Od augusta takmer milión ľudí zaplatí viac za vodné a stočné. Ochranár kritizuje manažovanie pitných zdrojov a míňanie verejných peňazí
Od augusta sa pre takmer milión Slovákov zvýšia ceny za vodné a stočné. Dotkne sa to odberateľov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS). Zvýšenie cien sa týka nielen dodávky pitnej vody verejným vodovodom, ale aj odvádzania a čistenia odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Podľa VVS bol tento krok nevyhnutný kvôli narastajúcim prevádzkovým nákladom, ktoré spoločnosť musela zohľadniť. Ochranár poukazuje na nehospodárne prevádzkovanie vodných zdrojov na Slovensku a zbytočné plytvanie financiami občanov, ktoré sa mohli investovať do zdravotníctva alebo školstva.
Od utorka (6. 8.) budú odberatelia VVS platiť viac za dodávky pitnej vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Zvýšenie cien odobril Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý rozhoduje o koncových cenách za elektrinu, plyn a aj vodu. ÚRSO môže koncovú cenu meniť nielen smerom hore, ale aj dole.
„A práve k znižovaniu pre odberateľov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. došlo zatiaľ pri poslednej úprave ceny 3. októbra 2023. Z dôvodu výrazného zvýšenia prevádzkových nákladov potrebných na zabezpečenie regulovaných činností, regulovaný subjekt (VVS, a.s.) požiadal o zmenu cien za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom, za výrobu a distribúciu vody verejným vodovodom a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou,“ informovali z VVS.
Pre priemernú trojčlennú rodinu to znamená, že za výrobu a dodávku pitnej vody zaplatí o 25,47 eur ročne viac, ak je spotreba vody na osobu 34 kubických metrov. Odvádzanie a čistenie odpadovej vody bude pri rovnakej spotrebe drahšie o 15,31 eur ročne. Nová cena za kubický meter pitnej vody je od 6. 8. 2024 stanovená na 2,1275 eura, zatiaľ čo za odpadovú vodu sa bude platiť 1,6706 eura za kubický meter.
Spoločnosť zdôraznila, že zvýšenie cien je výsledkom výrazného nárastu nákladov spojených s regulovanými činnosťami, ako sú výroba a distribúcia vody. „Zvyšovanie cien spoločnosť nijak neteší, no zďaleka sa netýka len VVS, a.s., ale takmer všetkých odvetví, služieb, či komodít,“ uviedli zástupcovia vodární.
Vodárenská spoločnosť VVS zabezpečuje pitnú vodu pre takmer milión ľudí a zabezpečuje odkanalizovanie pre približne 700-tisíc obyvateľov. Taktiež prevádzkuje 97 čistiarní odpadových vôd, ktoré musia fungovať nepretržite 24 hodín 365 dní v roku.
Téma dostupných zdrojov pitnej vody naberá čoraz viac na dôležitosti aj v celosvetovom kontexte. V budúcnosti môže hroziť jej kritický nedostatok v mnohých častiach sveta. Vedci z mnohých krajín dlhodobo hľadajú riešenia na tento blížiaci sa globálny problém. Voda bude mať pravdepodobne oveľa väčšiu hodnotu, ako si dnes uvedomujeme.
Lukáč: Chystá sa skrytá privatizácia slovenskej vody
Na neadekvátne hospodárenie štátu s pitnou vodou na východnom Slovensku upozorňuje Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Kvôli nadchádzajúcim klimatickým zmenám bude voda zlatom 21. storočia, čo podľa neho vytušili aj slovenskí developeri, ktorí pripravujú skrytú privatizáciu slovenskej vody.
Ako príklad uviedol situáciu práve vo VVS. Akcionármi východoslovenských vodární sú momentálne mestá a obce východného Slovenska. Keďže sú akcionármi, vo väčšine prípadov majú rozhodovacie právomoci a vedia ovplyvňovať chod spoločnosti. VVS podľa Lukáča mestám a obciam ponúkla, že vymení ich akcie za dlhopisy. To znamená, že by po novom disponovali dlhopismi, za ktoré každoročne môžu získať určitý výnos v hodnote niekoľkých percent, ale už viac nebudú akcionármi a stratia tak právo rozhodovať o konkrétnych krokoch VVS.
„Smeruje to k tomu, že ak tie dediny a mestá vymenia v dostatočnom množstve svoje akcie za dlhopisy, tak istej veľmi úzkej skupine ľudí umožnia manipulovať s vodnými zdrojmi a predávať vodu z celého východného Slovenska. A vyzerá, že sa to tak stane,“ skonštatoval v rozhovore pre Týždeň.
Ako ďalší problém ochranár uvádza nelogické manipulovanie veľkými vodnými zdrojmi – nádržami pitnej vody. Spomína nádrž Tichý Potok v okrese Sabinov, ktorá má kapacitu 200 sekundových litrov a môže pitnou vodou napájať krajské mesto Prešov a všetky obce v okolí. Avšak dnes sa z nej odoberá len 50 sekundových litrov, zvyšok ostáva nevyužitý.
Prešov je napájaný z vodnej nádrže Starina v okrese Snina, pričom sa voda za veľké náklady musí tlačiť do kopca. Z tichého Potoka by voda do mesta tiekla samospádom. Rovnako tak obce, ktoré stoja okolo nádrže Starina a na ktorých pozemkoch bola nádrž postavená, nemajú paradoxne ani verejné vodovody, ani verejný zdroj vody, pričom majú vodnú nádrž priamo za chrbtom.
Podľa Lukáča sa plánuje úplné odstavenie nádrže Tichý Potok a prepustenie zamestnancov, čím vznikne nedostatok pitnej vody. Následne sa namiesto funkčného zdroja postaví oveľa väčšia nádrž Tichý Potok s kapacitou až 600 sekundových litrov, čo pokladá za úplne zbytočné míňanie verejných peňazí, keďže by stačilo len využiť plnú kapacitu súčasného vodného zdroja. O vodu z novej veľkej nádrže na Slovensku podľa Lukáča nebude záujem, ale potenciálne ju developer bude môcť predávať do zahraničia. Dodáva, že o vode by mali rozhodovať ľudia, ktorí ju pijú, nie tí, ktorí sa jej rôznymi spôsobmi zmocnili.
Slovensko je jedinečné miesto
Lukáč opisuje Slovensko ako špeciálnu krajinu minimálne v európskom meradle. Aj keď nedisponuje ložiskami ropy alebo veľkými ložiskami zlata či medi, na malom priestore má mimoriadne rôznorodú prírodu. „Treba si uvedomiť, že Slovensko je vlastne strecha Európy. A na nás tá voda z neba padá. Našou úlohou je ju len nejakým spôsobom zadržať a potom ju môžeme konzumovať. Nikto v Európe nemôže mať viac vody ako my, možno okrem Nórska. Sme králi pitnej vody a sme králi minerálnych prameňov.“
Na východnom Slovensku má naše územie zo severu na juh iba okolo 90 kilometrov, no nájdeme tu veľhory s kopcami vysokými cez 2500 metrov a zároveň nížiny a stepy s najnižšie položeným miestom v nadmorskej výške iba okolo 90 metrov, vysvetľuje ochranár. Počas 2 hodín jazdy autom môžeme na našom území vidieť od alpínskej fauny a flóry až po faunu a flóru južnej Európy. Podľa neho krajín s takými proporciami, ako má Slovensko, na svete nie je vôbec veľa. „Tento fakt predstavuje asi naše jediné bohatstvo, na ktorom sa dá stavať naše hospodárstvo,“ skonštatoval Lukáč.
