Via Iuris: Súčasná vláda prekonáva pandemické rekordy – 60 % zákonov bolo schválených bez diskusie
Súčasná vláda schválila za prvých 7 mesiacov svojho pôsobenia takmer 60 % zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, čím prekonala aj pandemické rekordy vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Uviedla to mimovládna organizácia Via Iuris, ktorá zároveň varuje, že vláda takto obchádza demokratické procesy a prijíma legislatívu bez primeranej odbornej diskusie. Exemplárnym príkladom je novela Trestného zákona, ktorá môže mať vážnejšie a ďalekosiahle dôsledky.
Začalo to pandémiou
„Zákony sa schvaľujú bez diskusie, ešte horšie ako počas pandémie.“ Upozorňuje mimovládna organizácia Via Iuris, podľa ktorej súčasný kabinet Roberta Fica (Smer-SD) od svojho nástupu po predčasných parlamentných voľbách v septembri 2023 prijal v skrátenom legislatívnom procese skoro 60 % zákonov.
Doposiaľ bola v tomto “jednotkou” vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera (vtedy obaja OĽaNO, dnes hnutie Slovensko a Demokrati) počas hektického pandemického obdobia, keď sa z dôvodu mimoriadnych okolností súvisiacich s covidom mimo štandardný zákonodarný proces pretlačilo od marca do decembra 2020 až 47,8 % prijatých zákonov. Podľa Via Iuris obdobie pandémie objektívne nevyhnutne vyžadovalo prijímanie zákonov najrýchlejším možným spôsobom.
Súčasná vláda prekonala krízové roky
Súčasný vládny kabinet prevzal štafetu rekordéra a len za obdobie prvých 7 mesiacov z celkového počtu 42 prijatých zákonov schválil 25 skrátenou formou. Často sa odvoláva na potrebu zmeny z dôvodov zabrániť nenávratným škodám. Prípadne sa neštandardný proces nezdôvodňuje.
„Znamená to, že v súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, keď tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia,“ varuje advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová.
„Ak sa pozriete na tie zákony, ktoré sme prijímali my v skrátenom legislatívnom konaní, väčšina z nich boli krízové opatrenia, napríklad opatrenie na pomoc a podporu ľudí s energiami,“ poznamenala ministerka počas Matovičovej a Hegerovej vlády a súčasná poslankyňa Veronika Remišová (Za ľudí). Ďalej doplnila, že sa prijímali aj opatrenia, ktoré odporúčal krízový štáb a keďže sa situácia menila zo dňa na deň, prijímali ich viackrát. Súčasná koalícia však podľa jej názoru nemá opodstatnenie na zrýchlené prijímanie legislatívy.
„Robíme to pre to, aby sme čím skôr uľahčili život občanov Slovenskej republiky,“ vysvetlil poslanec Rudolf Huliak (SNS). Jedným z vysvetlení podľa jeho slov je, že po predchádzajúcej garnitúre zostali „zanedbané veci“.
Podľa Samuela Migaľa (Hlas-SD) žijeme v špecifických časoch a jeho strana len presadzuje to, čo sľubovala vo volebnom programe. „Odkedy sme prišli do parlamentu a do vlády zasadli naši ministri, vyhrnuli sme si rukávy a toto je výsledok.“ Dodal, že museli čím skôr opraviť veci, ktoré “napáchala” predošlá vláda.
Robert Fico je na pozícií premiéra už v poradí štvrté volebné obdobie. Keď mimovládka porovnávala prijímanie zákonov v predchádzajúcich štvorročných obdobiach jeho vládnutia, len 5,8 % legislatívy bolo prijatých mimo štandardný legislatívny proces.
„Ak porovnáme prvé mesiace vládnutia, tak od konca marca do decembra roku 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených len 12,50 percenta zákonov. Dnes je štvrtá vláda Roberta Fica na hodnote 59,52 percenta,“ poznamenala Via Iuris.
Podľa neziskovky to naznačuje, že súčasná koalícia úplne ignoruje demokratické princípy tvorby zákonov a namiesto odbornej a kvalitnej diskusie presadzuje svoje legislatívne návrhy autoritárskym spôsobom.
