Kyjev vyzýva na ďalší samit o Ukrajine s účasťou Ruska
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na druhý medzinárodný samit, ktorý by sa mal konať koncom tohto roka za možnej účasti Ruska. „Myslím si, že na druhom samite by mali byť zástupcovia Ruska,“ povedal Zelenskyj 15. júla novinárom v Kyjeve. „Stanovil som si cieľ, aby sme v novembri mali plne pripravený plán.“
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval vyhlásením, že prvý mierový samit, ktorý sa konal minulý mesiac vo Švajčiarsku, „vôbec nebol mierovým samitom“.
„Takže treba najprv pochopiť, čo má [Zelenskyj] na mysli,“ povedal Peskov vo vysielaní 16. júla.
Cieľom prvého medzinárodného samitu, ktorý sa konal 15. a 16. júna vo švajčiarskom meste Burgenstock, bolo získať podporu pre ukrajinské vojnové úsilie. Po skončení samitu, ktorý sa konal minulý mesiac vo Švajčiarsku, ho diplomatická misia Moskvy v Ženeve zosmiešnila ako „neúspech“. Kyjev a jeho západní sponzori podľa nej „nemajú v úmysle hľadať spôsoby mierového riešenia ukrajinskej krízy“.
Hoci sa na ňom zúčastnili delegácie z 92 krajín, Rusko – ktoré vo februári 2022 napadlo východnú Ukrajinu – nebolo pozvané. Na samite bol prezentovaný aj 10-bodový plán Kyjeva na ukončenie konfliktu. Ukrajinský plán okrem iného vyzýva na úplné stiahnutie ruských síl z územia, ktoré Kyjev a jeho spojenci považujú za ukrajinské.
To zahŕňa aj čiernomorský región Krym, ktorý Rusko fakticky anektovalo v roku 2014.
Moskva však tvrdí, že rozhovory musia odrážať súčasnú „realitu“ na bojisku, kde ruské sily naďalej zaznamenávajú zisky. Od začiatku konfliktu Rusko dobylo – a fakticky anektovalo – rozsiahle územia východnej a južnej Ukrajiny, z ktorých štyri regióny v súčasnosti považuje za územie Ruskej federácie.
„Neexistuje žiadna rozumná alternatíva k mierovému plánu ruského prezidenta Vladimira Putina,“ uviedla misia v príspevku na sociálnych sieťach.
Keď prebiehal samit vo Švajčiarsku, ruský líder stanovil vlastné podmienky ukončenia konfliktu. Tie zahŕňali stiahnutie všetkých ukrajinských síl zo štyroch regiónov, na ktoré si Rusko robí nárok, spolu so zárukami, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. V tom čase sa Putinove mierové podmienky stretli s posmechom zo strany Kyjeva a väčšiny západných lídrov.
„Tento návrh nemal byť [braný] vážne,“ povedal nemecký kancelár Olaf Scholz v televíznych vyjadreniach.
Minulý týždeň ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo svojom príspevku na sociálnych sieťach uviedol, že „žiadne mierové iniciatívy nemôžu byť založené na naratívoch Ruska“.
Všetky cesty vedú do NATO
Zelenskyj zverejnil svoju výzvu na usporiadanie druhej medzinárodnej konferencie o Ukrajine po tom, ako sa minulý týždeň zúčastnil na trojdňovom samite NATO vo Washingtone.
Na tomto podujatí členovia NATO zopakovali svoju podporu Ukrajine a prisľúbili ďalších 40 miliárd eur vojenskej pomoci v nadchádzajúcom roku.
Napriek takmer jednomyseľnému vyjadreniu podpory sa však Ukrajine nepodarilo získať oficiálnu pozvánku na vstup do 32-člennej transatlantickej aliancie.
Spojenci v spoločnom vyhlásení prisľúbili, že budú naďalej podporovať „nezvratnú cestu Ukrajiny k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO“.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo svojom prejave na samite vo Washingtone vyzval na vytvorenie „silného, pevného a dobre osvetleného mosta k členstvu Ukrajiny v NATO“.
Podľa hovorcu Kremľa Peskova pripravenosť NATO prijať Ukrajinu za člena – hoci neskôr – prezrádza jeho zámer „zostať nepriateľom [Ruska]“.
„NATO neprejavilo žiadnu flexibilitu, pokiaľ ide o naše obavy zo vstupu Ukrajiny do aliancie,“ povedal v rozhovore začiatkom tohto týždňa.
Dodal, že Rusko a Západ „sa v súčasnosti nachádzajú v štádiu hlbokej konfrontácie bez akýchkoľvek predpokladov [na rokovania] v dohľade“.
Moskva tvrdí, že jej invázia na Ukrajinu bola „prirodzenou reakciou“ na pomalé, ale neustále rozširovanie NATO na východ v posledných troch desaťročiach. Podľa ruských predstaviteľov sa NATO od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991 stále viac približuje k ruským hraniciam – napriek predchádzajúcim prísľubom, že tak nebude robiť.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
