EÚ uzavrela s Kyjevom na samite v Bruseli 10-ročný bezpečnostný pakt
Európska únia podpísala bezpečnostnú dohodu s Kyjevom na samite lídrov Európskej únie 27. júna za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Táto dohoda po prvýkrát zakotví záväzok všetkých 27 členských štátov [EÚ] poskytnúť Ukrajine rozsiahlu podporu bez ohľadu na akékoľvek vnútorné inštitucionálne zmeny,“ uviedol V. Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.
„Každý krok, ktorý urobíme, nás približuje k nášmu historickému cieľu, ktorým je mier a prosperita v našom spoločnom európskom dome.“
Dohoda zaväzuje EÚ pokračovať v poskytovaní zbraní a iných foriem podpory Ukrajine počas nasledujúcich 10 rokov. Podľa predstaviteľov EÚ dohoda nie je paktom o „vzájomnej obrane“, akým sú viazaní členovia západnej aliancie NATO.
Ide skôr o záväzok pokračovať v podpore Kyjeva s cieľom odradiť „budúcu agresiu“ Ruska, ktoré vo februári 2022 napadlo východnú Ukrajinu.
Pakt upevní záväzok EÚ pomáhať Ukrajine vo viacerých oblastiach vrátane obstarávania zbraní, vojenského výcviku, spolupráce v oblasti obranného priemyslu a odmínovania.
Na samite v Bruseli boli podpísané podobné dvojstranné dohody medzi Ukrajinou a členmi EÚ Litvou a Estónskom. „Litva bude každoročne poskytovať Ukrajine bezpečnostnú a politickú podporu,“ povedal Zelenskyj.
Čerstvo podpísaná zmluva s Estónskom podľa neho „zahŕňa spoluprácu v oblasti dodávok zbraní a vojenského vybavenia, výcviku… a spoluprácu v oblasti obranného priemyslu“. Oba pobaltské štáty, ktoré sú dlhoročnými členmi NATO, patria medzi najhorlivejších európskych podporovateľov Kyjeva.
Ašpirujúci spojenec
Tieto tri dohody nasledujú po podobných paktoch medzi Ukrajinou a jej spojencami. V januári Spojené kráľovstvo ako prvé podpísalo bilaterálny bezpečnostný pakt s Kyjevom.
Londýn vtedy uviedol, že dohoda „formalizuje“ pokračujúcu podporu Spojeného kráľovstva pre Ukrajinu, „vrátane výmeny spravodajských informácií, kybernetickej bezpečnosti, zdravotníckeho a vojenského výcviku a spolupráce v oblasti obranného priemyslu“.
Odvtedy podpísalo podobné dohody s Kyjevom ďalších 13 európskych krajín – vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Holandska – a Kanada.
Začiatkom tohto mesiaca v rámci samitu G7 v Taliansku podpísali bezpečnostné pakty s Ukrajinou aj Spojené štáty a Japonsko. Dohoda s USA najmä zaväzuje budúce americké administratívy, že budú naďalej podporovať Ukrajinu. „Naším cieľom je dlhodobo posilniť dôveryhodnú obranu a odstrašujúce kapacity Ukrajiny,“ povedal po podpise dohody prezident Joe Biden.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí sa najnovšia dohoda zaväzuje obe strany „posilniť bezpečnostnú a hospodársku spoluprácu, hľadať zodpovednosť za konanie Ruska a vytvoriť podmienky pre spravodlivý a trvalý mier“. Údajne tiež umožňuje obom krajinám zdieľať spravodajské informácie a vykonávať spoločné vojenské cvičenia.
Bývalý prezident Trump vyhlásil, že v prípade znovuzvolenia rýchlo ukončí prebiehajúci konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.
Nejde o náhradu za NATO
„Objavili sa špekulácie, že uzavretím dostatočného počtu týchto dohôd nebudeme potrebovať členstvo [v NATO],“ povedal 13. júna Ihor Žovkva, Zelenského poradca pre zahraničnú politiku.
„Je to lož. Potrebujeme členstvo v NATO.“
Kyjev prvýkrát požiadal o členstvo v NATO koncom roka 2022, šesť mesiacov po tom, ako Rusko začalo svoju prvú inváziu. Ale vlani v lete na prelomovom samite NATO v Litve nedostala Ukrajina napriek očakávaniam formálnu pozvánku na vstup do aliancie.
Členovia NATO vtedy prisľúbili, že pozvánku Ukrajine zašlú, „keď sa spojenci dohodnú a budú splnené podmienky“. Namiesto toho bola Kyjevu poskytnutá podpora aliancie vo forme bilaterálnych „bezpečnostných záruk“ s jednotlivými členmi, z ktorých viaceré boli odvtedy podpísané.
Na vstup do NATO musí Ukrajina získať súhlas všetkých 32 existujúcich členov, z ktorých niektorí naďalej vyjadrujú výhrady v obave z priamej konfrontácie s Ruskom.
Estónska premiérka Kaja Kallasová v prejave na samite v Bruseli vyzvala ostatných lídrov EÚ, aby „slovami a činmi ukázali, že cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná“.
Šéf NATO Jens Stoltenberg povedal, že očakáva, že spojenci Kyjeva vyšlú „jasný signál“ o ceste Ukrajiny k členstvu na nadchádzajúcom samite aliancie vo Washingtone.
Pôvodný článok
