Nadmerné používanie internetu poškodzuje kľúčové časti mozgu tínedžerov
Závislosť od internetu mení mozog dospievajúcich spôsobom, ktorý podporuje ďalšie závislosti. Prieskum spoločnosti Statista z roku 2023 zistil, že americkí tínedžeri trávia na sociálnych sieťach v priemere 4,8 hodiny denne, pričom dievčatá v priemere 5,3 hodiny a chlapci 4,4 hodiny.
„Vzhľadom na to, že nadmerné a návykové používanie obrazovky sa bežne uvádza ako jedna z hlavných obáv rodičov o svoje deti, myslím si, že je načase začať deti čo najskôr vzdelávať o nebezpečenstvách nezdravého a bezmyšlienkovitého používania digitálnych zariadení,“ povedal pre Epoch Times klinický psychológ zo Stony Brook Medicine Anthony Anzalone.
Vplyv na vývoj mozgu dospievajúcich
Vedci začali skúmať dôsledky online života a zistili, že sú alarmujúce. Systematický prehľad z Univezitnej školy v Londýne, ktorý bol v júni uverejnený v časopise PLOS Mental Health, skúmal 12 štúdií zahŕňajúcich 237 mladých ľudí vo veku 10 až 19 rokov, u ktorých bola v rokoch 2013 až 2023 formálne diagnostikovaná závislosť od internetu. Všetky štúdie sa uskutočnili v ázijských štátoch.
Vedci definovali závislosť od internetu ako neschopnosť odolať nutkaniu používať internet, čo negatívne ovplyvňuje duševnú pohodu, ako aj aspekty spoločenského, vzdelávacieho a pracovného života.
Vo všetkých skúmaných štúdiách sa používala funkčná magnetická rezonancia (fMRI) na skúmanie vzájomnej interakcie oblastí mozgu (funkčná konektivita) u účastníkov žijúcich so závislosťou od internetu v pokoji a počas vykonávania úloh. Účinky sa pozorovali vo viacerých oblastiach mozgu dospievajúcich.
Výsledky štúdie naznačujú, že zmeny zistené v mozgu vedú k návykovému správaniu u dospievajúcich a k zmenám správania súvisiacim s intelektuálnymi schopnosťami, fyzickou koordináciou a duševným zdravím a vývojom.
Zmeny funkcií mozgu
Ďalšia štúdia, publikovaná v roku 2023 v časopise JAMA Pediatrics, skúmala skupinu 169 žiakov šiesteho a siedmeho ročníka z vidieckej strednej školy v Severnej Karolíne. Výskumníci rozdelili študentov do menších skupín podľa toho, ako často hlásili kontrolu svojich kanálov na Facebooku, Instagrame a Snapchate.
Členovia skupiny častých užívateľov kontrolovali svoje kanály 15 a viackrát denne, mierni užívatelia 1 až 14-krát a menej častí užívatelia menej ako raz denne. Deti podstúpili 3 skenovania mozgu v približne ročných intervaloch počas hrania počítačovej hry, ktorá ponúkala odmeny a tresty v podobe usmievajúcich sa alebo mračiacich sa tvárí.
Pri hraní hry sa u pravidelných hráčov prejavili zmeny v oblastiach mozgu, ktoré zvyčajne reagujú na zážitky, ako je výhra peňazí alebo riskovanie. Mali tiež problémy s kontrolou impulzívneho alebo zvyčajného správania.
Zistenia naznačujú, že dospievajúci, ktorí sú častejšie na sociálnych médiách, sú precitlivení na spätnú väzbu od iných detí. Taktiež zažívajú menej intenzívne pozitívne pocity, čo by ich mohlo viesť k hľadaniu silnejších emócií z hľadanie odmeny.
Pre niektoré deti sa používanie sociálnych médií môže stať „nutkavou a problematickou“ potrebou, zatiaľ čo pre iné je to „adaptívne správanie, ktoré im umožňuje lepšie sa orientovať v čoraz digitálnejšom prostredí“, naznačujú autori.
Príznaky závislosti
Psychológ Anzalone uviedol, že podobne ako pri iných závislostiach, aj pri ľuďoch závislých od internetu sa zvyčajne prejavuje vzorec správania, ktorý bráni každodennému fungovaniu, napríklad nadmerné zaujatie obsahom na digitálnych zariadeniach a abstinenčné príznaky, keď ich nie je možné používať.
Medzi ďalšie dôležité znaky závislosti od internetu patria tieto:
- Neschopnosť znížiť čas strávený online
- Nedostatok záujmu o iné činnosti
- Pokračovanie v používaní digitálnych zariadení napriek problémom v reálnom svete
- Používanie hier na prekonania negatívnych nálad
- Ohrozenie zamestnania, školy alebo vzťahov kvôli používaniu digitálnych zariadení
Liečba
Podľa Anzaloneho si liečba závislosti dospievajúcich od internetu vyžaduje silné zapojenie rodiny. Poukázal na to, že väčšina snáh o liečbu závislosti od internetu sa sústreďuje na kombináciu rodinnej terapie, iných aktivít, ktoré nahrádzajú „nebezpečné používanie médií“, a kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT).
KBT je založená na myšlienke, že to, ako ľudia premýšľajú o situáciách, môže ovplyvniť ich pocity a správanie. Rodinná terapia je druh terapie rozhovorom zameraným na zlepšenie vzťahov medzi členmi rodiny, ktorá môže pomôcť pri liečbe špecifických problémov duševného zdravia alebo správania.
Systematický prehľad a metaanalýza 57 randomizovaných kontrolovaných štúdií zistili, že KBT v kombinácii s ďalšími liečebnými postupmi patria medzi terapie, ktoré majú najlepšie predpoklady na účinnú liečbu závislosti od internetu.
„V mnohých prípadoch je závislosť od internetu príznakom, nie príčinou problému, preto je nevyhnutné riešiť akékoľvek základné duševné ochorenie, ktoré môže zhoršovať problémy, ako je depresia, úzkosť alebo ADHD (poruchu pozornosti/ hyperaktivita),“ dodal Anzalone.
Zdôraznil však, že v závažných prípadoch môže byť „digitálny detox“ potrebný. Pri tomto detoxe sa postupne znižuje vystavenie nepotrebnému používaniu obrazovky a neustálu digitálnu stimuláciu nahrádzajú premyslené návyky a kvalitnejšie aktivity. Až po tejto detoxikácii možno deti opäť bezpečne zoznamovať s technológiami.
Pôvodný článok
