Na svetových farmárov sa valí nové „byrokratické monštrum“ EÚ (Komentár)
Európske nariadenie proti odlesňovaniu (EUDR) má začať platiť od 1. januára 2025. Jeho účelom je, ako už názov hovorí, zabrániť masívnemu odlesňovaniu kvôli poľnohospodárskej výrobe, a to aj mimo EÚ. Týka sa len niekoľkých komodít, konkrétne: kakaa, sóje, kávy, palmového oleja, kaučuku, dreva a hovädzieho dobytka, ktoré prispievajú najviac k výrubu lesov na svete.
Hoci cieľ tohto právneho predpisu, podobne ako mnohých iných ekologických opatrení Bruselu, je ušľachtilý, cesta k nemu spôsobí zásadný nárast byrokracie pre celý dodávateľský reťazec, zaťaží výrobcov mimo EÚ európskymi predpismi, zvýši koncové ceny pre spotrebiteľov a s najväčšou pravdepodobnosťou nijako neprispeje k zlepšeniu života poľnohospodárov v rozvojových krajinách.
Nariadenie sa bude týkať aj všetkých výrobkov z uvedených komodít, napríklad čokolády, kožených výrobkov a hovädzieho mäsa, pneumatík, najrôznejších potravín alebo nábytku. Bude platiť v EÚ aj mimo nej.
Čo nariadenie prinesie
Spoločnosti, ktoré chcú uviesť svoje výrobky na európsky trh, budú musieť preukázať, že nepochádzajú z pôdy, ktorá bola po decembri 2020 odlesnená alebo znehodnotená, a tým prispela k odlesňovaniu. Tieto výrobky budú musieť byť certifikované a vysledovateľné až k ich primárnemu pestovateľovi či chovateľovi.
Každý článok v reťazci bude musieť poskytnúť popis + názov komodity, množstvo, krajinu výroby, geolokáciu, kto mu výrobok dodal, ktorej spoločnosti / obchodníkovi ho dodal, dôkazy o tom, že komodita nespôsobuje odlesňovanie a bola vyprodukovaná v súlade s legislatívou krajiny pôvodu. Všetky tieto informácie sa budú zadávať do osobitného formulára, ktorý bude dostupný online.
Výrobcovia alebo nimi poverené subjekty musia uviesť presné súradnice zemepisnej šírky a dĺžky všetkých pozemkov, na ktorých svoj produkt vypestovali alebo chovali. Príklad: Výrobca čokolády, ktorý nakupuje kakaové maslo z viacerých zdrojov, bude musieť mať overené údaje a potvrdenie o pozemku každého jednotlivého farmára v každej krajine, odkiaľ sa kakaové bôby nakupovali. Zo získaných údajov sa vytvoria mapy, z ktorých sa bude dať odvodiť, či sa jedná alebo nejedná o rizikovú oblasť.
Každý štát alebo oblasť bude označená tromi farebnými kategóriami podľa závažnosti rizika odlesňovania (nízke, štandardné, vysoké). Čím vyššie je riziko, tým prísnejšie a podrobnejšie budú kontroly. V prípade nedodržania hrozia hospodárskemu subjektu vysoké pokuty, konfiškácia výrobkov či úplný zákaz dovozu do EÚ. Zatiaľ čo väčšie spoločnosti majú na zavedenie systému čas do konca tohto roka, menšie firmy a malí farmári na to majú ešte ďalší polrok navyše.
Oneskorené pokyny
Napriek blížiacemu sa termínu implementácie nariadenia zatiaľ nie sú známe podrobnosti. Európska komisia totiž stále nedodala kompletné pokyny na presadzovanie pravidiel, čo vyvolalo vlnu nespokojnosti. Na poplach bijú nielen hráči v agropotravinárskom sektore, ale aj niektoré neziskové organizácie bojujúce za ľudské práva.
Podľa Euractivu existujú obavy, že EUDR sa negatívne dotkne predovšetkým malých farmárov v rozvojových krajinách. Organizácia Globálna kávová platforma (GCP) združujúca neziskové organizácie z tohto sektora, spolu so zástupcami pestovateľov a spracovateľov zaslala 26. júla Európskej komisii list, kde žiadajú, aby urýchlene riešila naliehavé otázky týkajúce sa zavádzania legislatívy.