„Skrátené legislatívne konanie má svoje opodstatnenie, ak sú splnené mimoriadne dôvody na jeho použitie, ktoré jasne definuje zákon. Niekedy sa nedá vyhnúť tomu, že zákony treba upraviť rýchlo. Ale tento postup sa nesmie stať štandardom pri schvaľovaní zákonov a politici by ho mali využívať len v skutočne mimoriadnych situáciách,“ myslí si riaditeľka Via Iuris Katarína Batková.
Podľa mimovládky je táto vláda špecifická aj v tých prípadoch, že štandardný legislatívny proces síce započne, avšak lehotu na pripomienkovanie a diskusiu skráti na pár dní, čo je v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu. Pritom dostatok času, rozsiahla debata a participácia odborníkov sú zárukou kvalitných zákonov. Bez nich vznikajú nepodarky a vytráca sa právna istota.
Trestnoprávna novela bola schválená bez akejkoľvek diskusie
Veľká novela trestného zákona je exemplárnym príkladom, že argumentácia potreby prijať legislatívu skráteným procesom, aby sa zabránilo nenávratným škodám, úplne nesedí, hovorí Via Iuris. Expresné prijímanie malo čím skôr stopnúť porušovanie základných ľudských práv obvinených, napokon reálne schvaľovanie trvalo veľmi dlho a bolo nutné novelizovať novelu ešte pred nadobudnutím jej účinnosti.
Mimovládka poukazuje na to, že je to nebezpečný trend. „Vládni politici však dosiahli to, že obrovskú zmenu trestných zákonov, ktorá zasiahne každého občana Slovenska, napísali a schválili bez akejkoľvek odbornej diskusie. Možnosť pripomienkovať ju tak nemali generálny prokurátor, Slovenská advokátska komora, súdna rada, ani iná odborná či laická verejnosť.“
Docent Jozef Čentéš v Letnom podcaste Braňa Závodského spomínal na predchádzajúce prijímanie trestnoprávnych kódexov odbornou komisiou, súčasťou ktorej bol aj on a ktoré trvalo 6 rokov. „Boli to dve vlády a dvaja ministri spravodlivosti, za ktorých sme to pripravovali a len jeden člen komisie nepokračoval v tom druhom období,“ uviedol Čentéš a doplnil, že prácu na zákonoch pravidelne konzultovali. Trestný zákon ako aj trestný poriadok boli v máji 2005 schválené ústavnou väčšinou. Akademici, ktorí sa podieľali na príprave kódexov, mali podľa Čentéša následne 7 mesiacov na to, aby o zmenách informovali a zaškolili všetky potrebné inštitúcie (prokuratúry, súdy, vyšetrovateľov).
Trestnoprávnu novelu napadla prezidentka, ale aj skupina opozičných poslancov, ktorí, okrem iného namietali, že pri prijímaní novely neboli dané dôvody na skrátené legislatívne konanie.
„Tento argument však neobstojí pri pohľade na zákony, ktoré podpisovala prezidentka v období predchádzajúcich vlád, pritom takých zákonov boli desiatky a napriek deklarovaným výhradám k legislatívnemu procesu ich podpísala a nenapadla na Ústavnom súde, ani sa nesnažila zabrániť ich účinnosti,“ reagoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí k napadnutej novele uviedol, že podľa neho nebolo nevyhnutné prijímať zmeny v zrýchlenom konaní. „Argumentácia vlády uvedená v návrhu na skrátené legislatívne konanie čiastočne, tak ako je už uvedené, poskytuje odôvodnenie pre navrhované zmeny trestnoprávnych kódexov, avšak tieto dôvody podľa ústavného súdu nie sú dostatočné na to, aby bolo možné racionálne dospieť k záveru, že bolo nevyhnutné tieto zmeny prijať urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní,“ píše sa v rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR.
Na druhej strane, hoci podľa názoru ÚS Národná rada SR pri prijímaní novely Trestného zákona porušila zákon o rokovacom poriadku, nevyhodnotil toto konkrétne porušenie zákona za protiústavné a väčšinu novely trestného zákona ponechal v platnosti.
