Zákon o STVR chce koalícia ešte trochu upraviť, podľa SaS je v rozpore s európskymi predpismi
M. Šimkovičová: Zákon o STVR má posilniť verejnoprávny charakter inštitúcie
Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) má za cieľ posilniť verejnoprávny charakter inštitúcie a zabezpečiť dodržiavanie plurality a princípov demokracie a slobodnej tvorby. Uviedla to ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) po uvedení návrhu, ktorý je v druhom čítaní, v pléne Národnej rady (NR) SR.
Šéfka rezortu upozornila na súčasný stav Rozhlasu a televízia Slovenska (RTVS). Tvrdí, že vysielanie postupne strácalo atribúty verejnoprávnosti. „Unifikovali sa tvorba a názory tvorcov, ktoré sa v súčasnom období minimálne líšia od iných komerčných médií hlavného prúdu, a tým sa v podstate vytratil nejaký zmysel, zámery duálneho systému v slovenskom mediálnom priestore,“ poznamenala.
Nová legislatíva podľa ministerky zlepšuje podmienky pre výkon novinárskej profesie a všetkých tvorcov vo verejnej službe. „Nežiada od nich nič iné len a len objektivitu,“ dodala. Objektivitu označila za kľúčovú požiadavku verejnoprávnosti. „Mnohí tvorcovia a vedenie súčasnej RTVS na ňu rezignovali,“ skonštatovala.
Poslanci o návrhu diskutujú v obmedzenom režime. Diskusia je skrátená na 12 hodín.
SaS: Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho média
Predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling na štvrtkovej tlačovej konferencii skonštatoval, že cieľom nového zákona o STVR je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah.
Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.
SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.
Podľa návrhu zákona o STVR sa má RTVS zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
D. Jarjabek podal pozmeňujúci návrh k zákonu o STVR
Návrh zákona o STVR by sa mohol ešte upraviť. Poslanec NR SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) podal pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.
Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.
Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.
Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas-SD) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. „Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone,“ uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za „technickú popolušku RTVS“, hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.
Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.
J. Hajko: Cieľom zákona o STVR je zbaviť sa súčasného vedenia
Jozef Hajko (KDH) v diskusii v pléne NR SR povedal, že cieľom návrhu zákona o STVR je zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho „svojimi“ ľuďmi. Rada STVR bude podľa neho len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.
Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na „kolene“, označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.
Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa J. Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.
Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. „Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom,“ odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy.
Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.
Z. Jaurová: Skutočným zámerom návrhu o STVR je odvolanie súčasného vedenia
Podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS) v diskusii skonštatovala, že zámerom návrhu zákona o STVR nie je reforma zlepšenia verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné. Myslí si, že je to v rozpore s európskou legislatívou.
„Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti,“ poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych médií.
Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup. „Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore,“ dodala. Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
