V Argentíne sa zavádza systém umelej inteligencie na predvídanie budúcich zločinov
Argentínsky prezident Javier Milei minulý mesiac vytvoril novú bezpečnostnú zložku, ktorá bude využívať umelú inteligenciu na „predikciu budúcich zločinov“.
Britský mediálny dom The Guardian uviedol, že nové právomoci umožnia jednotke zapojiť „strojové učenie na analýzu historických údajov o trestnej činnosti s cieľom predvídať budúce zločiny“.
Na identifikáciu „hľadaných osôb“ a kontrolu sociálnych médií bude využívať aj softvér na rozpoznávanie tváre, schopný odhaliť podozrivé aktivity v reálnom čase na základe analýzy záberov z priemyselných kamier.
Milei nadväzuje na sľub daný počas minuloročnej prezidentskej kampane, že sa vysporiada s vysokou mierou kriminality v krajine. Argentínska vláda teraz verí, že k tomuto cieľu by mohli prispieť nové technológie.
Odborníci a organizácie na ochranu ľudských práv však kroky argentínskej vlády z rôznych dôvodov kritizujú.
Nové technológie na sledovanie obmedzujú slobodu
Podľa denníka Guardian sa odborníci obávajú, že niektoré skupiny spoločnosti budú príliš pozorne sledované. Tiež tvrdia, že nie je isté, ktoré ďalšie bezpečnostné zložky budú mať prístup k týmto informáciám.
Mimovládna organizácia Amnesty International varuje pred všeobecným obmedzením ľudských práv.
„Plošné zavedenie sledovania má vplyv na slobodu prejavu. Podporuje totiž u ľudí autocenzúru a bráni im slobodne zdieľať svoje názory a kritiku. Najmä, keď majú ľudia podozrenie, že všetky ich komentáre a príspevky, ktoré zverejnia, môžu byť monitorované bezpečnostnými zložkami,“ uviedla Mariela Belskiová, riaditeľka argentínskej pobočky Amnesty International.
Spomienky na obdobie diktatúry
Nové vládne opatrenie vyvolalo silnú reakciu občianskej spoločnosti aj kvôli temnej novodobej argentínskej histórii.
Argentínske centrum pre štúdium slobody prejavu a prístupu k informáciám pre denník Guardian uviedlo, že technológie boli v minulosti zneužité na „profilovanie akademikov, novinárov, politikov a aktivistov“.
V neblahej pamäti mnohých Argentínčanov sú spomienky na fašistický režim v rokoch 1976 – 1983, počas ktorého v Argentíne zahynulo alebo zmizlo približne tridsaťtisíc ľudí. Tisíce ľudí bolo umučených, stovky detí bolo unesených.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
