300 rokov stará baroková budova opery bola obnovená do svojej pôvodnej krásy – návštevníci sú ohromení jej veľkoleposťou (+Foto)
Trvalo to 6 rokov a stálo 29,4 milióna eur, ale teraz je Markgrófsky operný dom v nemeckom Bavorsku rovnako žiarivý, farebný a veľkolepý ako pred takmer 300 rokmi. Do gigantického stavebného a reštaurátorského projektu, ktorý sa začal v roku 2012 a napokon bol dokončený v roku 2018, investoval Slobodný štát Bavorsko v meste Bayreuth celkovo 29,4 milióna eur.
Pôvodné barokové divadlo, ktoré sa nachádza priamo uprostred pešej zóny, priťahuje denne stovky návštevníkov, ktorí sú očarení jeho jedinečnou nádherou.
„Zvonku vyzerá celkom skromne,“ povedal jeden z nich v rozhovore pre DW News, „ale keď vstúpite dnu, trblietanie zlata, kulisy a všetka výzdoba pôsobia veľkolepo a dosť extravagantne.“
Opera, ktorú nechala postaviť dcéra pruského kráľa, markgrófka Wilhelmína Brandenburská, ktorej bratom bol Fridrich Veľký, slúžila na niekoľko účelov. Stavba majstrovského diela barokovej divadelnej architektúry bola spoločenskou udalosťou. Budovali ju v rokoch 1745 – 1750 a po dokončení sa stala symbolom kráľovskej moci a miestom, kde mohla markgrófka uvádzať opery, ktoré sama skomponovala.
Len tí najlepší by to zvládli. Javisko s hĺbkou takmer 27,5 metra bolo v tom čase najväčšie v Nemecku. Renomovaný európsky divadelný architekt Giuseppe Galli Bibiena navrhol hľadisko v tvare zvona s viacúrovňovými drevenými lóžami obloženými dekoratívne maľovaným plátnom. Mnohé pôvodné detaily, ako napríklad stĺpy a kvetinové treláže, boli vyrobené z mäkkého, poddajného lipového dreva.
Nová dvorná opera mala prekonať všetky dovtedajšie veľké verejné divadlá a v roku 1748 bola jednorázovo otvorená pri príležitosti svadby jedinej dcéry markgrófky Wilhelmíny. Bola usporiadaná prepracovaná slávnosť s talianskymi operami Ezio a Artaserse.
Podľa Christine Magetovej, správkyne modernej budovy, bola opera plná najrôznejších podujatí a prekvapení. „Bolo tu veľa kulís a dekorácií, osvetľovacej techniky, vzduchotechniky, techniky na výrobu mrakov a priestor pod javiskom. Bolo to, akoby bohovia zostupovali z neba.“
„A všetky tieto špeciálne efekty, ktoré sa odohrávali na javisku, boli navrhnuté ako spôsob prezentácie kráľovskej rodiny; inými slovami, to, čo sa odohrávalo na javisku, malo odrážať to, čo sa dialo v lóži. Inscenácia mala oslavovať markgrófku.“
Markgrófska opera sa mala stať niečím oveľa väčším než len prostriedkom prezentácie spoločenskej prestíže a dejiskom konania významných kráľovských podujatí. Návšteva opery v 18. storočí pripomínala návštevu večierka. Ľudia jedli, rozprávali sa a tancovali aj počas predstavenia.
Takmer po 300 rokoch sa táto operná budova nepodobá žiadnej inej: podľa UNESCO je jediným kompletne zachovaným príkladom svojho druhu, kde si 500 divákov môže vychutnať autentickú barokovú dvornú opernú kultúru a akustiku. Za účelom obnoviť túto veľkolepú budovu vykonala Bavorská zámocká správa hĺbkový umeleckohistorický výskum.
Prepracované javiskové kulisy, ktoré vidno cez otvorenú hlavnú oponu a závesy lemujúce javisko, sa približujú tomu, čo videli prví diváci. Boli vykonané komplexné opravy na zaistenie statiky budovy, vrátane krovu a boli zavedené opatrenia na zaistenie bezpečnosti pre dnešných divadelníkov.
„Dôležitým prínosom pre zachovanie tejto ohrozenej pamiatky bolo najmä zabezpečenie stabilnej teploty v miestnostiach,“ uvádza UNESCO, ktoré barokové divadlo v roku 2012 zapísalo na svoj zoznam svetového dedičstva.
Po rokoch obetavej práce sa opona v Markgrófskej opere konečne za veľkého potlesku zdvihla. Na počesť svadby z roku 1748 sa pre súčasné publikum hralo predstavenie Artaserse.
Turisti navštevujúci bavorské majstrovské dielo sú vždy ohromení.
„Je to divadlo, ktoré vás presvedčí pozrieť si operu,“ povedal jeden z nich.
Ďalší poznamenal: „Najprv sme videli fotografie, ale teraz, keď som tu, mi spadla sánka. Je to prekrásne.“
Jeden z opýtaných popísal atmosféru obľúbenej nemeckej pamiatky: „Atmosféra je úžasná – je veľmi pokojná a hrejivá.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK