Piatok 22. novembra, 2024
(Zľava) Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a predseda vlády SR Robert Fico. (Foto: Johannes Simon/Getty Images / TASR/ Jaroslav Novák)

Podľa Európskej komisie Slovensko neplní odporúčania na zlepšenie právneho štátu. Vláda kritiku odmieta a chystá reakciu

Európska komisia (EK) každoročne monitoruje stav právneho štátu členských krajín EÚ. Zatiaľ čo členské štáty naprieč Európou splnili v celom rozsahu alebo sčasti viac ako dve tretiny odporúčaní, ktoré EK minulý rok vydala, Slovensko tentokrát nedostalo uspokojivé vysvedčenie. Zo siedmich oblastí bol u nás zaznamenaný pokrok len v jednej – konkrétne v zavedení záruk na zlepšenie bezpečnosti novinárov. EK kritizuje najmä kontroverzné zmeny v trestnej politike, oslabenie nástrojov na boj s korupciou a ohrozenie nezávislosti verejnoprávnych médií. Vláda Roberta Fica však odmieta závery správy – považuje ich za zavádzajúce a politicky motivované. Na druhej strane mimovládna organizácia Transparency International Slovensko upozorňuje na pretrvávajúce problémy, radikálnu zmenu stavu právneho štátu a nutnosť ďalších reforiem na zabezpečenie nezávislosti inštitúcií.

Odporúčania boli v Európe z dvoch tretín splnené

EK každoročne mapuje stav oblasti právneho štátu v každom členskom štáte EÚ. Podľa slov jej podpredsedníčky pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej právny štát predstavuje kľúčový prvok pre spravodlivú spoločnosť, politickú stabilitu a hospodársky rast Európy. „Ruská útočná vojna proti Ukrajine slúži ako bolestivé varovanie, že tieto hodnoty by sa nikdy nemali považovať za samozrejmé,“ skonštatovala ešte minulý rok.

Právny štát je neoddeliteľnou súčasťou samotnej identity EÚ, uvádza EK. Tohtoročná, v poradí piata, výročná správa ukazuje, že členské štáty ako celok v porovnaní s prvým vydaním v roku 2020 zlepšili a posilnili vývoj právneho štátu a zároveň realizovali odporúčania, ktoré im boli adresované. Odporúčania, ktoré minulý rok vydala EK, boli naprieč členskými štátmi splnené až na 68%. „Buduje sa tak odolnosť našich európskych demokracií a vzájomná dôvera v EÚ. Zároveň sa zlepšuje fungovanie jednotného trhu a vytvárajú sa výhody pre podnikateľské prostredie, vďaka ktorému sa zvyšuje konkurencieschopnosť a udržateľný rast,“ píše sa na stránke slovenského zastúpenia.

EK však upozornila na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch naďalej pretrvávajú systémové obavy a situácia sa zhoršuje. Správa pokrýva štyri piliere: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, sloboda a pluralita médií, ako aj iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.

Podpredsedníčka Jourová už minulý rok zdôrazňovala, že vo viacerých členských štátoch pretrvávajú obavy o stave právneho štátu. „Treba vyvinúť ďalšie úsilie, aby sme zlepšili nezávislosť súdnictva, posilnili nestrannosť verejnoprávnych médií a zvýšili bezpečnosť novinárov,“ poznamenala.

Kde stojí Slovensko na ceste za právnym štátom?

EK vo výročnej správe vydala pre Slovensko sedem odporúčaní, ktoré nadväzujú na vlaňajšie. Tie podľa komisie Slovensko realizovalo buď iba čiastočne, alebo vôbec.

Komisia za uplynulý rok nezaznamenala absolútne žiaden pokrok v šiestich sledovaných oblastiach. „Jedinou oblasťou, kde podľa EK nastal určitý pokrok, je zavedenie legislatívnych a iných záruk na zlepšenie fyzickej bezpečnosti novinárov,“ uvádzajú Dáta bez pátosu.

„Komisia našej krajine okrem iného vyčíta najmä rýchle a kontroverzné zmeny v trestnej politike, vrátane zrušenia ÚŠP a zásahov do NAKA, ale tiež oslabenie nástrojov na boj s korupciou, zasahovanie do nezávislosti kreovania súdnej rady, neprimerané využívanie skráteného legislatívneho konania, či ohrozenú nezávislosť verejnoprávnych médií,“ sumarizuje správu mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS).

Mimovládka na základe správy EK upozorňuje aj na to, že z nej vyvstávajú obavy o nezávislosť inštitúcií najmä v súvislosti s možnosťou rýchlych zmien na najvyšších postoch bez potreby uskutočnenia riadneho výberového konania, čí  v súvislosti s účelovými zmenami za dosiahnutím rovnakých výsledkov.

Výhrady slovenskej vlády

„Koaličná strana Smer-SD považuje závery a odporúčania správy Európskej komisie o právnom štáte na Slovensku za zavádzajúce a aktivistické. Ide podľa nej o politický dokument, ktorý má slúžiť médiám a opozícii na útoky voči vláde Roberta Fica (Smer-SD) za to, že neopakuje postoje Európskej komisie pri vojne na Ukrajine, Green Deale, migrácii či práve veta členských štátov,“ uviedol tlačový odbor Smeru.

V pondelok (5. 8.) vláda rokovala o oficiálnej reakcii na správu EK, pričom sa jej predstavitelia zhodli, že vo svojom postoji zotrvajú. „Navyše je potrebné zvýrazniť, že ako zdroje pri príprave správy slúžili v prevažnej miere subjektívne a tendenčne ladené mediálne výstupy, čoho dôkazom je aj zoznam zdrojov uvedený v prílohe,“ uvádza sa vo vládnom dokumente. Za mediálne zdroje, z ktorých mala EK čerpať, boli označené Aktuality, Denník N a SME.

Návrh na oficiálnu reakciu, ktorou slovenská vláda mieni Európskej komisii oznámiť svoje výhrady k správe, má 21. augusta predložiť minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).

TIS: Situácia s právnym štátom sa radikálne mení

TIS vo svojom príspevku na sociálnej sieti na obranu aktuálnej vlády konštatuje, že niektoré zmeny majú pôvod v predchádzajúcom volebnom období, ako napríklad zmena kreovania Súdnej rady. Tá mala umožniť väčšiu svojvôľu pri obsadzovaní postov nevolených sudcami. Novinkou nie je ani zneužívanie skráteného legislatívneho konania. Zároveň však upozorňuje na to, že situácia so stavom právneho štátu sa na Slovensku začala radikálne meniť. 

„Náhle a nesystémové zmeny v trestných kódexoch, snaha o pretransformovanie verejnoprávnych médií na štátne, či neprimerané verbálne útoky na sudcov zo strany politikov sú na vzostupe. Na všetky tieto problémy dlhodobo poukazujeme aj v Transparency, nakoľko ide o zmeny politík, ktoré zhoršujú slovenský boj s korupciou, najmä na najvyšších postoch,“ píše TIS.

Mimovládka na snahu vlády spochybniť objektivitu správy EK argumentuje výsledkami prieskumu Eurobarometra. Podľa neho 82 % Slovákov považuje EÚ za funkčný nástroj, ktorý u nás výrazne upevňuje systém právneho štátu. „Opäť sa tak potvrdzuje, že základným pilierom pre funkčnú demokraciu sú nezávislé inštitúcie. Súdy, verejnoprávne médiá, kontrolné mechanizmy, či orgány činné v trestnom konaní,“ dodáva TIS.

Prečítajte si aj