Minister Taraba zákon o obnove prírody odmietal, nakoniec bol aj vďaka jeho hlasu na pôde EÚ tesne schválený
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) prekvapil svojím zmeneným postojom k zákonu o obnove prírody. Hoci zákon ešte v marci odmietal, v júni na pôde Európskej únie zaň zahlasoval a prispel tak k jeho schváleniu. Podľa Tarabu má zákon Slovensku priniesť významné finančné zdroje a nebude mať na krajinu negatívny dopad. Europoslanec Michal Wiezik (PS), ktorý si nemyslí, že zákon prinesie nové financie, považuje legislatívu za potrebnú a bezprecedentnú. Jej prijímanie bolo náročné a niektoré členské štáty zákon neodklepli. Nesúhlasný postoj malo najskôr aj Rakúsko. Ich šéfka envirorezortu na poslednú chvíľu rozhodnutie zmenila a zelená legislatíva napokon prešla.
Zmena postoja
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) ešte v marci zákon o obnove prírody odmietal, v pondelok (17. 6.) zaň v mene Slovenska na pôde Európskej únie zahlasoval a prispel tak k jeho schváleniu aj napriek tomu, že sa text samotného zákona medzitým nezmenil.
„Finálne znenie zákona o obnove prírody vytvára pre Slovensko priestor, že získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít napríklad na východe Slovenska v okolí Chemka Strážske. Keďže dnes Slovensko plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, nebude to mať na našu krajinu negatívny, ale len finančne pozitívny dopad,“ povedal minister.
V tejto súvislosti tiež uviedol, že podľa neho Európska komisia (EK) týmto zákonom uznala aj nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s právom EÚ.
„Jasne som deklaroval, že Slovensko podporí len znenie zákona, ktorý bude garantovať významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nebude mať dopad na poľnohospodárstvo. Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o 20% ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ zdôraznil Taraba.
Ešte v marci tohto roka sa šéf envirorezortu vyjadril, že nezahlasuje za zákon o obnove prírody. „Ak by nebola dostatočná blokačná menšina, tak aj Slovensko by sa k nim pridalo,“ uviedol Taraba. Podľa jeho slov nevidel dôvod prijímať zákon, ktorý vytvára právnu neistotu a umožňuje žalovať členské štáty.
Podľa Tarabu patrí Slovensko medzi najpríkladnejšie štáty, čo sa týka plochy ochrany prírody, pričom by malo ísť o 27 % územia. „Naša pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme,“ uzavrel vtedy.
V júni sa jeho postoj zmenil. Uviedol, že Slovensko vo všeobecnosti podporuje iniciatívu Európskej komisie zaviesť ciele a pravidlá v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami a textilom. „A oceňujeme, že Európska komisia zohľadnila väčšinu našich pripomienok v konečnej verzii návrhu smernice, ale chceli by sme zdôrazniť, že počas diskusií sme opakovane informovali o tom, že uprednostňujeme ustanovenia nižších ciel v oblasti potravinového odpadu. V tejto súvislosti by sme chceli požiadať nadchádzajúce predsedníctvo, aby sa počas rokovaní vyhlo zvyšovaniu ciel v oblasti potravinového odpadu. V záujme dosiahnutia dohody však môžeme podporiť navrhované znenie a veríme v prijatie všeobecného smerovania,“ vyjadril sa náš minister pred EK.
Podľa Wiezika je záko veľmi potrebný, ale nové financie neprinesie
Europoslanec Michal Wiezik si nemyslí, že zákon o obnove prírody prinesie nové financie. „Netreba čakať nové rozpočtové kapitoly, od roku 2027 má byť 10 % klasických eurofondov viazaných na projekty na podporu biodiverzity. Istá časť prostriedkov pôjde zrejme aj zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ povedal.
