Liek na chudnutie môže mať potenciál pomôcť pri odvykaní od fajčenia
Sú potrebné ďalšie randomizované štúdie, aby sa zistilo, či by sa semaglutid mohol používať ako liek na odvykanie od fajčenia.
Štúdia uverejnená koncom júla naznačuje, že semaglutid – účinná látka v liekoch na cukrovku a chudnutie Ozempic a Wegovy – môže mať účinok pri odvykaní od fajčenia.
Narozdiel od tých, ktorí užívajú lieky na cukrovku 2. typu – metformín a inzulín, majú užívatelia semaglutidu nižšiu možnosť zdravotnej starostlivosti v prípade porúch súvisiacich s užívaním tabaku. Tiež je menej pravdepodobné, že budú hľadať poradenstvo a lieky na odvykanie od fajčenia.
Rozdielne výsledky pri odvykaní od fajčenia, ktoré zažili užívatelia semaglutidu v porovnaní s inými antidiabetikami, boli najvýraznejšie počas prvých 30 dní po predpísaní semaglutidu.
„Tieto zistenia naznačujú potrebu klinických štúdií na vyhodnotenie potenciálu semaglutidu pri liečbe porúch spôsobených užívaním tabaku,“ napísali autori.
Autori uvažujú, že semaglutid by mohol znížiť pôžitok ľudí z fajčenia a zároveň zvýšiť ich averziu voči nikotínu – návykovej látke nachádzajucej sa v tabaku.
Rong Xu, hlavná autorka štúdie a profesorka z Case Western Reserve University v Clevelande uviedla pre Epoch Times, že k uskutočneniu štúdie ju podnietili poznámky pacientov, ktorí tvrdili, že počas užívania lieku majú menšiu chuť fajčiť.
Výrazné zníženie rizika
Štúdia publikovaná v časopise Annals of Internal Medicine porovnávala viac ako 222 000 nových užívateľov liekov na cukrovku. Semaglutid bol predpísaný približne pre 6 000 z nich.
Všetci užívatelia mali diagnózu – závislosti od fajčenia.
Autori zistili, že predpísanie semaglutidu súviselo s tým, že užívatelia prestali vyhľadávať zdravotnú starostlivosť, poradenstvo a lieky týkajúce sa odvykania od fajčenia.
Semaglutid je GLP-1 liek; napodobňuje hormón GLP-1, ktorý sa prirodzene vyskytuje v tele. GLP-1 podporuje uvoľňovanie inzulínu, znižuje hladinu cukru v krvi a preukázateľne znižuje chuť do jedla a podporuje pocit sýtosti.
Súvislosť s odvykaním od fajčenia bola obzvlášť významná v porovnaní s inými antidiabetikami, ktoré nie sú založené na GLP-1 – ako inzulín, metformín, sodíkovo-glukózové kotransportéry, sulfonylurea a podobne.
V porovnaní s užívateľmi týchto liekov bola u užívateľov semaglutidu o 18 – 40 % nižšia pravdepodobnosť, že vyhľadajú pomoc pri odvykaní od fajčenia.
Rozdiel medzi ostatnými liekmi GLP-1 a semaglutidom bol slabší, ale stále významný, s približne 12-percentným znížením potreby pomoci pri odvykanie od fajčenia.
Vzhľadom na to, že semaglutid a ostatné lieky GLP-1 pôsobia v tele na rovnaký receptor, autorov prekvapilo, že ich účinky sa líšia.
Pani Xu, doktorka biomedicínskej informatiky, uviedla, že zatiaľ nie je známe, prečo bol semaglutid spojený s nižším užívaním tabaku ako iné lieky GLP-1RA.
Autori v štúdii vyslovili domnienku, že semaglutid a iné lieky GLP-1RA môžu mať na mozog rozdielny biologický vplyv, tzv. biodostupnosť.
Semaglutid a nadužívanie tabaku: 2 možné dôvody
Autori neskúmali, ako by semaglutid mohol podporovať odvykanie od fajčenia, ale uvažovali o tom, že mohol znížiť mieru potešenia, ktoré majú fajčiari pri fajčení.
