Film „Vlny“ o utajovaných príbehoch novinárov Československého rozhlasu si môžete pozrieť už aj v Česku
Film herca a režiséra Jiřího Mádla uvádza spoločnosť Bontonfilm ako napínavý špionážny thriller. Vlny mali na Slovensku premiéru 1. augusta a do českých kín vstúpili 15. augusta. Slovenskí diváci si teda môžu pozrieť tento film od štvrtka aj v Česku.
Dobový film vráti divákov do Československa konca 60. rokov, Pražskej jari a následnej okupácie. V snímke, ktorá priblíži príbehy elitných novinárov Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu, si Martin Hofmann zahral Luboša Dobrovského (1932 – 2020). Mádl, ktorý ho mal pripravovať desať rokov, sľubuje „napínavé a doteraz utajené príbehy novinárov Československého rozhlasu“.
Zápletka filmu sa začína koncom 60. rokov, keď sa v prestížnej rozhlasovej redakcii odohráva „nebezpečný súboj redaktorov s tajnými službami“. Hlavní hrdinovia sú vrhnutí do víru udalostí, v ktorom „každému začne ísť o život a hlavný hrdina je postavený pred ťažkú voľbu: ochrániť brata, alebo ochrániť pravdu a svojich kolegov“?
Podľa Mádla je film inšpirovaný skutočným príbehom skupiny novinárov zo zahraničnej redakcie Československého rozhlasu a ich odhodlaním prinášať nezávislé spravodajstvo za každú cenu.
Vo filme účinkuje viacero hereckých osobností. Vojta Kotek stvárňuje Jiřího Dienstbiera, ktorý v 60. rokoch pracoval ako zahraničný spravodajca Československého rozhlasu. Zo západnej Európy, Ďalekého východu alebo USA prinášal poslucháčom vtedajšieho vysielania Redakcie medzinárodného života reportáže.
Sledovaním filmu si vládni predstavitelia v záhrade Strakovej akadémie pripomenuli výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.
V snímke, ktorá priblíži príbehy elitných novinárov Redakcie medzinárodného života Československého rozhlasu, si Martin Hofmann zahral Luboša Dobrovského (1932 – 2020).
„Bol to nielen novinár, ale aj prekladateľ z ruštiny, poľštiny, potom budúci veľvyslanec v Rusku, ale to sú už 90. roky, keď bol šéfom kancelárie prezidenta Václava Havla, takisto ministrom obrany. Každý jeden z tých novinárov by mohol mať svoj vlastný film,“ povedal M. Hofmann.
Dobrovský najprv pôsobil v zahraničnom vysielaní, potom prešiel do Redakcie medzinárodného života, ktorú od roku 1963 viedol Milan Weiner. Ako spravodajca pre socialistické krajiny navštevoval Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Sovietsky zväz, Čínu aj KĽDR. Z tej ho ako jediného novinára vyhostili, údajne za propagáciu mierového spolužitia. Po auguste 1968 ho vykázali aj z Moskvy, pretože vraj neposkytoval dostatočne „objektívne“ informácie o Sovietskom zväze.
„Údajne bol veľmi nekompromisný, energický človek, ktorý si veľmi vedel stáť za svojimi postojmi a bol nerozborný. Mám o ňom informácie, že mu táto vlastnosť vydržala až do konca života, že to bol pozoruhodný ranár,“ poznamenal M. Hofmann k českému novinárovi, disidentovi a politikovi.
Dobrovský z rozhlasu odišiel do redakcie Listov a následne do kultúrneho mesačníka Plameň. Po zrušení týchto periodík pôsobil ako skladník v Pamätníku národného písomníctva, umývač okien či kurič. Pritom vydával samizdatové časopisy, prekladal z ruštiny a poľštiny, bol signatárom Charty 77. Na sklonku 80. rokov sa zapojil do tzv. bytovej univerzity, organizoval prednášky pre mladých ľudí. Po revolúcii sa zapojil do politiky, pôsobil ako hovorca Občianskeho fóra, podieľal sa na rokovaniach o odchode sovietskych vojsk.
M. Hofmann označil Mádlove Vlny za dobrý film. „Má tempo, nádhernú kameru, silný príbeh. Verím, že sa bude páčiť mladým ľuďom, nie je to odosobnená výuka toho, čo sa stalo na konci 60. rokov. Nie je to žiadna Didactica magna, je to silný príbeh dvoch bratov na pozadí veľkých spoločenských vecí,“ uzavrel herec.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
