Rastlinné prípravky môžu mať aj nežiaduce vedľajšie účinky (Rozhovor s lekárnikom)
O liečivých schopnostiach rastlín, ich vzťahu k syntetickým liekom či silných a slabých stránkach oboch skupín sme sa rozprávali s praktickým lekárnikom, doktorom farmácie Milošom Potužákom z lekárne Bakov. Doktor Potužák prispieva článkami o liečivých rastlinách do Časopisu českých lekárnikov a vyučuje o nich v rámci predmetu farmakognózia na vyššej odbornej škole MILLS v Čelákoviciach.
Ako dlho sa zaujímate o liečivé účinky bylín?
Rád by som rozšíril hneď prvú otázku. Namiesto o bylinkách je lepšie hovoriť o rastlinách, počnúc jednoduchými riasami, cez byliny až po mohutné stromy. O prírodu som sa zaujímal už od detstva. Poznanie zvierat, liečivých a jedovatých rastlín akosi prirodzene patrilo k vidieku. Postupne sme sa s nimi zoznamovali takpovediac v teréne, pretože boli súčasťou nášho životného prostredia.
V minulosti boli všetky lieky z prírody, väčšina z rastlín. Prečo sa na ne s rozvojom modernej farmácie zanevrelo? Je ich účinnosť slabšia ako u chemických liekov?
Až do začiatku 19. storočia pochádzala väčšina liekov z prírody. Potom postupne chemici dokázali izolovať množstvo účinných látok, najmä z jedovatých rastlín, a lekári začali skúmať ich účinky na ľudský organizmus. Na počiatku väčšiny významných skupín liekov stáli rastlinné látky.
Chemici potom hľadali cesty, ako úpravou molekuly zlepšiť ich účinnosť alebo obmedziť vedľajšie účinky. Lekári vďaka moderným prístrojom zisťovali, ako vlastne tie látky v tele skutočne pôsobia. Objavili sa antibiotiká a zdalo sa, že rozkážeme prírode. Relatívne netoxické rastliny s relatívne nízkym obsahom účinných látok sa začali považovať za „babské byliny“. Potom sa však čoraz častejšie objavovali vedľajšie účinky syntetických liečiv a dnes môžeme pozorovať opatrný návrat k prírode.
Ale ani to však nie je bez výhrad, pretože okrem jednoznačne jedovatých rastlín sa vedľajšie účinky objavujú aj u tých, ktoré sa v ľudovom liečiteľstve používajú už stáročia a doteraz sa považovali za bezpečné. Klasickým problémom môžu byť peľové alergie. Do určitej miery súvisia so životným prostredím, ale zdá sa, že mladšie generácie sú citlivejšie na stres a alergie, keďže prehnaná reakcia imunitného systému na peľové bielkoviny môže byť stresom výrazne zosilňovaná.
Myslím si, že je možné zvoliť zlatú strednú cestu a na liečbu použiť kombináciu prírodných a chemických liekov, s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok a čo najmenej zaťažovať pacienta.
V akej podobe sa v dnešnej farmácii bylinné prípravky používajú? V akej forme je najvhodnejšie ich prijímať?
Každá lieková forma má svoje opodstatnenie. Najjednoduchšie je zjesť čerstvo odtrhnutú časť rastliny. Ak ju chceme uchovať, používame sušenie. Sušením však môže dôjsť k zmenám v množstve a štruktúre obsahových látok. Dobre funguje aj macerácia v liehu za vzniku tinktúry. Veľmi obľúbené na vonkajšie použitie sú domáce masti v tuku alebo vazelíne.
Existuje rastlinný liek na každú chorobu? Má každá rastlina liečivé využitie?
Každá rastlina vytvára jedinečnú kombináciu látok, pričom niektoré „vynikajú“ o niečo viac. A porucha zdravia, ktorú nazývame choroba, môže mať súčasne mnoho príčin. Preto si myslím, že každá rastlina môže nájsť svoje liečivé využitie. Jedinou výnimkou je, žiaľ, ľudská hlúposť, ktorá sa šíri, ako napísal pán Renčín, „rýchlosťou svetla“.
