Orbán verí, že Čína môže pomôcť k mieru medzi Ruskom a Ukrajinou. Avšak vojna jej môže skôr vyhovovať
Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno vyvolal rozruch svojimi vyjadreniami o potenciálnej úlohe Číny pri riešení vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Orbán vyzdvihol Čínu ako kľúčového aktéra v snahe dosiahnuť mier, pričom označil svoju cestu do Pekingu z 8. júla za „mierovú misiu 3.0“. Tento výrok prichádza po sérii diplomatických návštev v Kyjeve a Moskve. Orbánov optimizmus ohľadom čínskeho mierového potenciálu však vzbudzuje kontroverzie, vzhľadom na historicky blízke vzťahy medzi Čínou a Ruskom, ktoré Čína svojou diplomatickou a ekonomickou politikou neprestala podporovať ani počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine.
Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno o konflikte na Ukrajine uviedol, že „nemôžeme sedieť a čakať, kým sa vojna zázračne skončí“, a dodal, že treba urobiť „prvé kroky k mieru“.
Orbánov postoj ku konfliktu komentoval na platforme X aj Donald Trump mladší: „Premiér Orbán, rovnako ako môj otec, chce, aby sa do sveta vrátil mier. Dosť bolo neustálych vojen a nekonečných peňazí na ich financovanie… Konečným cieľom musí byť mier. Blahoslavení sú tvorcovia mieru.“
V tomto duchu sa Orbán vyjadril aj v sérii nových príspevkov o svojej návšteve Číny. Svoju návštevu z 8. júla prehlásil za „mierovú misiu 3.0“ a tvrdí, že „Čína je kľúčovou mocnosťou pri vytváraní podmienok pre mier vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou“.
„Preto som sa prišiel stretnúť s prezidentom Si do Pekingu, a to len dva mesiace po jeho oficiálnej návšteve Budapešti,“ dodáva Orbán.
„Prezident Si mi dnes jasne povedal, že Čína bude pokračovať v úsilí o vytvorenie podmienok pre mier. Nie sme sami! Mierová misia bude pokračovať,“ píše Orbán na svojom profile.
Pred návštevou Číny Orbán navštívil ruského prezidenta Vladimira Putina, aby s ním prediskutoval možnosti urovnania vojny na Ukrajine a prípadné základy budúcej bezpečnostnej architektúry v Európe. Mnohí európski lídri podporujúci Ukrajinu sa od tejto návštevy dištancovali.
O mierových snahách rokoval ešte pred návštevou Ruska s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Po návšteve Ukrajiny, Ruska a Číny odcestuje Orbán na návštevu USA, ktorú označuje za ďalšiu zastávku pri hľadaní mierového riešenia vojny na Ukrajine
Číne môže vojna vyhovovať
Peking nikdy neodsúdil ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu, ani neprestal nakupovať ruskú ropu a energie. Pred inváziou na Ukrajinu podpísali Čína a Rusko dohodu o „neobmedzenej spolupráci“.
Podľa experta na Čínu Philipa Cunninghama je Rusko voči Číne v historicky slabom postavení, pričom ruská vláda sa správa ako vazalský štát. V článku v časopise China-U.S. Focus napísal, že vyhlásenia sú „plné jazyka, ktorým Rusko demonštruje svoju vernosť nielen štandardným zahraničnopolitickým postojom, ako napríklad v otázke Taiwanu, ale aj novým, inovatívnym a doposiaľ neovereným víziám, ktoré presadzuje (čínsky vodca) Si“.
Z analytického hľadiska je Čína vo vzťahu k Rusku skôr tým, kto dlhodobo podporuje a umožňuje v nej pokračovať.
Ruský prezident Vladimir Putin najprv opakovane potvrdil, že neplánuje útok na Ukrajinu, ale na otvorení zimných olympijských hier v Pekingu začiatkom februára 2022 sa stretol s najvyšším čínskym predstaviteľom Si Ťin-pchingom, kde podpísali spomínanú dohodu o „neobmedzenej spolupráci“. Asi o 20 dní neskôr sa začala vojna na Ukrajine.
Niektoré strategické analýzy ukazujú, že taktika Čínskej komunistickej strany (ČKS) je zameraná na podporu rozpútania niekoľkých vojenských konfliktov naraz v rôznych častiach sveta, aby zamestnala Spojené štáty. Prvým z nich je podľa analytikov Ukrajina, druhým konflikt medzi Hamasom a Izraelom.
Na obzore sú aj ďalšie konflikty vrátane konfliktu s Taiwanom, najmä v Juhočínskom mori. ČKS sa už dlhobo snaží rozšíriť svoju vojenskú prítomnosť v morskej oblasti, cez ktorú prechádzajú kľúčové medzinárodné obchodné a dopravné trasy. Konflikty na Ukrajine, v Izraeli a inde by mohli naviazať vojenskú (minimálne materiálnu) podporu USA a krajín EÚ, čím sa obmedzí ich schopnosť prípadnej intervencie pri pokusoch čínskeho režimu o anexiu Taiwanu alebo ďalšieho zaberania oblasti Juhočínskeho mora.
Pôvodný článok