Poukázali na štúdie na zvieratách, ktoré uvádzajú, že semaglutid pôsobí na habenulárne jadro, oblasť v mozgu o veľkosti hrášku, ktorá je zodpovedná za emocionálne a zmyslové spracovanie.
Potkany, ktorým bol semaglutid podávaný, pociťovali z nikotínu menší pôžitok a silnejšiu nechuť k nemu. Autori vyslovili predpoklad, že rovnaký účinok sa mohol prejaviť aj u účastníkov ich štúdie.
„Habenulárne jadro nazývam: Debbie Downerová mozgu; majú ho aktivované ľudia s depresiou,“ povedal pre Epoch Times Dr. Roger McIntyre, profesor psychiatrie a farmakológie na Torontskej univerzite. Debbie Downerová je postava z amerického komediálneho seriálu Saturday Night Live, ktorá do konverzácií alebo spoločenských situácií neustále prináša negatívne alebo pesimistické názory.
Dr. McIntyre tiež spomenul, že okrem toho, že semaglutid spôsoboval užívateľom menšie potešenie z fajčenia, mohol tiež u ľudí znížovať túžbu po tabaku alebo znižovať ich očakávania od tabaku.
„Vo svete neurovedy a odmeňovania… sa to nazýva významnosť odmeny – akú veľkú hodnotu niečomu priradíte,“ povedal a dodal, že v tejto štúdii mohli byť v hre obe spomenuté alternatívy.
Skoršie výskumníky semaglutid spájali s nižším rizikom nadmerného užívania kanabisu a alkoholu, ktoré sú často spojané s fajčením cigariet.
Odvykanie od fajčenia a priberanie na váhe
Viac ako 80 % ľudí, ktorí prestanú fajčiť, začne priberať, a to je hlavný dôvod, prečo mnohí ľudia nemôžu prestať fajčiť, povedal doktor McIntyre pre Epoch Times.
Podľa neho sú zistenia najnovšej štúdie veľmi presvedčivé, pretože poukazujú na dva potenciálne faktory, ktoré ľuďom bránia prestať fajčiť: závislosť od nikotínu a predpokladaný prírastok hmotnosti.
„Keď [ľudia] začnú fajčiť cigarety, zistia, že fajčenie ovplyvňuje ich hmotnosť,“ povedal Dr. McIntyre. „Nepriberú tak ľahko, [ale] ak nefajčia čo len cez víkend alebo niekoľko dní, priberú veľmi rýchlo.“
Semaglutid pôsobí na receptory GLP-1 a tým zabraňuje priberaniu. Môže tiež pomôcť pacientom udržať si hmotnosť, zatiaľ čo užívajú lieky.
Výskum toho, ako môžu určité zmeny životného štýlu ovplyvniť alebo zvýšiť aktivitu GLP-1, stále prebieha. Cvičenie aj hladovanie môže zvýšiť hladiny GLP-1. Dr. McIntyre poznamenal, že niektoré štúdie taktiež naznačujú, že aj nikotín môže zvyšovať hladiny GLP-1. Dodal však, že účinky liekov sú silnejšie a môžu trvať niekoľko hodín.
Obmedzenia a vedľajšie účinky liekov
Autori uviedli aj možnosť, že pacienti, ktorí užívali semaglutid, vyhľadávali zdravotnú starostlivosť na odvykanie od fajčenia menej často nie preto, že prestali fajčiť, ale preto, že sa vzdali odvykania od fajčenia.
Medzi časté vedľajšie účinky semaglutidu patrí nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesť žalúdka a zápcha.
Závažnejšie a zriedkavejšie vedľajšie účinky môžu zahŕňať búšenie srdca, vyrážky, opuchy, bolesti kĺbov a dehydratáciu. Nedávny výskum Harvardovej univerzity naznačil, že užívanie semaglutidu môže byť spojené s vyšším rizikom vzniku ochorenia nazývaného nearteriitická forma prednej ischemickej neuropatie optického nervu (non-arteritic anterior ischemic optic neuropathy), ktoré môže zhoršiť videnie.
Pôvodný článok
