Tieto 4 stoické princípy vám pomôžu obstáť vo svete
Senecove listy inšpirovali milióny ľudí, aby si pestovali vyrovnanosť a žili skvelý život uprostred ťažkostí a neistoty.
Zakladateľ a tretí prezident Spojených štátov Thomas Jefferson zomrel so zväzkom Senecových diel na stole. George Washington vlastnil cenný výtlačok Senecovej rímskej filozofie „Morálka formou abstrakcie“, ktorú pravidelne študoval. Seneca skutočne inšpiroval mnohých veľkých štátnikov, ktorí jemu a ďalším stoikom pripisovali myšlienky, z ktorých vychádzala napríklad americká Deklarácia nezávislosti.
Filozof Ryan Holiday vo svojej knihe „Prekážka ako výzva: Premeňte krízu na novú príležitosť“ ukázal svetu, že Senecov vplyv pretrváva aj v 21. storočí. Kniha, ktorá čerpá zo stoikovho presvedčenia o vyrovnanom čelení výzvam, sa od jej vydania predalo viac ako milión výtlačkov a stala sa obľúbenou u špičkových športovcov a mnohých úspešných ľudí. Seneca sa dokonca objavil v nedávnom filme, ktorý bol jeho prvým televíznym životopisom. Film zachytáva filozofovu kariéru poradcu vznetlivého cisára Nera a ukazuje tvár tohto často citovaného, ale záhadného muža.
Kto je teda tento Riman, ktorý inšpiroval toľkých ľudí? A prečo je stále dôležitý?
Moderní a starovekí stoici
Keď Alexander Solženicyn napísal v súkromnom liste svoje námietky voči Stalinovej diktatúre, tyranské sovietske orgány ho poslali do gulagu. Namiesto toho, aby utrpenie Solženicyna zničilo jeho ducha, posilnilo jeho odhodlanie k pravdovravnosti. „Keď človeka pripravíte o všetko,“ uvažoval roky po svojom oslobodení, “už nie je vo vašej moci – je opäť slobodný.“ Solženicynove slová by pokojne mohli pochádzať od samotného Senecu.
Syn známeho rečníka, historika a jazdeckej elity sa narodil v Córdobe v Španielsku v roku 4 pred Kristom. Ako mladý chlapec sa presťahoval do Ríma, kde študoval rétoriku a filozofiu, čo mu uľahčilo kariéru senátora a uznávaného štátnika.
V roku 41 po Kristovi cisár Claudius poslal Senecu do vyhnanstva na Korziku za údajnú účasť na politickom škandále. Bol zbavený slobody a odlúčený od svojej rodiny. Vyhnanstvo ho však nezasiahlo. Neskôr napísal slová podobné Solženicynovmu výroku: „Múdry človek je spokojný so svojím osudom, nech je akýkoľvek, a netúži po tom, čo nemá.“
Podobne ako Solženicyn, aj Seneca bol osem rokov vo vyhnanstve, po ktorom sa vrátil a stal sa učiteľom budúceho cisára Nera. Vo veku 69 rokov bol obvinený zo sprisahania s cieľom uzurpovať trón. Hoci bol nevinný, Nero mu rozkázal spáchať samovraždu. Pokoj jeho posledných chvíľ inšpiroval také úžasné obrazy, ako je „Senecova smrť“ Manuela Sáncheza.
Senecove listy: Filozofia ako spôsob života
Seneca napísal 12 esejí, 9 tragédií, jednu satiru a svoju slávnu zbierku listov. Bývalý manažér Národnej futbalovej ligy Michael Lombardi nedávno prehlásil, že Senecove diela sú súčasťou jeho každodennej čítacej rutiny. Radí mu, že „v profesii, na ktorú pôsobí mnoho vonkajších vplyvov, je dobré si každý deň pripomínať, že by ste sa mali starať len o to, čo môžete ovplyvniť, a pracovať len na tom.“
Listy obsahujú 124 úvah napísaných v posledných rokoch Senecovho života. Sú adresované istému „Luciliovi“, ktorého Seneca charakterizoval ako finančného správcu Sicílie počas Nerovej vlády. Nie je jasné, či Lucilius existoval a či mu Senecovo mentorovanie pomohlo stať sa veľkým mužom, ako to pomohlo Lombardimu. Dôležité je, že pre Senecu a pre Rimanov bola filozofia predovšetkým systémom, ako dobre a efektívne žiť.
Filozofické skúmanie by nám malo pomáhať zvládať životné skúšky a ťažkosti. Vplyv niektorých stoických princípov sme už videli u veľkých mužov, ako je Solženicyn. Tu sú ďalšie 4 praktické pravidlá zo Senecových listov.
1. Najlepší život je jednoduchý a striedmy
Počet ľudí žijúcich v chudobe sa v posledných desaťročiach neustále znižuje. Veľkej časti svetovej populácie poskytuje existencia historicky nevídaný komfort. Napriek pozitívnym globálnym trendom v oblasti materiálneho blahobytu ľudstvo zároveň zápasí s rastúcim počtom úzkostí, depresií a duševných chorôb. Prečo je bohatší svet nešťastnejší?
Senecovi ako rímskemu štátnikovi nebolo bohatstvo cudzie. Vedel však aj to, že bohatstvo je skôr stelesnením duchovného a psychického úpadku než úspechu. „Jedzte len preto, aby ste zahnali hlad, pite len preto, aby ste uhasili smäd“ a „obliekajte sa len preto, aby ste sa ochránili pred chladom,‘ radil Seneca. Vzťah medzi bohatstvom a spokojnosťou je zložitý, ale jedno je jasné: hojnosť môže vytvárať falošné potreby. Proti nadbytku a zbytočným problémom je účinná striedmosť. Pre tých, ktorí majú na výber, je najlepšia jednoduchosť.
2. Pracovitosť zameraná na dobré skutky
Jednoduchosť znamená šetrnosť, ale neznamená letargiu. Seneca vedel, že človek bez cieľov a túžob je odsúdený na utrpenie alebo otupujúcu nečinnosť. Bezcieľnosť je jedným z rysov toho, čo kognitívny vedec John Vervaeke nazýva „krízou významu“, odcudzením od sveta, ktoré u veľkých skupín svetovej populácie vyvoláva nihilizmus a úzkosť. Aby sme odvrátili tento zničujúci osud, musíme sa, ako hovorí Seneca, „venovať záujmom, ktoré sú dobré“. Môžeme pracovať na obchodnej ponuke, študovať na univerzite alebo plieť záhradu. Seneca mal dlhý zoznam úspechov, ktoré ilustrujú výhody pracovitosti. Jeho filozofiu pracovnej etiky hlboko obdivoval Washington, ktorý súhlasil s tým, že „veľa zamestnaný človek nemá čas na bezstarostnosť a je samozrejmé, že zlo voľného času sa dá striasť tvrdou prácou“.
3. Prijímajte emócie, ale nepodliehajte im
V roku 2013 poverila Getty Villa Theatre Lab divadelný soubor Not Man Apart inscenovaním Senecovej tragédie Šialený Herkules. Hra zachytáva sled manických záchvatov, v poslednom z nich Herkules vyvraždí svoju rodinu. Senecove časté stretnutia s chorobou, väzením a vyhnanstvom mu poskytli mnoho príležitostí zažiť silu a nebezpečenstvo týchto intenzívnych emócií.
Stoici sú často nesprávne chápaní ako ľudia, ktorí úplne odmietajú emócie. Vedia však, že emócie sú prirodzené a nevyhnutné. Seneca hovorí, že „slzy padajú bez ohľadu na to, ako veľmi sa ich snažíme potlačiť, a ich prelievaním sa duši uľavuje“. Smútok nie je vo svojej podstate zlý. Je to nadmerné oddávanie sa smútku, ktoré narúša našu schopnosť uvažovať a konať podľa požiadaviek situácie. Mali by sme, ako pripomína Seneca, nechať slzy „padať, ale nie im to prikazovať“.
4. Zaujímajte sa o budúcnosť, ale nie často
Americký psychiater Aaron T. Beck vo svojej vplyvnej knihe Kognitívna terapia a emocionálne poruchy pripisuje stoickému dôrazu na odmietanie „kognitívnych skreslení“ základy kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT). Od roku 2023 mala KBT najlepšie zdokumentovanú účinnosť pri dlhodobej liečbe klinickej depresie.
Seneca sa domnieval, že väčšina kognitívnych skreslení pochádza z predstavivosti. Často bez motívu predvídame neduhy a nešťastia, katastrofizujeme nemennú minulosť alebo premietame do svojej prítomnosti hypotézy vyvolávajúce strach. Život prežitý medzi kolísavými prúdmi myšlienok a času je večne nestabilný. „Jediným bezpečným prístavom pred zúrivými búrkami tohto života,“ poznamenáva Seneca, “je pohŕdanie budúcnosťou, stáť nohami pevne na zemi.“ Seneca neschvaľuje úplné ignorovanie toho, čo má prísť. Ako odporúča KBT, ide skôr o odstránenie myšlienkových návykov, odvádzajúcich nás od skutočného „teraz“, aby sme si vytvorili vzdialené „potom“. Budúcnosť je nepredvídateľná, zmietaná „zúrivými búrkami“.
Senecove jednoduché, ale impozantné myšlienky prenikajú do ľudovej predstavivosti, či už v životopisných filmoch, psychoterapeutických inováciách alebo inšpiratívnych príbehoch o odolnosti počas vojny. Stoické princípy inšpirovali milióny ľudí, aby znášali utrpenie, získali veľkosť, a dokonca položili základy novovzniknutých národov.
Stoici vedeli, že naučiť sa princípy koncepčne je ľahšie ako ich denne praktizovať, preto vzniklo mnoho ich „životných príručiek“. Sám Seneca praktizoval množstvo cvičení vrátane zapisovania úvah o každodenných výkonoch a nedostatkoch, uvažovania o konečnosti života a zdokonaľovania svojich rétorických schopností, aby pri každej príležitosti zvíťazil. Tieto praktiky pomohli tomuto Rimanovi obstáť vo svete a mohli by pomôcť aj nám žiť lepší a kvalitnejší život.
O autorovi
Leo Salvatore je absolventom bakalárskeho a magisterského štúdia humanitných vied so zameraním na klasiku a filozofiu. Jeho texty sa objavili v časopisoch Venti, VoegelinView, Future in Educational Research, Medium a v jeho Substacku „Thales‘ Well“.
Pôvodný článok
