Rusko by bez podpory Číny na Ukrajine okamžite prehralo, tvrdí česká sinologička
Česká sinologička Olga Lomová sa domnieva, že čínsky režim realizuje dlhodobý plán na dosiahnutie svetovej nadvlády, ktorý sleduje a napĺňa, čím získava výhodu oproti demokratickým krajinám, ktoré občas menia smerovanie krajiny a vzťahy s meniacimi sa vládami a niekedy im chýba dlhodobé plánovanie.
V rozhovore pre Aktuálně.cz uviedla, že „Čína zohráva úplne kľúčovú úlohu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu“. Podľa Lomovej retrospektíva udalostí ukazuje, že „jej sila je ešte väčšia“.
Peking nikdy neodsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ani neprestal nakupovať ruskú ropu a energiu. Navyše, pred inváziou na Ukrajinu Čína a Rusko podpísali dohodu o „neobmedzenej spolupráci“.
Podľa Lomovej táto dohoda zahŕňa aj dohodu o tom, ako budú Čína a Rusko spolupracovať na zmene medzinárodného poriadku a pravidiel globálneho spolužitia. „V tomto zmysle stojí Čína po boku Ruska,“ hovorí Lomová a dodáva, že čínsky líder „posilnil“ myšlienku, že spolu s Ruskom zrealizujú svoju víziu „spravodlivejšieho medzinárodného poriadku“.
Ak by Rusko rýchlo zvíťazilo na Ukrajine, Čínska komunistická strana by podporila Rusko a uznala jeho „nárok“ na dobyté územia. Podľa sinológa čínsky vodca aj ruský prezident dúfali v rýchle víťazstvo, ktoré sa však nestalo, a preto Čína teraz hrá hru na „neutralitu“ v rusko-ukrajinskom konflikte.
Podľa Lomovej by Európa mala mať „krištáľovo jasno“ v tom, o čo sa Čína usiluje a prečo sa napriek predstieranej neutralite stavia na stranu Ruska. „Nemali by sme podliehať ilúzii, že Čína je naším spojencom a spoluhráčom,“ hovorí Lomová, ale dodáva, že „nemôžeme Čínu vynechať“.
Úloha čínskeho režimu v rusko-ukrajinskom konflikte je podľa nej taká kľúčová, že bez podpory Číny by Rusko na Ukrajine okamžite prehralo.
„V momente, keď Čína prestane Rusko podporovať ekonomicky, technologicky a napokon aj politicky na medzinárodnej scéne, Rusko vojnu okamžite prehrá,“ domnieva sa Lomová. „Niet pochýb o tom, že bez Číny by Rusko nebolo schopné odolať sankciám (na začiatku invázie).“
Podľa sinologičky by medzinárodné spoločenstvo malo vyvinúť tlak na Čínu, aby sa zasadila o ukončenie konfliktu.
Čína, Rusko a Ukrajina
Podľa experta na Čínu Philipa Cunninghama je Rusko vo vzťahu k Číne v historicky slabom postavení, pričom ruská vláda sa správa ako vazalský štát. V článku v časopise China-U.S. Focus napísal, že vyhlásenia sú „plné jazyka, ktorý Rusko používa na demonštrovanie svojej vernosti nielen štandardným zahraničnopolitickým pozíciám, ako napríklad v otázke Taiwanu, ale aj novým, inovatívnym a neovereným víziám, ktoré presadzuje (čínsky vodca) Si“.
Z analytického hľadiska je podľa neho pravdepodobnejšie, že Čína je vo vzťahu k Rusku tým, kto dlhodobo podporoval a umožnil pokračovanie invázie na Ukrajinu.
Ruský prezident Vladimir Putin najprv opakovane potvrdil, že útok na Ukrajinu neplánuje, ale na otvorení zimných olympijských hier v Pekingu začiatkom februára 2022 sa stretol s najvyšším čínskym vodcom Si Ťin-pchingom (Xi Jinping), kde bola medzi nimi podpísaná spomínaná dohoda o „neobmedzenej spolupráci“. Približne o 20 dní neskôr sa začala vojna na Ukrajine.
Niektoré strategické analýzy ukazujú, že taktika Čínskej komunistickej strany je zameraná na podporu rozpútania niekoľkých vojenských konfliktov naraz v rôznych častiach sveta, čo zámerne zamestná USA. Prvým z nich je podľa analytikov Ukrajina, druhým konflikt medzi Hamasom a Izraelom.
Na obzore sú aj ďalšie konflikty vrátane konfliktu s Taiwanom, najmä v Juhočínskom mori. Tu sa čínska komunistická strana dlhodobo snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v morskej oblasti, cez ktorú prechádzajú kľúčové medzinárodné obchodné a dopravné trasy. Konflikty na Ukrajine, v Izraeli a inde by mohli vytvoriť vojenskú (prinajmenšom materiálnu) podporu pre USA a krajiny EÚ a obmedziť ich schopnosť zasiahnuť, ak by sa čínsky režim pokúsil anektovať Taiwan alebo ďalej okupovať oblasti Juhočínskeho mora.
Pôvodný článok
