Brat Elona Muska začínal s technológiami, skončil však v gastre
Biznismen dnes pracuje na riešeniach pre udržateľné pestovanie potravín naprieč USA – a možno aj na Marse.
Predstavte si, že strávite 18 mesiacov na jednej z najprestížnejších kulinárskych škôl na svete a prvú úlohu, ktorú po absolvovaní dostanete, je čistenie zemiakov v dobrovoľníckej kuchyni. To je však len časť neobyčajného príbehu neobyčajného muža, ktorý zahŕňa zážitok blízky smrti, posolstvo od Boha a teroristický útok. To všetko ho nakoniec priviedlo k produkovaniu miestnych udržateľných potravín.
Od pána s priezviskom Musk by ste asi nič iné ani nečakali. V tomto prípade je však tento príbeh o Elonovom bratovi Kimbalovi. Zatiaľ čo jeho slávnejší súrodenec vypúšťa rakety do vesmíru a vyrába elektromobily, Kimbal Musk je inovátorom v kuchyni. Bývalý podnikateľ v oblasti technológií zasvätil svoj život neziskovej organizácii Big Green, ktorá podporuje udržateľné poľnohospodárstvo, vzdeláva deti v oblasti pestovania potravín a rozširuje domáce, školské a komunitné záhrady.
Vlastní tiež niekoľko farmárskych reštaurácií v Colorade a Chicagu a ďalšiu sa chystá otvoriť v texaskom Austine. „Kuchyňa je naozaj miestom, pre ktoré mám mnoho vášne,“ povedal. „Milujem, keď vojdem do svojej reštaurácie a cítim energiu miestnej komunity.“ Nedávno napísal knihu The Kitchen Cookbook: Cooking for Your Community (Kuchárska kniha: Varenie pre vašu komunitu) v nádeji, že každý môže zažiť radosť zo zdieľania ovocia (a zeleniny) svojej práce. Musk sa domnieva, že varenie jedla pre niekoho je najvyšším aktom spolupatričnosti.
Ako sa do tohto bodu svojho života dostal? Tu je jeho príbeh.
Od technológií k sociálnemu podnikaniu
Keď vo veku 27 rokov predal so svojím bratom technologickú spoločnosť Zip2, ktorú spolu založili, bol už úspešný a finančne zabezpečený. A tak sa rozhodol venovať vareniu. Zapísal sa na Francúzsky kulinársky inštitút v New Yorku v domnení, že to bude exotický zážitok. Namiesto toho sa to veľmi podobalo na vysoko stresujúce kuchárske súťaže v televízii.
„Myslel som si, že tam pôjdem a bude to trochu romantické. A bolo to ako vo filme Olovená vesta (kultový americký vojnový film, pozn. prekladateľa). Celý čas tam na vás kričali, dávali vás dole, bolo to ako vo vojenskom tábore.“ Spomína, že z 25 študentov, ktorí sa do kurzu zapísali, vydržali celý rok a pol iba šiesti.
Načasovanie je v živote často veľmi podstatné a v tomto prípade tomu nebolo inak. Krátko po tom, ako Musk dokončil svoj výcvik, zdevastoval New York teroristický útok z 11. septembra 2001. Mesto potrebovalo hasičov, policajtov a pracovníkov prvej pomoci viac ako kedykoľvek predtým; potrebovalo aj ľudí, ktorí by pre nich varili, keďže nepretržite pracovali na záchranných a pomocných prácach. „Začalo sa to tým, že som šúpal zemiaky, a bol som tam šesť týždňov, až do konca októbra.“ K vareniu jedál pre záchranárov sa zišli špičkoví kuchári z celého sveta. Nakoniec sa Musk prepracoval až k tomu, že jedlá pripravoval aj on.
Bavilo ho servírovať hasičom jedlá, ktoré pravdepodobne bežne nedostávali, napríklad soté z lososa v smotanovej kôprovej omáčke. Počas tohto obdobia videl, aký účinok má dobré jedlo na ľudí. Sledoval, ako vyčerpaní, emocionálne zničení záchranári počas jedenia opäť získavajú dobrú náladu. „Kŕmili sme ich jednými z najlepších jedál, aké podľa mňa v živote jedli. … Do jedla sme vkladali toľko lásky. A do tvárí sa im vracala farba. Neprestávali sa medzi sebou rozprávať. A na konci tej 45-minútovej prestávky bola miestnosť plná energie a radosti.“ Myšlienka, ktorá mu okamžite prišla na myseľ bola: „Páni, bez toho si neviem predstaviť život. Musím si otvoriť reštauráciu!“
Musk vedel, že najkvalitnejšie suroviny pochádzajú od miestnych producentov. A tak okolo roku 2004 začal spolupracovať s farmármi. Tí zásobovali jeho prvú reštauráciu The Kitchen v meste Boulder v štáte Colorado. Približne v tom istom čase chcel urobiť niečo, čo by zmenilo stúpajúci trend v Amerike, podľa ktorého „by vám priemerné 10-ročné dieťa nebolo schopné povedať, ako vyzerá paradajka“. Finančne podporoval školské záhrady, aby sa deti mohli zoznámiť s hodnotou a vedeckými poznatkami o pestovaní potravín. Bol však „filantrop so šekovou knižkou“, ako sám povedal, a v podstate nechával prácu na iných.
To všetko zmenila nehoda na lyžovačke. A jeden hlas.
