Stoltenberg: O 2 % sa už NATO nebude usilovať, bude to požiadavka
Vedenie NATO sa snaží zabezpečiť, aby všetkých 32 členských štátov každoročne plnilo minimálny objem výdavkov na obranu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v prejave na fóre lídrov medzinárodného obranného priemyslu 9. júla uviedol, že ambícia aliancie vynakladať 2 % HDP na obranu sa bude považovať skôr za požiadavku než za ambíciu. „Je to výsledok kolektívneho rozhodnutia a kolektívnej zodpovednosti,“ povedal Stoltenberg.
NATO prvýkrát prijalo cieľ, aby jeho členovia prispievali na obranu 2 % svojho HDP, v roku 2014, keď Rusko prvýkrát napadlo Ukrajinu. V tom čase túto hranicu spĺňali len traja členovia. Do roku 2020 tak urobilo len deväť. Čiastočne preto, že znenie záväzku žiadalo členov, aby sa „usilovali“ o dosiahnutie 2-percentného cieľa.
Nadmerná závislosť mnohých členov NATO od veľkých prispievateľov, ako sú Spojené štáty, podporila u mnohých lídrov akúsi kultúru nevôle. Patril medzi nich aj bývalý prezident Donald Trump, ktorý slávne pohrozil vystúpením Spojených štátov z aliancie, ak ostatní členovia nebudú platiť viac do spoločného fondu NATO.
V súčasnosti 23 členov (vrátane Slovenska) spĺňa alebo prekročilo dvojpercentnú hranicu a ostatní „prisľúbili“, že vypracujú plány, ako to urobiť, povedal Stoltenberg.
Podľa jeho slov môže aliancia „zmeniť toto znenie tak, že 2 % sú minimom“, a nie ambíciou.
Výdavky na obranu sú rozhodujúcim meradlom odstrašujúcej schopnosti NATO, keďže úspech aliancie je postavený na článku 5 jej charty, ktorý vyžaduje, aby všetci členovia prišli na obranu ktoréhokoľvek člena, ktorý je napadnutý.
Doteraz sa čl. 5 uplatnil len raz: keď aliancia prišla na pomoc Spojeným štátom a zapojila sa do vojny v Afganistane po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v New Yorku.
Stoltenberg uviedol, že obnovený záväzok aliancie plniť lepšie výdavkové normy zabezpečí, že NATO bude naďalej úspešné pri odradzovaní od ďalších útokov.
„Hlavným cieľom NATO je predchádzať vojne a usilovať sa o mier každodenným poskytovaním dôveryhodného odstrašenia a zabezpečením toho, aby neexistoval priestor pre nesprávne výpočty alebo nedorozumenia.“
Stoltenberg predniesol tieto pripomienky v miestnosti plnej vedúcich predstaviteľov obranného priemyslu, ktorým prisľúbil posilnenie viacročnej spolupráce v oblasti obranného priemyslu medzi členmi NATO.
Povedal, že jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, bude „obranný priemyselný záväzok“ aliancie, ktorého cieľom je zvýšiť štandardizáciu vojenského vybavenia a vybudovať nové výrobné zariadenia vo všetkých 32 krajinách NATO.
Líder NATO uviedol, že posledným problémom pri dosiahnutí toho, aby každý člen splnil minimálnu dvojpercentnú hranicu výdavkov, je to, že obmedzené rozpočty niektorých krajín znamenajú ťažké rozhodnutia v prospech zabezpečenia medzinárodnej obrany.
„Obrana“ a „deficity“ idú podľa neho často ruka v ruke a sú nevyhnutné na zabránenie útoku autoritárskych mocností, ako je Rusko alebo Čína.
„Našou spoločnou úlohou je dodať našim bojovníkom bojové spôsobilosti v rýchlosti a rozsahu, aby mohli odradiť od agresie proti ich obyvateľstvu a územiu… Neexistuje spôsob, ako udržať silnú obranu bez silného obranného priemyslu,“ uzavrel šéf NATO.
Pôvodný článok
