Argentínsky prezident Milei bol v Hamburgu ocenený za „vyvedenie kapitalizmu z defenzívy“, navštívil aj Prahu
Argentínsky prezident Javier Milei sa v rámci jeho štvordňovej návštevy v Európe zastavil v Španielsku, Nemecku aj Českej republike. Hayekova spoločnosť v Hamburgu mu udelila čestnú medailu za to, že „vyvádza kapitalizmus z defenzívy“. Od decembra minulého roka realizuje reformný program založený výlučne na myšlienkach rakúskej školy.
Stretnutie v Nemecku
V nedeľu (23. júna) sa Milei stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne. Verejnosť však z neho veľa neuvidela: Pôvodne ohlásené privítanie s vojenskými poctami bolo v krátkom čase zrušené, rovnako ako spoločná tlačová konferencia. Zostalo len krátke fotografovanie na začiatku rozhovorov, ktoré mali podľa nemeckej strany trvať len jednu hodinu – na Mileiho žiadosť. Argentínska hlava štátu nemá rada priamu konfrontáciu s novinármi: prakticky nikdy neposkytuje tlačové konferencie ani vo svojej vlasti.
Stretnutie v kancelárii bolo zamerané predovšetkým na hospodárske otázky. Argentína má veľa surovín, napríklad lítium, ktoré Nemecko naliehavo potrebuje. Okrem toho rokovania o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickou hospodárskou organizáciou Mercosur stále uviazli na mŕtvom bode.
V sobotu 22. júna udelila Spoločnosť Friedricha Augusta von Hayeka v Hamburgu argentínskemu prezidentovi Javierovi Mileiovi čestnú medailu. Na podujatí sa zúčastnilo približne 200 ľudí; niekoľko stoviek odporcov hlavy štátu demonštrovalo proti zasadnutiu združenia a slávnostnému odovzdávaniu ocenení.
Milei: „Kultúrna vojna sa začala – a teraz ju uvádzame do praxe“
Predseda Hayekovej spoločnosti Stefan Kooths na slávnostnom odovzdávaní cien potvrdil, že Milei „vyvádza kapitalizmus z defenzívy“. Jeho reformnú politiku prirovnal k chemoterapii: jej vedľajšie účinky sú vážne, ale bez nej by bola Argentína odsúdená na zánik.
Samotný Milei sa vo svojom prejave zameral na autobiografické záležitosti. Opísal, ako sa dostal k rakúskej škole a jej vedúcim osobnostiam, ako sú Friedrich August von Hayek a Ludwig von Mises. Zdôraznil tiež potrebu prezentovať ich myšlienky v súčasnej podobe, aby oslovili ľudí.
Vo svojom prejave tiež zdôraznil, že jeho hospodársky plán funguje a že jeho úsilie už teraz „nečakane prináša ovocie“. Vysvetlil: „Kultúrnu vojnu sme nielen viedli, ale teraz ju aj realizujeme. Dôvod, prečo sú socialisti takí násilní, je ten, že to funguje a ich koncepcia sa rúca.“
Hayekova spoločnosť odmieta označovanie Mileiho za „ultrapravičiara“
Predseda Hayekovej spoločnosti Stefan Kooths sa naopak pre Norddeutscher Rundfunk vyjadril k dôvodom ocenenia:
„Milei dostáva Hayekovu medailu za to, že v demokratických voľbách získal širokú podporu pre program reforiem, ktorý je rozhodne voľnotrhový.“ Práve skutočnosť, že nechce udeliť štátu žiadne ďalekosiahle právomoci, ukazuje, že stigmatizácia Mileiho ako „ultrapravičiara“, o ktorú sa v Európe často pokúšajú, je podľa Koothsa absurdná.
Skutočnosť, že štátna moc sa napriek tomu používa proti demonštrantom v Argentíne, je situácia, ktorá je známa aj v Nemecku. Aj v Nemecku ľudia očakávajú, že demonštrácie sa budú konať v zákonnom rámci.
Z Mileiovho reformného kurzu by mali prospech predovšetkým chudobnejší ľudia v Argentíne. Bohatí ľudia by mohli v súvislosti s hospodárskou krízou v krajine presunúť svoj majetok do zahraničia. Chudobnejší občania Argentíny túto možnosť nemajú. Ich jedinou možnosťou je emigrovať – a začať znova od nuly.
Inflácia a chudoba zostávajú vysoké, ale Milei očakáva výrazný obrat
Keď sa Milei v decembri 2023 ujal funkcie, miera inflácie v tejto latinskoamerickej krajine bola 211,4 %. V nasledujúcich mesiacoch sa ďalej zvýšila na 289,4 %. V máji po prvýkrát opäť klesla, ale stále je na úrovni 276,4 %.