V roku 2010 Musk zišiel z lyžiarskeho svahu a spadol na hlavu. Skončil s pretrhnutou chrbticou, ktorá mu ochromila ľavú stranu tela. Myslel si, že zomrie. Počas čakania na operáciu počul hlas, ktorý ho priviedol k jeho súčasnej profesii.
„V hlave som mal naozaj hlboký hlas, ktorý môžem opísať len ako Boha. … A ten mi povedal, aby som sa venoval deťom a jedlu. Neboli to konkrétne pokyny. Nebolo to ako, budeš robiť školské záhrady, budeš robiť reštaurácie. Bolo to jednoducho o deťoch – budeš pomáhať deťom naviazať vzťah k jedlu. A ja som chcel byť v poriadku.“
Operácia bola úspešná. „Opäť som sa mohol hýbať. Ale hlas nezmizol. Nebolo to ako záblesk svetla alebo niečo podobného. Bol to krásny, čistý hlas.“
Výsledkom tejto skúsenosti bolo vytvorenie viac ako 650 vzdelávacích záhrad v školách po celej Amerike prostredníctvom spoločnosti Big Green. Učitelia môžu záhradkárčenie začleniť do hodín prírodovedy a matematiky ako súčasť učebných osnov a umožniť tak žiakom učiť sa na čerstvom vzduchu. Musk dúfa, že sa každý obyvateľ USA nakoniec naučí pestovať potraviny. „Získate úplne nové porozumenie pre chuť vecí, pre jednotlivé ročné obdobia,“ povedal.
Budúcnosť potravín
Musk už teraz vidí trend zmien v americkom poľnohospodárstve smerom k udržateľnému rozvoju. Čoraz viac farmárov sa hlási k regeneratívnemu poľnohospodárstvu, ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu a zdravie pôdy. Nie je to nová koncepcia, keďže pôvodní obyvatelia Ameriky (Indiáni) uplatňujú princípy regeneratívneho poľnohospodárstva už po stáročia.
Roľník môže pestovať kukuricu a fazuľu spoločne: kukurica poskytuje fazuli prirodzenú oporu, zatiaľ čo fazuľa dodáva do pôdy dusík, ktorý pomáha kukurici rásť. Chovateľ môže presunúť dobytok a nechať spásanú pôdu na chvíľu „odpočinúť“. Pravidelné striedanie pôdy, na ktorej sa pestujú plodiny, môže znížiť alebo eliminovať potrebu pesticídov a hnojív, od ktorých sa mnohé farmy stali závislými.
Hoci mnohí poľnohospodári ešte potrebujú čas, aby sa naučili a prispôsobili týmto koncepciám, v celej krajine sa to postupne udomácňuje. „Pestujú sa tak lepšie a výživnejšie potraviny. A potom si môže farmár za svoj produkt aj viac účtovať. Takže je to výhra aj pre nich.“
Pri pohľade do vzdialenejšej budúcnosti je jeho víziou spoločnosť Square Roots (v preklade odmocniny), ktorá nemá nič spoločné s matematikou, ale zameriava sa na pestovanie potravín v interiéri s menšou spotrebou energie, napríklad prostredníctvom hydroponických systémov vo vnútri recyklovaných prepravných kontajneroch. To sa bude hodiť, ak ľudstvo začne žiť napríklad na Marse. Červená planéta bude mať menej slnečného svetla a úrodnej pôdy ako Zem. Technológia na pestovanie potravín s menším množstvom zdrojov „bude rozhodujúca pre našu expanziu na Mars,“ povedal.
Rodinné dedičstvo
Tvorivý duch v rodine Muskovcov siaha až k jeho starému otcovi, ktorý sa v roku 1948 presťahoval z Kanady do Afriky. „Môj starý otec bol kartograf, ktorý mapoval južnú Afriku. Mapoval púšť Kalahari a bol priekopníkom v poznávaní tamojšej geografie.“ V rodine sa traduje príbeh o jedinečnom rodinnom výlete: v jednomotorovom lietadle sa jeho starý otec s manželkou a dcérou, Muskovou matkou, vydali z Južnej Afriky do Indie, Indonézie a na juh do Austrálie. Musk opisuje svojho starého otca ako skutočného dobrodruha. Hovorí, že inovatívny duch rodiny je v ich kostiach. „V Amerike sa to bežne prekladá ako podnikavec, ale nech je to akokoľvek, je to akýsi priekopník, ktorý razí nové cesty.“
Musk sa stal americkým občanom v roku 2004. Hovorí o tom, ako je vďačný za túto krajinu, pretože zažil éru apartheidu v Juhafrickej republike. „Moje deti, tie milujem nadovšetko. Ale budú kritizovať Ameriku, ak im to dovolíme,“ skonštatoval. Často deťom hovorí: „Možno by ste to mali najprv skúsiť niekde inde, než sa pustíte do kritiky.“
Musk cíti potrebu vrátiť niečo krajine, ktorá ho prijala. Pred piatimi rokmi počas rodinného výletu v Skalnatých horách mu hlavou preletel scenár, ktorý sa naplnil. „Išli sme len na túru a strávili sme deň v horách. A zrazu som mal zjavenie – že žijem americký sen. Mám svoju ženu, mám krásny dom, mám úžasné deti a vybudoval som krásne podniky, ktoré v tejto spoločnosti niečo znamenajú.“
Na článku sa podieľal Chris Lawson.
Tento článok bol pôvodne uverejnený v americkom časopise Essence.
Pôvodný článok
