Denník N a SME si v Rusku už neprečítajú. Ocitli sa na zozname zakázaných európskych médií
Rusko v utorok (26. júna) oznámilo obmedzenie prístupu k viac ako 80 európskym médiám na svojom území. Na zozname zverejnenom ruským ministerstvom zahraničných vecí sa nachádzajú aj slovenské denníky SME a Denník N, ako aj Česká televízia a český spravodajský server Seznam Zprávy.
Ruská diplomacia vysvetlila, že toto opatrenie je odpoveďou na rozhodnutie Rady Európskej únie (EÚ) zo 17. mája, ktorým uvalila sankcie voči ruským médiám Hlas Európy, RIA Novosti, Izvestija a Rossijskaja gazeta. Rada vtedy uviedla, že pozastavuje šírenie informácií zo zdrojov, ktoré označila za štyri „propagandistické siete napojené na Kremeľ“, a zbavuje ich vysielacích práv na území EÚ. Svoje sankcie voči ruským médiám zdôvodnila tým, že tieto médiá zohrávali zásadnú úlohu pri podpore útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a destabilizácii susedných krajín. Rusko je podľa najnovšieho vyhlásenia pripravené prehodnotiť svoje súčasné opatrenia, ak EÚ zruší obmedzenia voči ruským médiám.
Okrem slovenských a českých médií, ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo blokovanie obsahu ďalších európskych značiek vrátane nemeckého Der Spiegel, španielskeho El País, talianskeho La Stampa a francúzskeho Le Monde. Medzi ďalšie zasiahnuté mená patrí aj francúzska tlačová agentúra AFP, rakúska ORF, írska RTE, digitálny portál Politico a španielska agentúra EFE.
Jamil Anderlini, šéfredaktor Politico pre Európu, označil tieto opatrenia za neprijateľné a vyzval na ich okamžité zrušenie. Celkovo sa na zozname nachádza 81 médií z rôznych krajín EÚ.
Reakcie európskych krajín
Šéf českej diplomacie Jan Lipavský označil krok Moskvy za absolútne škandalózny a zdôraznil, že zatiaľ čo ruské médiá šíria propagandu, európske médiá sú nezávislé, objektívne a kritické. Povedal to počas svojej návštevy v Turecku a dodal, že keby chcel byť ironický, mohol by pogratulovať médiám na zozname, ale v skutočnosti ho tento krok neteší. Vyjadril názor, že zo strany Ruskej federácie ide o prejav trucovania.
Talianske ministerstvo zahraničných vecí označilo rozhodnutie Kremľa za neodôvodnené a neprijateľné, pričom zdôraznilo, že talianske médiá vždy poskytovali objektívne informácie o konflikte na Ukrajine.
Rakúske ministerstvo zahraničných vecí označilo toto rozhodnutie za „ďalší, aj keď neprekvapujúci krok Putina v snahe potlačiť mediálnu rozmanitosť a tým udržať vlastné obyvateľstvo v nevedomosti“. Rakúsko si tiež predvolalo ruského veľvyslanca.
Po začatí invázie na Ukrajinu a prijatí zákonov, ktoré stanovili dlhé tresty odňatia slobody za „diskreditáciu“ ruských ozbrojených síl, západné médiá z Ruska stiahli svojich zamestnancov. Ruskí predstavitelia tvrdia, že západné médiá šíria o ich krajine nepravdivé správy a vedú informačnú vojnu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK