Po dohode s Tuniskom: EÚ oznamuje ďalšie dohody proti nelegálnej migrácii
EÚ sa po dohode uzavretej s Tuniskom v polovici júla usiluje o ďalšiu dohodu na zabránenie nelegálnej migrácie. Oznámila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nemeckom Bayreuthe.
16. júla podpísali EÚ a Tunisko vyhlásenie o zámere zabrániť tzv. nelegálnej migrácii cez Stredozemné more. Po tejto dohode majú nasledovať ďalšie krajiny. Začiatkom týždňa to v Bayreuthe oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na spoločnej tlačovej konferencii s bavorským premiérom Markusom Söderom.
Predsedníčka Európskej komisie ocenila spoluprácu s krajinami západného Balkánu
Ako informovala televízia n-tv, von der Leyenová chce rokovať o ďalších dohodách s možnými partnerskými krajinami. Na tento účel je potrebná „užšia spolupráca s utečeneckými a tranzitnými krajinami“.
Vzorom je spolupráca s krajinami západného Balkánu. Výsledkom je pokles nelegálnych vstupov do EÚ o 25% za posledných šesť mesiacov. V posledných rokoch sa balkánska trasa etablovala ako hlavná trasa pohybu utečencov spoločne s trasou cez Stredozemné more.
Von der Leyenová sa presne nevyjadrila, s ktorými krajinami by EÚ chcela rokovať o podobných dohodách. Uviedla však, že s prísnejšou kontrolou balkánskej trasy sa migrácia cez Stredozemné more opäť zvýšila.
Meloniová chce založiť radu darcov s takmer 20 členmi
Na zvrátenie vývoja je potrebné investovať do stabilizácie hospodárstva utečeneckých a tranzitných krajín. Okrem toho s nimi treba spolupracovať na „boji proti organizovanému zločinu pašerákov ľudí“.
Niekoľko dní po dohode s Tuniskom sa v Ríme konal summit o migrácii. Bola naň pozvaná aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Zástupcovia takmer 20 krajín sa dohodli na vytvorení spoločného fondu. Ten by mal iniciovať opatrenia na reguláciu migrácie.
Meloniová po skončení summitu uviedla, že fond sa bude využívať na financovanie investičných projektov a podporu hraničných kontrol. Plánuje sa založenie Rady darcov a Spojené arabské emiráty už prisľúbili 100 miliónov eur.
Spomedzi krajín EÚ sa na summite zúčastnili Grécko a Malta. Okrem iných boli prítomní aj zástupcovia Egypta, Líbye, Etiópie, Jordánska, Alžírska, Turecka, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.
Dohoda prinesie Tunisku 900 miliónov eur z Bruselu
EÚ sa s Tuniskom dohodla na „partnerstve v boji proti pašovaniu ľudí“. Severoafrická krajina dostane celkovo 900 miliónov eur. Značná časť z nich je určená na hospodársky/ekonnomický rozvoj, digitalizáciu a obnoviteľné zdroje energie. Okrem toho má byť Tunisko zapojené do programu výmeny študentov Erasmus.
Na boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu je z celkovej sumy vyčlenených najmenej 105 miliónov eur, informoval denník Tagesschau. Tunisko „zintenzívni našu koordináciu pri pátracích a záchranných operáciách“, uviedla von der Leyenová.
Okrem toho chcú spolupracovať „v oblasti ochrany hraníc, vracania migrantov a riešenia základných príčin utečenectva“. Ako dodala predsedníčka Komisie, bude sa tak diať „pri plnom rešpektovaní medzinárodného práva“.
Human rights watch potvrdzuje závažné porušovanie ľudských práv migrantov v Tunisku
Kritici dohody poukazujú na to, že v prípade Tuniska nemusí byť dodržiavanie ľudských práv samozrejmosťou. Práve v deň podpisu dohody vyšlo najavo, že Tunisko nechalo najmenej 80 migrantov v púšti bez vody a jedla.
Podľa organizácie Human Rights Watch (HRW) nešlo o prvý z takýchto incidentov. Združenie zdokumentovalo „skutočne zlé zaobchádzanie“ s africkými migrantmi zo strany tuniských bezpečnostných síl. Ako informovala televízia n-tv, obvinenia zahŕňali násilie, mučenie, hromadné vyhostenie, nútené vysťahovanie, ako aj krádeže peňazí a cenností.
Prezident Kais Saíd, ktorý sa dostal k moci prevratom v roku 2022, dokonca vo februári obvinil migrantov, že sú súčasťou „zločineckého sprisahania“. V Bruseli však najnovšiu dohodu s Tuniskom považujú za „vzor pre dohody s ďalšími krajinami v Afrike“.
S pôvodného článku preložil pp.
