V lete deťom doprajte voľné hry a strávte ho čo najviac s rodinou
Doba sa za posledných 50 rokov zmenila, ale hranie sa vonku je pre deti stále prospešné.
Tak ako mnohí ľudia mojej generácie, aj ja som v predškolskom veku nazýval leto „H-U-R-Á-V-O-N“. Keď práve nepršalo, deti v mojom susedstve trávili väčšinu dňa vonku. Boli sme s týmto vyhnanstvom spokojní a naše matky tiež.
Svieže rána, dlhé popoludnia a tiché súmračné hodiny sme vypĺňali hrami bedmintonu, hádzaním na kôš, schovávačkou a naháňačkou. Chlapci sa hrali na vojakov na pokosených trávnikoch, bojovali s hrudami hliny na dvoroch a poliach, alebo sa ako malí hrdinovia vydávali na prieskum do lesa.
Dievčatá sa hrali s loptou, stavali rozprávkové hrady z kameňov a machu pri potoku dole pod kopcom alebo vystrihovali papierové bábiky pri piknikovom stole na terase. Všetci jazdili na bicykloch, často s kolíkmi pripevnenými na zadných kolesách (rapkáčmi), aby vydávali hlasný cvakavý zvuk.
Na tieto hry nedohliadali žiadni dospelí. Deti sa medzi sebou rozprávali, počúvali sa a hašterili, ale pravidlá hry sme si určovali sami, bez zásahov dospelých.
Mnohým mladým v roku 2024 sa toto obdobie detstva a dospievania môže zdať skôr výplodom fantázie než realitou, akýmsi trikom spomienok podfarbených nostalgiou. Avšak mýlia sa.
Vreckové portály a rodičia ochrancovia
Existujú dobré dôvody, prečo sa hra v detstve a dospievaní za posledných 50 rokov dramaticky zmenila.
Po prvé, v dnešných domácnostiach je menej detí, čo znamená, že vo väčšine štvrtí je menej detí. Okrem toho voľná hra spred 50 rokov ustúpila väčšiemu dohľadu dospelých. Napríklad futbalové ihriská v našom meste sú v sobotu ráno preplnené mládežou, uniformovanými tímami s trénermi a funkcionármi, ale futbalový zápas takmer nikde neuvidíte.
Jonathan Haidt vo svojej novej knihe „Úzkostná generácia“ poukazuje na dve ešte významnejšie zmeny v našej kultúre. Prvou je plot z bezpečnostných opatrení, ktorý dnešní rodičia postavili okolo svojich detí. Ako poznamenáva Haidt, „deti potrebujú na svoj rozvoj veľa voľnej hry“, ale v 90. rokoch 20. storočia dospelí „čoraz viac predpokladali, že ak niekedy nechajú dieťa ísť von bez dozoru, priláka únoscov a sexuálnych delikventov“. Dôkazy Haidtovho tvrdenia máme priamo pred očami. V mnohých častiach krajiny sú dnes ulice a dvory, ktoré kedysi fungovali ako inkubátory mladej fantázie, prázdne.
Ešte dramatickejšie je však kultúrne zemetrasenie, ktoré Haidt opisuje ako „prechod od detstva založeného na hre k detstvu založenému na telefóne“. Za posledných 30 rokov sa zástupy tínedžerov stali takými zaujatými – niektorí by mohli povedať závislými – od svojich mobilov, že už ani nepomyslia na hru vonku.
Aby sme kompenzovali tieto negatívne javy a obnovili niektoré rituály detstva, možno budeme musieť vymyslieť novú taktiku, ako deťom prispôsobiť čas strávený vonku a pri voľnej hre. Tu je niekoľko nápadov, ktoré môžu pomôcť oprášiť polozapomenuté letné rituály a znovu ich uviesť do praxe.
Obmedzte čas strávený pri digitálnych zariadeniach
Haidt odporúča niekoľko preventívnych opatrení týkajúcich sa telefónov, sociálnych médií a internetu: žiadne smartfóny počas základnej školy, žiadne sociálne siete pred 16. rokom života, žiadne telefóny v škole. Okrem týchto obmedzení by mali rodičia alebo opatrovníci obmedziť hodiny, ktoré deti a dospievajúci strávia sledovaním televízie a filmov.
Pre tých, ktorí hľadajú návrhy, ako dostať deti od ich telefónov, ponúka výbornú pomoc kniha pediatričky Dr. Sarah Schergerovej „6 tipov, ako deťom obmedziť čas strávený pri obrazovke“. Jej posledná rada znie: „Choďte von.“
Parky a bazény
Ak poznáte rodičov kamarátov svojho dieťaťa, dohodnite sa s nimi na pravidelnom stretávaní v miestnom parku alebo na mestskom kúpalisku. Snažte sa stretávať dvakrát týždenne v popoludňajších hodinách.
Nielenže sa vaše deti stretnú so svojimi kamarátmi pod šírym nebom, ale tiež posilníte aj svoje osobné priateľstvá. Podeľte sa o piknik alebo jedlo so sebou, vychutnajte si rozhovor s ostatnými dospelými a nechajte deti voľne sa hrať.
Prímestské tábory
Mnohé rodiny v súčasnosti v dôsledku inflácie zápasia s nákladmi na pohonné hmoty a potraviny a náklady na letný tábor môžu byť nad ich možnosti.
Po zatvorení škôl v covidovej dobe sa mnohí rodičia spojili s príbuznými a priateľmi a založili súkromné školy, ktoré združovali deti za účelom učenia sa a stretávania. Niektoré z týchto škôl si najímali učiteľov, iné fungovali vďaka zapojeným rodičom a deťom s priateľským učebným plánom.
Rovnaký koncept môžu rodičia využiť aj v letnom tábore. Dajte sa dokopy s dvoma alebo tromi priateľmi, prideľte každému dospelému určitú zodpovednosť – alebo priberte na pomoc tínedžera – a usporiadajte tábor na vlastnej záhrade. Prispôsobte aktivity veku a záujmom detí, naplánujte veľa času na hry bez dozoru, ako aj na výlety, túry a návštevu bazéna – a máte tábor.
Čas pre rodinu
Pre väčšinu ľudí sa životné tempo v lete stáva skôr prechádzkou ako šprintom. Malé deti nemusia vystrčiť nohy z domu, kuchynský sporák nahradí nenáročné umenie grilovania a predĺžené hodiny denného svetla dodávajú večerom akúsi leňošivú vznešenosť.
Tráviť čas spoločne ako rodina môžete už od detstva. Vydajte sa na prechádzku po okolí s deťmi v kočíku. Keď sú deti staršie, sadnite si k spoločnej večeri, čo je v lete oveľa jednoduchšie ako v mesiacoch, keď sú v plnom prúde športové a mimoškolské aktivity. Raz týždenne si naplánujte rodinný filmový večer, pozvite k sebe priateľov alebo členov rodiny a po filme sa o ňom porozprávajte.
Čím viac ste so svojimi deťmi, tým lepšie ich poznáte a tým ochotnejšie sa vám ako tínedžeri zveria. Tento rodinný čas môže posilniť aj vaše manželstvo.
Haidt opisuje knihu The Anxious Generation (Úzkostná generácia) ako „knihu o tom, ako znovu získať život pre ľudí vo všetkých generáciách“. Leto je ideálnou dobou na zahájenie tohto ozdravného projektu.
Pôvodný článok
