Ako chce Kamala Harrisová získať body v prezidentských voľbách v USA
Po odstúpení prezidenta USA Joea Bidena z prezidentských volieb chce demokratická kandidátka Kamala Harrisová obsadiť politickú stredovú pozíciu. S týmto cieľom zmenila postoje vo viacerých oblastiach, ktoré presadzovala v roku 2020.
Odstúpenie amerického prezidenta Joea Bidena z volebnej kampane v USA nanovo zamiešalo karty v súboji o post prezidenta USA. Zatiaľ čo republikánsky kandidát Donald Trump bol predtým všeobecne favorizovaný, viceprezidentka Kamala Harrisová ho teraz výrazne dobehla a vo viacerých kľúčových štátoch dokonca vedie.
Zdá sa, že Harrisovej stratégia sa zameriava predovšetkým na to, aby sa prezentovala ako politicky nezaťažená – a to aj napriek tomu, že od roku 2021 zastáva jednu z najvyšších verejných funkcií v krajine. Okrem toho sa chce, podobne ako Joe Biden v roku 2020, sústrediť na to, aby priviedla odporcov bývalého prezidenta Donalda Trumpa k voľbám čo najjednotnejšie. Za jednu z nevyhnutností zrejme považuje pritiahnuť čo najmenej pozornosti prostredníctvom polarizujúcich alebo radikálnych postojov. V dôsledku toho dokonca ustúpila od niektorých názorov, ktoré zastávala počas volebnej kampane ešte pred štyrmi rokmi.
Harrisová zdôrazňuje odhodlanie chrániť hranice
Jednou z kľúčových oblastí, v ktorej dnes Kamala Harrisová znie úplne inak ako pred štyrmi rokmi, je bezpečnosť hraníc. V roku 2020 chcela úplne reorganizovať úrad pre imigráciu a colnú správu (ICE). Predtým sa tento úrad dostal na titulky novín za rozdeľovanie členov rodín pri zadržiavaní prisťahovalcov, ktorí nelegálne prekročili hranice.
Harrisová vtedy zdôraznila, že prisťahovalci sú základnou „súčasťou štruktúry Ameriky“, a sľúbila, že iniciuje imigračnú reformu. V júni 2021 však vydala výzvu „Nechoďte“ pre potenciálnych prisťahovalcov do Guatemaly. Podobne ako najnovšie Joe Biden, aj ona teraz zdôrazňuje predovšetkým zabezpečenie hraníc a trvá na presadzovaní zákona.
Poukazuje tiež na to, že ako generálna prokurátorka Kalifornie vypátrala a uzavrela podzemné tunely medzi Mexikom a USA. Harrisová sa tiež prezentuje ako dôsledná prenasledovateľka nadnárodných gangov, drogových gangstrov a obchodníkov s ľuďmi.
Právo nosiť zbraň
V marci 2021 Biden zveril Harrisovej ďalekosiahle právomoci v oblasti politiky bezpečnosti hraníc. Mala tiež vypracovať stratégiu na „riešenie nestability, násilia a ekonomickej neistoty, ktoré v súčasnosti vyháňajú migrantov z ich domovov“.
V tom istom roku Harrisová vyhlásila, že zorganizuje verejné a súkromné fondy vo výške 115 miliónov dolárov na boj proti faktorom, ktoré spôsobujú migračné impulzy. Tieto prostriedky sú určené na boj proti korupcii, podporu právneho štátu a ľudských práv a na boj proti násiliu a kriminalite.
V oblasti bezpečnosti Harrisová poukazuje na svoj tvrdý postup voči zločincom, ktorí použili ozbrojenú silu, a zdôrazňuje politiku „nulovej tolerancie“. Viceprezidentka nechce otriasť ústavou zaručeným právom nosiť zbraň.
Vyzýva však na zákaz predaja tzv. útočných zbraní civilistom, ako aj na komplexné kontroly a tzv. zákony o červených vlajkách. Ich cieľom je zabrániť osobám, ktoré preukážu zvýšený rizikový potenciál, legálne nadobudnúť zbraň.
Harrisová ešte v roku 2020 podporovala „defundáciu polície“
Nie je jasné, do akej miery bude Harrisová pokračovať v súčasnej línii Bidenovej administratívy, ktorá chce zrušiť ustanovenia o komplexnej imunite v prospech výrobcov zbraní. Bidenov kabinet chce tiež zaviesť záväzné predpisy pre skladovanie zbraní. Harrisová však ustúpila od svojho postoja z roku 2019, keď presadzovala povinný výkup tzv. útočných zbraní.
Ešte zreteľnejšiu zmenu vykazuje Harrisová v súvislosti s hnutím za „Defundáciu polície“. Ešte v roku 2020 vyjadrila pochopenie pre obavy v rámci kampane Black Lives Matter. Iniciatíva vyzývala na zrušenie financovania miestnych policajných zložiek a na to, aby sa tieto peniaze namiesto toho investovali do komunitných služieb, ako je vzdelávanie, bývanie a zdravotná starostlivosť.
V roku 2020 Harrisová žiadala reformu trestného zákonníka, zákaz policajného používania škrtidiel alebo chvatov na krčnú tepnu a národný register policajných páchateľov. Odvtedy už žiadne podobné vyhlásenia neurobila.
Stará známa téma interrupcií
Počas rozpravy o reforme Najvyššieho súdu v roku 2019 Harrisová hovorila o „kríze dôvery“ a o tom, že „všetko je na stole“. Okrem iného bola otvorená zvýšeniu počtu sudcov. Zatiaľ sa jej reformné návrhy obmedzili na obmedzenie funkčného obdobia na 18 rokov a záväzný vynútiteľný „etický kódex sudcu“.
Kamala Harrisová reprezentuje známe postoje demokratov v otázke interrupcií, ktoré sú v tomto politickom segmente označované za výraz „reprodukčnej slobody“. Zdôrazňuje, že chce podpísať federálny zákon, ktorý obnoví právny stav načrtnutý v rozhodnutí „Roe v. Wade“. Mala by sa tiež obmedziť možnosť štátov v zamedzovaní prístupu k interrupciám.
Takýto zákon by však mohol zlyhať kvôli súčasnej republikánskej väčšine v Snemovni reprezentantov na jednej strane a väčšine na Najvyššom súde na strane druhej.
Pôvodný článok