„Naše úsilie o dodržiavanie EUDR odhalilo kritické problémy, ktoré ohrozujú našu schopnosť splniť ciele nariadenia bez nezamýšľaných dôsledkov pre malých pestovateľov kávy a menšie spoločnosti,“ uvádza sa v liste podľa portálu Euractiv. Zainteresované strany žiadajú zlepšenie IT platformy, do ktorej sa údaje vkladajú, objasnenie zaraďovania krajín do jednotlivých kategórií, ako aj pokyny týkajúce sa ochrany údajov.
Žiadosti o odklad
Maloobchodné združenie EuroCommerce 25. júla požiadalo o odloženie celého systému o pol roka. „Mnohé z otázok, o ktoré sme sa s komisiou podelili v priebehu minulého roka, zostalo nezodpovedaných,“ napísalo EuroCommerce v liste predsedníčke Európskej komisie a dodalo, že maloobchodníci a veľkoobchodníci sú zasiahnutí najmä „vzhľadom na širokú škálu produktov, ktoré predávajú, zahŕňajúcu tisíce priamych dodávateľov a desaťtisíce subdodávateľov“.
Odklad by si želali aj pestovatelia kakaa v Nigérii a ich zväz CFAN tiež vyzval komisiu, aby odložila implementáciu, pričom sa odvolával na nedostatok primeraných informácií o EUDR. Problémy budú mať pravdepodobne aj drobní poľnohospodári v Kongu, kde výroba nie je tak centralizovaná ako napríklad na Pobreží Slonoviny. Tam už totiž hlásia, že sú na nové pravidlá pripravení.
Niektoré členské štáty EÚ, ako napríklad Fínsko a Rakúsko, tiež žiadajú o predĺženie. Rakúšanom podľa Euroactiv vadí „neprimeraná administratívna záťaž“ a niektoré obmedzenia pre ekologický chov dobytka. Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Peter Liese kritizoval konečnú verziu EUDR ako „byrokratické monštrum“, z čoho obvinil Zelených, socialistov, ľavičiarov a francúzskych liberálov v parlamente.
Jeho politická frakcia EPP (európski ľudovci), do ktorej patrí i predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, si vo svojom straníckom manifeste pred parlamentnými voľbami dala za cieľ nariadenie odložiť, takže je možné, že k určitému časovému posunu skutočne dôjde.
Rast cien
Vynucovanie tejto politiky od iných krajín kritizovali niektorí veľkí producenti poľnohospodárskych komodít ako Malajzia, Indonézia, Brazília a ďalšie juhoamerické krajiny, ktoré toto opatrenie označujú za protekcionistické a diskriminačné, uviedla agentúra Reuters.
Obavy a neistotu spôsobuje aj fakt, že Európska komisia nebola doposiaľ schopná zaradiť jednotlivé štáty do rizikových kategórií. Podľa nemenovaného zdroja, ktorý sa vyjadril pre Reuters, k tomu dôjde až niekedy v roku 2025, preto všetky štáty dostanú pri spustení východziu kategóriu „štandardnú“.
Všetci v odvetví sa zhodujú na tom, že zvýšená byrokratická náročnosť prinesie vyššie náklady. Predpisy budú musieť plniť i štáty, kde nie je odlesňovanie hrozbou. Napríklad vo Vietname nemajú problém s odlesňovaním, pretože miestne kávové plantáže sú staré desiatky rokov, napriek tomu budú musieť tiež zaviesť zložité administratívne postupy, čo sa podľa nich odrazí na cene.
Nemusíme si robiť ilúzie, že negramotní malí poľnohospodári v Afrike, Ázii alebo Južnej Amerike budú vypĺňať európske formuláre vrátane zadávania geolokačných súradníc. Na rozdiel od potravinárskych gigantov, ako sú Nestlé, Unilever alebo Mendeléz, na to nemajú zdroje ani znalosti.
Bude to za nich robiť poverená osoba, pravdepodobne nákupca alebo sprostredkovateľ, čím vznikne celé nové podhubie certifikačných a iných sprostredkovateľských služieb a priestor pre korupciu. Ako sa bude overovať, či sú údaje z krajín ako Kongo, Kolumbia alebo Čína pravdivé?
Toto určite nezlepší život malých poľnohospodárov v chudobných krajinách, pretože títo poľnohospodári nedostanú vyššiu výkupnú cenu kvôli európskemu nariadeniu.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Pôvodný článok