Dajme tomu, že človeka bolí hlava a chce sa bolesti okamžite zbaviť. Dá si tabletku proti bolesti, napríklad Ibalgin alebo Paralen. Existuje prírodná alternatíva k týmto liekom, ktorá by zabrala rovnako rýchlo?
Ak je to len občas a chémia zaberá, prečo nie. Ale bolesť je signál, že niečo nie je v poriadku. Ak vás hlava bolí častejšie, je čas zamyslieť sa nad tým, kedy sa to deje, a navštíviť lekára. So zalepenou kontrolkou benzínovej nádrže tiež nemôžete dlho jazdiť. Existujú silne pôsobiace izolované prírodné lieky proti bolesti, ale sú viazané na lekársky predpis, pretože vytvárajú návyk, napríklad morfium.
Sú vyhradené na liečbu silnej, inak nezvládnuteľnej bolesti, napríklad po operácii. Pôsobia priamo v mozgu, na miestach, kde bežne pôsobia naše prirodzené endorfíny. Zaujímavé je, že endorfíny nám pomáhajú zvládať ťažký fyzický stres. Prejdeme na bicykli 100 kilometrov, ale nohy nás bolia až na druhý deň. Endorfíny nám pomohli zablokovať vnímanie bolesti počas jazdy a zvládnuť záťaž.
Ibalgin však kontroluje bolesť trochu iným spôsobom, a to obmedzením produkcie prostaglandínov. Naši predkovia používali odvar z vŕbovej kôry alebo vŕbového prútia, ktoré obsahujú deriváty kyseliny salicylovej, a tie opäť inhibujú syntézu prostaglandínov. Účinok čajov bol slabší ako účinok Aspirínu kvôli nižšej koncentrácii účinných látok, ale naše babičky čaj kombinovali s mokrým studeným uterákom na čele. A výsledok sa dostavil.
Pravdou je, že odolnosť našich predkov voči bolesti bola rozhodne vyššia ako naša. Príslovie „Pofúkaj si to a prejde to“ malo veľmi dobré liečivé účinky. A pre zaujímavosť, kyselina acetylsalicylová, známy Aspirín alebo Acylpyrín, bola syntetizovaná pri výskume rastliny rebríčka. No a Ibalgin je vlastne tiež ich príbuzný.
Aby mohli byť zdravotné tvrdenia prípravku schválené a registrované pre danú zdravotnú komplikáciu, musia sa vykonať štúdie na preverenie ich účinnosti. Pribúdajú s rastúcou popularitou rastlinných liekov štúdie alebo je o ne malý záujem, pretože prírodné látky nemožno patentovať?
Väčšina rastlinných prípravkov, jednodruhových aj čajových zmesí, je v súčasnosti u nás schvaľovaná prevažne ako potravinový doplnok, nie ako liek. So štúdiami to nie je jednoduché. Pri Paralene sa zaoberáte správaním jednej látky a pri rastline máte do činenia možno s desiatimi látkami, ktoré sa môžu významne podieľať na účinku, a navyše ich pomer môže kolísať v závislosti od miesta rastu a výživy rastliny.
Napriek tomu sa na celom svete vykonáva základný výskum obsahových látok veľkého množstva rastlín, ktoré sú ľudovo používané, sú potvrdzované ich účinky, ale aj odhaľované látky s toxickými účinkami. Ale paradoxne môžete skúmať rastlinu z Amazónie, aby ste zistili, že to isté obsahuje muškát, ktorý máte za oknom. A v tom je čaro poznania.
Keď chce rodič liečiť svoje dieťa alebo aj seba bylinkami, kde môže získať informovanú radu? Sú toho dnešní lekárnici schopní?
Lekárnici a farmaceutickí asistenti majú najvyššie dostupné vzdelanie v oblasti fytoterapie. Iba na farmaceutických fakultách sa vyučuje predmet farmakognózia, ktorý sa zaoberá liečivami prírodného pôvodu a je ukončený štátnou záverečnou skúškou. Asistenti farmácie majú farmakognóziu zaradenú medzi profilovými predmetmi, opäť zakončené skúškou.
Pôvodný článok