Naviac si myslí, že rezort bude musieť prijímať presne také opatrenia, ktoré teraz znemožňuje. „Také projekty, aké v súčasnosti ministerstvo sabotuje, napríklad na obnovu populácií motýľov alebo korytnačky močiarnej, je presne to, čo bude treba robiť v tomto rámci a bude to záväzné zákonom. Chtiac-nechtiac sa bude musieť aj Tarabovo ministerstvo vrátiť k tomu, aby takéto projekty rozbehlo,“ zdôraznil.
„Je to síce obrúsené, ale je to rámec, ktorý je záväzný pre všetky členské krajiny; je bezprecedentný a naozaj veľmi potrebný. Okrem ochrany tých najzachovalejších častí prírody potrebujeme obnovovať okolitú prírodu, aby chránené územia neboli izolovanými ostrovmi, ale dokázali spolu komunikovať,“ vyjadril sa Wiezik o tom, že hlasovanie bolo tesné a návrh je dosť oklieštený oproti tomu, čo pôvodne navrhovala EK pôvodne. Podstatné ale je, že je prijatý, myslí si.
Ide tak o určitý kompromis medzi pôvodne mieneným cieľom EK a požiadavkami farmárov, ktorí v poslednom období protestovali proti environmentálnym opatreniam.
„Obnova prírody je prospešná pre každý dotknutý rezort, pretože posilňuje ekosystémy, s ktorými pôdohospodárske sektory pracujú, od ktorých sú závislé, a zvyšuje to šancu, že vplyv klimatickej krízy na tento sektor bude o niečo menší. Nie je to útok na poľnohospodárstvo ani na lesníctvo či rybárstvo, je to hľadanie cesty, ako sa dá fungovať lepšie a odolnejšie voči budúcim výzvam, ktoré určite prídu,“ uzavrel europoslanec.
Tesné hlasovanie
Pri schvaľovaní predmetnej legislatívy sa frakcia Európska ľudová strana postavila na odpor, čo odôvodnila obavou z vplyvu na poľnohospodársky sektor. Napriek tomu europarlament napokon oklieštený text zákona schválil 329 hlasmi. Proti halsovalo 275 poslancov.
Formálne ešte bolo potrebné získať súhlas členských štátov. Krajiny ako Švédsko, Fínsko, Taliansko, Maďarsko, Poľsko či Holandsko hlasovali proti legislatíve, ktorá si stanovila za cieľ napr. obnoviť 20 % suchozemských a vodných ekosystémov, zvýšiť populáciu lesného vtáctva, či eliminovať nadmernú zástavbu. V nariadení sa stanovujú konkrétne požiadavky pre rôzne typy ekosystémov vrátane poľnohospodárskej pôdy, lesov a mestskej krajiny.
Štáty, ktoré nevyjadrili súhlas s navrhovaným zákonom, na to majú rozličné dôvody. „Napríklad Švédsko sa domnieva, že EÚ sa snaží nadmerne regulovať, ako krajiny hospodária so svojimi lesmi, zatiaľ čo Fínsko sa obáva neprimeraných nákladov. Poľský premiér Donald Tusk je proti dokumentu, aby upokojil rozhnevaných farmárov, a Maďarsko tvrdí, že Brusel stanovuje „iracionálne ciele“ motivované „zelenou ideológiou“ – hoci predtým návrh zákona podporovalo,“ zhodnotil server Politico.
Napokon Tarabova zmena názoru spolu so zmenou postoja rakúskej ministerky životného prostredia Leonore Gewesslerovej zabezpečila, že zákon bol prijatý kvalifikovanou väčšinou. Súhlasilo 20 krajín z 27, ktoré zároveň predstavujú spoločne 66 % obyvateľov EÚ. Hranica na prijatie rozhodnutia tzv. kvalifikovanou väčšinou predstavuje 65 % obyvateľov EÚ.
Gewesslerová mala hlasovať v rozpore s postojom rakúskej vlády, čím si rozhádala koaličných partnerov – konzervatívcov z ÖVP. Tí sa následne rozhodli na ministerku podať trestné oznámenie za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Portál Politico to zároveň označil ako výborný marketingový ťah pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Rakúsku.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
