EÚ vytvorila pracovnú skupinu na prípravu v prípade Trumpovho volebného víťazstva
EÚ považuje víťazstvo Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA za možné aj po odstúpení chorého súčasného prezidenta Joea Bidena. S cieľom pripraviť sa na vážne zmeny, ktoré by sa mohli očakávať, bola v Bruseli zriadená osobitná pracovná skupina.
Ako uvádza denník Financial Times, skupina expertov má vypracovať stratégie, ktoré umožnia EÚ reagovať na výraznú zmenu politiky USA voči Bruselu. Aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí už údajne vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá sa má na takýto scenár pripraviť.
Čo by sa zmenilo pre EÚ s Trumpom
Vysokopostavení predstavitelia EÚ sa na tento účel spájajú s ľuďmi na americkej strane, ktorí majú blízko k Trumpovi aj jeho protikandidátke Kamale Harrisovej. Do tohto úsilia sú údajne zapojení bývalý viceprezidentov poradca Mike Pyle a jeho poradca pre národnú bezpečnosť Phil Gordon.
Vo vzťahu s Joeom Bidenom sa už vyskytli nezhody – napríklad v súvislosti so zákonom o znížení inflácie (IRA). Ak však Donald Trump vyhrá voľby, Európania budú pravdepodobne čeliť ostrejšiemu vetru do plachiet v oblastiach, v ktorých stále existuje široká zhoda s USA. V Bruseli sa napríklad očakáva, že kabinet pod Trumpovým vedením bude vyvíjať tlak na ukončenie vojny na Ukrajine.
Podľa odhadov Bruselu by to viedlo k tomu, že USA by stiahli svoju vojenskú podporu Ukrajine a vyzvali Kyjev na dosiahnutie mierovej dohody. V takom prípade by Európania boli nútení tiež podporiť tento krok – keďže akceptácia vojenskej podpory Kyjevu sa znižuje aj v mnohých členských štátoch.
S najväčšou pravdepodobnosťou by museli sami niesť aj hlavné bremeno hospodárskej obnovy Ukrajiny. Okrem toho by sa očakával migračný pohyb Ukrajincov dúfajúcich v lepšie ekonomické príležitosti v EÚ.
Zákon o znížení inflácie by sa upravil – bez ohľadu na Európanov
EÚ by tiež mohla od Američanov očakávať menej ústupkov v oblasti hospodárskej politiky, ako je tomu doteraz. Bidenova administratíva už využila problémy Európanov s infláciou, vysokými cenami energií a nadmernou reguláciou v prospech USA.
Svojím programom hospodárskych stimulov Inflation Reduction Act (IRA) sa Bidenovi podarilo presvedčiť veľký počet priemyselných podnikov, aby presunuli svoje pôsobenie do Severnej Ameriky. Čakali ich tam atraktívne dotácie a daňové úľavy. Výzvy EÚ, aby sa k tomuto spoločenstvu štátov pristupovalo rovnako ako k Mexiku a Kanade, ktoré tiež využívajú IRA, nenašli odozvu.
Tento postoj USA sa dal očakávať. Na rozdiel od svojich severoamerických susedov, s ktorými bola počas Trumpovej éry uzavretá nová komplexná dohoda o voľnom obchode, takáto dohoda s EÚ zlyhala.
Druhá Trumpova prezidentúra by pravdepodobne oslabila dôraz IRA na politiku v oblasti klímy a stanovili by sa iné priority. EÚ by však zostala na vedľajšej koľaji.
Konflikt v oblasti ciel
Dá sa očakávať, že Trump sa jasne vyjadrí aj k otázke ciel voči Bruselu a v prípade potreby bude vyvíjať tlak na európsky exportný priemysel prostredníctvom sankčných ciel. EÚ by na to už poskytla šablónu: svojím systémom úpravy hraníc CO₂ de facto uvaľuje klimatické clá na iné krajiny vrátane USA.
Je nepravdepodobné, že by sa Trump nečinne prizeral a akceptoval tento postup. Počas svojho pôsobenia vo funkcii 45. prezidenta už okrem iného zaviedol značné sankčné clá na oceľ a hliník z EÚ. Osobitné clá boli zavedené aj na dovoz lietadiel Airbus. Trump tým chcel čeliť protekcionistickým opatreniam Európanov na úkor amerického automobilového priemyslu alebo internetových spoločností.
Harrisová by však mohla voči EÚ viesť aj ráznejšiu politiku. Aj v prípade Trumpovej porážky sa na oboch stranách Atlantiku pravdepodobne zvýši tlak verejnosti na dosiahnutie mierovej dohody na Ukrajine.
Okrem toho neexistuje žiadny rozpoznateľný dôvod, prečo by mala viac zohľadňovať Európanov v oblasti hospodárskej a obchodnej politiky. Koniec koncov, vývoj v posledných rokoch pomohol stabilizovať USA ako globálnu hospodársku mocnosť.
Pôvodný článok
