Protestujú v Londýne nepretržite už viac ako 140 000 hodín. Odídu len pod jednou podmienkou
Neďaleko od rušnej Oxford Street, na ulici Portland Place, sa odohráva niečo mimoriadne. Začalo sa to pred viac ako 21 rokmi. Zatiaľ čo my spíme v teplých posteliach alebo si užívame život, skupina ľudí sa odvážne snaží upozorniť svet na utrpenie druhých.
5. júna 2002 skupinka meditujúcich usporiadala pokojný protest pred čínskym veľvyslanectvom v Londýne. Ich cieľom bolo informovať verejnosť o prenasledovaní Falun Gongu (Falun Dafa) čínskym režimom. Odvtedy už nikdy neodišli.
Tento tichý protest trvá nepretržite už viac ako 21 rokov. Ak to prepočítame na hodiny, bolo ich viac ako 190 000. Aktivisti sa pri protestoch striedajú. Každý obetuje zo svojho voľného času niekoľko hodín, počas ktorých predvádza cvičenia Falun Gongu alebo rozdáva letáky. Potom túto osobu vystrieda ďalší dobrovoľník.
Prečo sú takí vytrvalí? A má ich úsilie vôbec zmysel?
Falun Gong alebo Falun Dafa je starobylý meditačný systém, ktorý bol v Číne v 90. rokoch 20. storočia veľmi populárny. Vďaka jeho povestným zdravotným účinkom sa mu venovalo aj mnoho vysokopostavených predstaviteľov komunistickej strany. Začiatkom roku 1996 sa z knihy Čuan Falun, hlavnej knihy o Falun Gongu, stal bestseller a do roku 1999 podľa štátnych médií počet prívržencov tejto duchovnej a cvičebnej disciplíny dosiahol 100 miliónov v celej krajine.
Jeho rýchlo sa šíriaca popularita však vyvolala u vtedajšieho vodcu Čínskej komunistickej strany (ČKS), Ťiang Ce-mina, silnú závisť a nenávisť. 20. júla 1999 prikázal, aby bol Falun Gong „vyhladený“.
Nespočetné množstvo nasledovníkov bolo nezákonne zatknutých a uvrhnutých do väzenia. Knihy a ďalšie materiály s učením Falun Gongu boli verejne pálené a ničené. Štátna propagandistická mašinéria začala vo veľkom šíriť masívnu ohováračskú kampaň ako vystrihnutú z dôb kultúrnej revolúcie.
Tisícky ľudí bolo umučených na smrť za to, že sa odmietli vzdať svojej viery, a mnohým ďalším boli násilne odobraté orgány za účelom lukratívnych transplantácií pre zahraničných a čínskych klientov. Hoci prenasledovanie trvá dodnes, turista sa s ním bežne nestretne.
Meditujúci na Portland Place v Londýne sa dokážu do utrpenia svojich spolupraktizujúcich v Číne vcítiť. Dobre vedia, ako kruto sa s nimi v Ríši stredu zaobchádza, a odmietajú prestať protestovať, kým sa prenasledovanie v ČĽR nezastaví.
O nepretržitom proteste Falun Gongu v Londýne bol natočený dokumentárny film Candlelight Across the Street (doslovný preklad – Svetlo sviečok na druhej strane ulice), v ktorom jeden z účastníkov hovorí: „Keď sú podkopávané základné hodnoty ľudstva – pravdivosť, súcit, tolerancia – ubližuje to nám všetkým.“
Teploty v Londýne občas klesnú aj pod nulu, s dažďom aj snehom. Praktizujúci Falun Gongu chodia na zmeny zvyčajne na 3 – 4 hodiny, ale niekedy to môže byť aj dlhšie. Hlavne nočné zmeny, od 22.00 do 6.00, môžu byť niekedy dosť nepríjemné, ako sa o tom mohol presvedčiť francúzsky fotograf Phil Le Gal, ktorý strávil 24 hodín dokumentovaním demonštrantov.
„Ukázalo mi to odhodlanie týchto protestujúcich a počasie, ktorému musia čeliť každý deň, každý rok, od veľmi chladného až po upršané,“ povedal Le Gal.
Vo vyššie spomenutom dokumentárnom filme je obzvlášť silný príbeh Amy. Obaja jej rodičia boli zatknutí a poslaní do väzenia za to, že nesúhlasili s prenasledovaním Falun Gongu v Číne. Jedného dňa, keď sa Amy vrátila domov zo školy, neznámy muž jej položil ruku na ústa a zašepkal: „Buď ticho. Prišli sme zatknúť tvoju matku.“
Otec Amy si stále odpykáva viac ako 15-ročný trest.
Vyrastať bez láskyplnej starostlivosti svojich rodičov bolo pre Amy veľmi ťažké, ale zároveň jej to prinieslo určitú odolnosť, ktorej svedkami môžeme byť pri sledovaní tohto dokumentu. K protestu na Portland Place sa pripojila v rámci svojich snáh o záchranu svojho otca a ďalších nezákonne väznených praktizujúcich Falun Gongu.
Keď bola Amy ešte v Číne, občas dostala povolenie navštíviť svojho otca. Raz jej povedal: „Veci, ktoré teraz robím, robím preto, aby tvoja generácia mohla v budúcnosti žiť na lepšom mieste.“
Ďalšou postavou z filmu je Jü-tung Kao. Raz strávila tri dni a tri noci pri protestnom stánku, pretože snehová búrka zastavila dopravu a ostatní praktizujúci sa nemohli dostať do centra Londýna, aby ju vystriedali. Keďže je koordinátorkou tejto akcie, rozhodla sa zastúpiť ostatných dobrovoľníkov.
Na štvrtý deň ráno požiadala ochrankára vo vedľajšej budove Kráľovskej spoločnosti architektov, či by si mohla umyť vlasy a trochu sa upraviť. Potom sa pustila rovno do práce. Spolupracovníci na ňu pokrikovali, že musela byť niekde na dovolenke, pretože doslova žiarila.
Jü-tung rada medituje v daždi: „Niektorí ľudia sa radi prechádzajú v daždi. Myslia si, že je to romantické. Ja, keď meditujem v daždi, mám pocit transcendencie, ktorú pociťujú kultivujúci,“ povedala, ale priznáva, že keď prší niekoľko dní v kuse, je to ťažké, pretože oblečenie je neustále mokré.
Jedným z prvých meditujúcich, ktorí sa pridali k protestu, bol Luo Jüan, odborný asistent na Middlesexskej univerzite. Posledných desať rokov si vždy zobral sobotňajšiu nočnú zmenu. Priznáva, že najťažšia je pre neho zima. Niekedy je jedno, čo máte na sebe, premrznete tak či tak.
Turistický sprievodca Siao-lung Lin si tiež berie nočné zmeny. „ Hlavne v zime sa trasiete už len pri otváraní dverí auta. Ale v Číne praktizujúci prechádzajú prenasledovaním vo väzení. V porovnaní s tým je toto nič,“ hovorí a dodáva: „A ak neprídete, niekto to musí potiahnuť za vás.“
Počas uplynulých 16 rokov si protest získal neochvejnú podporu mnohých okoloidúcich. Niektorí píšu meditujúcim odkazy s vyjadrením podpory, iní prinesú nejaké jedlo či pitie, ďalší nosia kvety. Tisíce z nich podpísali petíciu, ktorá má pomôcť ukončiť prenasledovanie a nútené odoberanie orgánov v Číne a ktorá je umiestnená spolu s informačnými materiálmi v protestnom stánku.
Preklad a redakčná úprava pôvodnej správy LS.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