Národný štatistický úrad krajiny sa domnieva, že do roku 2029 je pravdepodobný drastický pokles inflácie na jednociferné hodnoty. Medzinárodné inštitúcie, ako napríklad Medzinárodný menový fond, sú oveľa menej optimistické – aj keď veria, že Mileiho reformný program má reálny potenciál na úspech.
Od nástupu Mileiho k moci sa naďalej zvyšuje aj chudoba. Podľa výpočtov Argentínskej katolíckej univerzity sa v súčasnosti 55,5 % argentínskej populácie považuje za chudobných a 17,5 % za „extrémne chudobných“. V decembri 2023 však zodpovedajúce miery predstavovali už 44,7 %, resp. 9,6 % – pričom hnacím motorom sa ukázali byť najmä opatrenia proti koronavírusu.
Spotreba mliečnych výrobkov klesla od začiatku roka o pätinu, zatiaľ čo spotreba mäsa je najnižšia za posledných 30 rokov. Na severe krajiny došlo okrem iného k nepokojom, ktorým sa vláda snaží čeliť hrozbou zrušenia sociálnych dávok pre účastníkov protestov.
Konsolidácia štátneho rozpočtu rekordným tempom
Na druhej strane, aj Mileiho oponenti potvrdzujú jeho úspech pri stabilizácii štátneho rozpočtu. Už v januári 2024 sa novému prezidentovi podarilo predložiť prvý rozpočet bez nového dlhu v Argentíne za posledných dvanásť rokov.
Medzi základné prvky jeho úsporného programu patrí zrušenie väčšiny doteraz existujúcich ministerstiev a byrokratických štruktúr. Ďalším ťažiskom konsolidačného programu bola privatizácia väčšiny verejných podnikov. V roku 2022 bol dlh argentínskeho verejného rozpočtu stále ekvivalentný 481 miliardám eur, čo predstavovalo približne 10 400 eur na obyvateľa.
Krátkodobo už aj tak neľahkú situáciu zhoršilo to, že Milei znížil dotácie na energie, vodu a lístky na verejnú dopravu. Zároveň sa snaží prilákať do krajiny rozsiahle investície prostredníctvom rozsiahlych daňových, colných a kurzových úľav, ako aj masívnej deregulácie.
Neúspech predchodcov je zrejmý
Na pozadí hospodárskych údajov a ich vývoja je nesporné, že kedysi prosperujúca Argentína má za sebou desaťročia masívneho úpadku. Počas tohto obdobia narástol štátny aparát, dlh, inflácia, korupcia a tieňová ekonomika.
Zároveň sa stiahli investori, klesla produktivita priemyslu a kúpna sila meny – preto Milei oficiálne usiluje o dolárovú transformáciu krajiny. Tí, ktorí sú v takejto pozícii, už robia svoje každodenné obchody v americkej mene. Skutočnosť, že Mileimu udelilo mandát 56 % voličov, sa považuje za výraz konsenzu, že politika predtým dominantného klanu Kirchnerovcov zlyhala.
Stretnutie v Madride a Prahe
Madridská konzervatívna politička, predsedníčka Madridskej komunity Isabel Díaz Ayuso, prijala argentínskeho prezidenta 21. júna. Medzi vládami Argentíny a Španielska došlo v poslednom čase k diplomatickej roztržke. Na podujatí organizovanom pravicovou stranou VOX v Madride sa Milei vyjadril, že manželka predsedu vlády Pedra Sáncheza má blízko ku korupcii.
Mileiova cesta do Európy sa skončila 24. júna návštevou Českej republiky. V Žofínskom paláci v Prahe venoval podstatnú časť svojej prednášky svojmu vývoju ako ekonóma, ekonomickým teóriám a ich prístupu, ktoré ho časom ovplyvnili, historickému exkurzu a zamýšľal sa nad neviditeľnou rukou trhu, prirodzenosťou bankrotov v ekonomike a nad monopolmi.
Kritizoval fiškálnu politiku vlád prehlbujúcu dlh verejných financií ako najnemorálnejší a najnezodpovednejší prístup, pri ktorom sa máme chvíľu dobre, ale náklady znášajú budúce generácie.
Skonštatoval, že na to, aby ekonomické mechanizmy v praxi skutočne správne fungovali, musia byť založené na etike, morálke a slobode, čo je prístup, ktorý sa snaží uplatňovať a ktorý už prináša ovocie v podobe razantného zníženia inflácie, hoci argentínska ekonomika je stále ďaleko od cieľa.
So svojím kabinetom už uskutočnil niekoľko stoviek štrukturálnych zmien a na mnohých ďalších už pracuje. Vyhlásil tiež, že chce, aby jeho krajina bola najslobodnejšia a že so slobodou sa dá dosiahnuť všetko.
Pôvodný článok
