Maďarsko obviňuje EÚ za prerušenie dodávok ruskej ropy, SR nechce byť podľa Fica rukojemníkom
Minulý mesiac Kyjev jednostranne uzavrel pozemný ropovod, ktorý zásobuje Maďarsko a Slovensko ruskou ropou, čo v oboch krajinách vyvolalo obavy z nedostatku zásob.
Maďarsko obvinilo Európsku komisiu, že nezvrátila – alebo že mlčky schvaľuje – rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez svoje územie.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo svojom príspevku na sociálnych sieťach z 30. júla obvinil Európsku komisiu, že nezaistila ochranu „základných záujmov“ členských štátov EÚ.
„Napriek ohrozeniu energetickej bezpečnosti dvoch členských štátov EÚ … Brusel naďalej mlčí,“ poznamenal.
Szijjártó ďalej naznačil, že to bol „Brusel, nie Kyjev … kto chcel vydierať dve pre-mierové krajiny, ktoré odmietajú dodávky zbraní [na Ukrajinu]“.
Na rozdiel od ostatných lídrov EÚ sa maďarský premiér Viktor Orbán a jeho slovenský náprotivok Robert Fico stavajú proti bezvýhradnej podpore Ukrajiny, ktorá nie je členom 27-členného bloku.
Kritiku zo strany ostatných lídrov EÚ si vyslúžili tiež tým, že vyzývajú k vyjednaniu riešenia prebiehajúceho konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý trvá už tretí rok.
Začiatkom júna Európsky parlament Orbánovi vytkol, že bez súhlasu Bruselu navštívil Moskvu a Peking v rámci samozvané „mierovej misie“.
Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí 31. júla poznamenal, že uzavretie plynovodu Kyjevom nasleduje po „mierovej diplomatickej iniciatíve Budapešti zameranej na riešenie konfliktu na Ukrajine“.
Rukojemník konfliktu
V júni Kyjev uvalil jednostranné sankcie na ruského energetického giganta Lukoil a prerušil tok ruskej ropy ropovodom, ktorý prechází ukrajinským územím.
Ropovod zo sovietskej éry zásobuje rafinérie v Maďarsku a na Slovensku, ktoré v polovici júla oznámili, že prestali odoberať ruskú ropu.
20. júla Fico údajne povedal ukrajinskému premiérovi Denysovi Šmyhaľovi, že Slovensko „nebude rukojemníkom ukrajinsko-ruských vzťahov“.
„Zaradenie Lukoilu na sankčný zoznam je len ďalším príkladom nezmyselných sankcií, ktoré nepoškodzujú Ruskú federáciu, ale hlavne niektoré členské štáty [EÚ], čo je neprijateľné,“ uviedla Ficova kancelária v následnom prehlásení.
Maďarsko a Slovensko 22. júla požiadali Európsku komisiu o sprostredkovanie konzultácií s Kyjevom s cieľom vyriešiť patovú situáciu a dali bruselskej rade tri dni na odpoveď.
Nasledujúci deň Maďarsko pohrozilo, že zablokuje financovanie EÚ pre členské štáty, ktoré dodávajú zbrane Kyjevu, pokiaľ znovu neotvorí plynovod.
„Ak Ukrajina túto otázku nevyrieši, mali by všetci zabudnúť na vyplatenie 6,5 miliardy eur z … kompenzácie za dodávky zbraní [na Ukrajinu],“ povedal Szijjártó vo vysielaní. Paradoxne jednou z krajín, ktorá očakáva platbu, je aj Slovensko.
26. júla Mychajlo Podoljak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, odmietol tvrdenie, že Kyjev „vydiera“ Maďarsko a Slovensko za ich politiku voči Rusku a Ukrajine. „Situácia s pozastavením tranzitu ruskej ropy ropovodom Družba … nemá nič spoločné s vydieraním,“ skonštatoval pre agentúru Reuters.
„A Maďarsko a Slovensko určite nevystupujú ako skutoční mierotvorci … ale trvajú výhradne na ústupkoch Rusku.“ Podoljak obvinil obe krajiny z toho, že sa stavajú proti prokyjevskej politike EÚ, a obe krajiny vyzval, aby naliehali na Kremeľ, aby prestal útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Fico hrá tvrdú hru
29. júla Fico varoval, že Slovensko zastaví dodávky nafty na Ukrajinu, ak sa dodávky cez ropovod neobnovia. „Ak sa tranzit ruskej ropy cez Ukrajinu v krátkej dobe neobnoví, Slovnaft nebude pokračovať v dodávkach nafty na Ukrajinu, ktorá pokrýva jednu desatinu ukrajinskej spotreby,“ vyhlásil Fico na sociálnych sieťach.
Námestník ukrajinského ministra energetiky Roman Andarak reagoval, že Kyjev je „pripravený riešiť prípadné problematické otázky“ so Slovenskom. Pre agentúru Reuters poznamenal, že Kyjev „zaručuje neprerušený tranzit ropy“ všetkým spoločnostiam, na ktoré se nevzťahujú západné alebo ukrajinské sankcie.
Vo svojom prejave z 30. júla Szijjártó obvinil Európsku komisiu, že nedokázala krízu zažehnať, a že „neurobila nič“. Európska komisia uviedla, že ohľadom kauzy stále zhromažďuje príslušné informácie.
„Komisia sa obrátila na Slovensko a Maďarsko s podrobnými otázkami, aby vypracovala úplnú analýzu, a oslovila ukrajinské orgány,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinský premiér sa 31. júla vyslovil, že zákaz tranzitu ruskej ropy zo strany Kyjeva neohrozuje energetickú bezpečnosť Slovenska. „Slovensko je náš spoľahlivý partner, od ktorého neočakávame vydieranie ani vyhrážky,“ napísal Šmyhaľ v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
„Sankcie … nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska a Európy ako celku, a preto ich zrušenie nie je predmetom diskusie.“ Dodal, že Kyjev má v tejto otázke „plné pochopenie“ EÚ.
Pôvodný článok
