Orbánove tri dôverné listy predsedovi Rady EÚ a jeho odpoveď
Kyjev, Moskva, Peking, Washington, Florida – za desať dní Viktor Orbán v mene svojej „mierovej misie“ precestoval polovicu sveta. Orbánove správy o jeho cestách vyvolali v Bruseli vlny. Teraz sa k Orbánovej diplomacii vyjadril aj predseda Rady EÚ.
Viac ako dva roky po eskalácii vojny na Ukrajine sa maďarský premiér Viktor Orbán vydal na „mierovú misiu“. Chce, aby sa dialóg medzi zúčastnenými stranami vrátil na správnu cestu.
Za desať dní premiér precestoval „celý svet“, ako to opísal na sociálnych sieťach. Orbán opakovane zdôrazňoval, že necestuje v mene EÚ a nevedie mierové rokovania. Iba údajne zbieral informácie z prvej ruky od všetkých strán konfliktu a chcel o tom podať správu EÚ. Robil to ako predseda vlády krajiny, ktorá v súčasnosti rotujúco predsedá Rade EÚ.
Orbán svoj sľub dodržal. Nedávno poslal predsedovi Rady Charlesovi Michelovi tri listy. V týchto listoch, ktoré sú vlastne dôverné, informoval o svojich skúsenostiach z ciest a predložil návrhy.
Na Orbánove pripomienky a návrhy teraz odpovedal ich skutočný adresát. Orbánove listy aj Michelova odpoveď boli medzičasom zverejnené. Ich obsah vyvolal v Bruseli značný rozruch.
Orbánova diplomatická cesta
Hneď po svojej návšteve Moskvy 5. júla poslal Orbán predsedovi Rady EÚ svoj prvý list. Zhrnul v ňom, o čom rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Druhý list poslal premiér predsedovi Rady 8. júla. Podľa denníka El País v ňom uviedol podrobnosti o svojich rozhovoroch s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. V poslednom, treťom liste Orbán informoval o svojich rozhovoroch s Trumpom. Všetky tri listy unikli do tlače.
Orbán využil medzinárodnú pozornosť na svoju tzv. mierovú misiu v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii predsedu maďarskej Rady EÚ. Dňa 1. júla odcestoval na Ukrajinu, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským. O niekoľko dní neskôr odcestoval do Moskvy na rokovania s Putinom. Potom pred samitom NATO navštívil Si v Pekingu. V USA rokoval s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a potom s bývalým prezidentom Donaldom Trumpom. S Bidenom sa Orbán stretol len okrajovo na samite NATO a nie je známe, či spolu rokovali.
Orbánov posledný list
Denník Financial Times tvrdí, že pozná Orbánov najnovší list. Obsah údajného 1,5-stranového listu premiérovi bol zverejnený 15. júla.
Podľa Orbána má Trump „solídne plány“ na mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa listu republikánsky prezidentský kandidát v prípade svojho víťazstva vo voľbách v novembri rýchlo iniciuje mierové rozhovory. A to ešte pred koncom roka.
Orbán však varuje, že Trumpovo volebné víťazstvo by EÚ vyšlo draho. „Som viac ako presvedčený, že v pravdepodobnom prípade volebného víťazstva prezidenta Trumpa sa finančná záťaž medzi USA a EÚ výrazne zmení na strane EÚ, pokiaľ ide o finančnú podporu Ukrajiny,“ povedal Orbán.
Predseda maďarskej vlády preto vyzýva EÚ, aby vypracovala vlastnú stratégiu riešenia konfliktu, a nielen kopírovala „provojnovú politiku“ Bidenovej administratívy.
„Zatiaľ nemáme žiadnu suverénnu a nezávislú európsku stratégiu alebo politický akčný plán.
Navrhujem diskusiu o tom, či je rozumné pokračovať v tejto politike aj v budúcnosti,“ cituje Orbána denník Financial Times.
Podľa premiérovho „všeobecného konštatovania“ sa „intenzita vojenského konfliktu čoskoro radikálne vystupňuje“.
Orbán: Putin a Si Ťin-pching očakávajú mierové rokovania do konca roka
Orbán sa vo svojich listoch venuje rokovaniam s ukrajinským prezidentom len stručne, keďže ukrajinský postoj je EÚ známy. Pokiaľ ide o Putinov postoj, píše, že ten sa v súčasnosti „jasne líši od interpretácie prezidenta Zelenského“.
Orbán zároveň uvádza, že Putin je pripravený zvážiť prípadné prímerie, ktoré „neslúži skrytému preskupovaniu a reorganizácii ukrajinských ozbrojených síl“.
Rusko je vraj pripravené na mierové rozhovory, a to najmä na základe podmienok, na ktorých sa obe strany dohodli už na rokovaniach v Istanbule v apríli 2022.
Podľa Putina má tento dokument z roku 2022 názov „Zmluva o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu“. V návrhu sa uvádza, že Ukrajina musí zakotviť „trvalú neutralitu“ vo svojej ústave. Ako garanti sú uvedené nielen Rusko, ale aj USA, Čína, Veľká Británia a Francúzsko.
Počas rozhovorov s čínskou hlavou štátu Orbán diskutoval o možných scenároch ukončenia vojny na Ukrajine po novembrových prezidentských voľbách v USA, uvádza ďalej El País.
EÚ by mala rokovať o mieri aj s Čínou, povedal Orbán. Mali by sa spoločne pripraviť na budúce mierové rokovania. Putin aj Si Ťin-pchinga údajne predpokladajú, že nové mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa uskutočnia tento rok.
Michel odporuje Orbánovi
Predseda Európskej rady reagoval na list maďarského premiéra 16. júla. Michelov list bol uverejnený v európskej a maďarskej tlači.
„Nemôžem prijať vaše tvrdenie, že vykonávame ‚provojnovú politiku‘. Opak je pravdou,“ uvádza sa v Michelovom liste. Podľa belgického politika sa EÚ vždy snažila dosiahnuť širokú podporu pre komplexný a spravodlivý mier. To je v súlade s najdôležitejšími zásadami a cieľmi ukrajinského „mierového vzorca“.
Zároveň „priamou cestou k mieru je stiahnutie všetkých ruských síl z Ukrajiny a rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny a Charty OSN“, uviedol Michel.
V súvislosti s rozhovormi s Orbánom v posledných dňoch zdôraznil, že „nemôžeme hovoriť o Ukrajine bez Ukrajiny“.
Orbán nemá právo rokovať v mene EÚ. EÚ naposledy v júni potvrdila, že členské štáty sú pripravené podporovať Ukrajinu „tak dlho a tak intenzívne, ako to bude potrebné“, aby sa bránila proti ruskej agresii a chránila bezpečnosť Európy.
V reakcii na „mierovú misiu“ Maďarska EÚ pohrozila dôsledkami. Právny odbor Rady minulý týždeň napísala, že konanie Budapešti by mohlo predstavovať porušenie zmlúv EÚ. Komisia oznámila bojkot zasadnutí maďarského predsedníctva Rady EÚ. Krajiny EÚ však zatiaľ nepodnikli žiadne ďalšie konkrétne kroky proti Orbánovi.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
