Európsky súd pre ľudské práva priznal odškodnenie sudkyni Cvikovej, kritika senátu Najvyššieho súdu 5T narastá
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu rozhodol, že v prípade rozhodovania o predĺžení väzobného stíhania slovenskej sudkyne Denisy Cvikovej došlo k porušeniu jej práv na základe arbitrárneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS) SR. Minister obrany Kaliňák hovorí v tejto súvislosti o európskej facke a avizuje podanie trestných oznámení. Minister spravodlivosti Susko hovorí o disciplinárnych návrhoch voči sudcom konkrétneho senátu NS SR 5T. Exministerke spravodlivosti Kolíkovej príde absurdné, že trestné stíhanie aj voči jej osobe chce podať minister obrany, ktorý je priamo zainteresovaný v samotných trestných konaniach.
Sudkyňa uspela v Štrasburgu
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) najskôr v marci 2020 rozhodol, že slovenská sudkyňa Denisa Cviková bude väzobne stíhaná v súvislosti s obvineniami z korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a z marenia spravodlivosti v súvislosti s tzv. kauzou Búrka. V lete rovnaký súd rozhodol o jej prepustení z väzby, avšak NS rozhodnutie ŠTS ako súdu nižšieho stupňa zrušil.
Následne sa Cviková obrátila na Ústavný súd (ÚS), ten však jej sťažnosť zamietol. Po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych možností sa sudkyňa obrátila na poslednú inštanciu – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu – a sťažovala sa na porušovanie jej práv na osobnú slobodu. Podľa Cvikovej rozhodnutie o jej väzobnom stíhaní bolo svojvoľné a porušovalo jej základné ľudské práva. ESĽP jej priznal odškodnenie vo výške 19 500 eur a pokrytie ďalších výdavkov.
ESĽP prvé rozhodnutie ŠTS o vzatí sudkyne do väzby vyhodnotil ako relevantné a dôvodné, vzhľadom aj na povahu obvinenia a zložitosť konania. Nevidel porušenie práv v rozhodnutí o vzatí sudkyne do väzby. Ako svojvoľné rozhodnutie ESĽP vyhodnotil následné rozhodnutie o predĺžení trvania väzby senátom NS 5T.
„Skonštatoval, že podstata dôvodov ponechania sťažovateľky vo väzbe bola všeobecná, bez akejkoľvek individualizácie vo vzťahu k sťažovateľke. Rovnako ESĽP považoval odôvodnenie o nenahradení väzby alternatívnymi prostriedkami za arbitrárne,“ uviedla Miriama Gašparíková z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. Dodala, že podľa ESĽP dotknutý senát NS založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý nebol vznesený prokuratúrou a naviac, neumožnil sudkyni vyjadriť sa k tomuto dôvodu, čím porušil zásadu rovnosti zbraní ako aj zásadu kontradiktórnosti.
Minister Susko avizuje disciplinárne tresty
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) avizoval podanie disciplinárnych návrhov v súvislosti s činnosťou konkrétneho senátu NS 5T z dôvodu porušovania práv, ktoré konštatoval ÚS či ESĽP. „Podáme disciplinárne návrhy, ako aj ďalšie právne kroky na vyvodenie zodpovednosti,“ priblížil.
Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) prichádza s avizovaním trestných oznámení. Na utorkovej tlačovej konferencii spomenul deformovanie spravodlivosti na Slovensku na základe svojvoľných rozhodnutí. Podľa Kaliňáka sme sa dočkali európskej facky v podobe rozhodnutia ESĽP vo veci sťažovateľky sudkyne Cvikovej.
„Varovali sme a boli spochybňované všetky naše stanoviská po stanoviskách slovenského Ústavného súdu, napriek tomu Najvyšší súd neprikročil k žiadnej aktivite smerom k senátu a k jeho predstaviteľom, najmä doktorovi Klimentovi, ktorý závažným spôsobom deformovali slovenskú justíciu a spravodlivosť na Slovensku,“ uviedol šéf rezortu obrany.
Podľa Kaliňáka sme sa z rozhodnutia ESĽP v tejto veci dočítali, že na NS nemáme sudcov, ale politických aktivistov, ktorí bez akéhokoľvek návrhu prokuratúry, len na základe toho, že oni si myslia, že je dobré, aby niektorí ľudia boli obmedzení na slobode a boli v nezákonnej väzbe.
Vicepremiér avizoval podanie trestných oznámení aj na bývalého predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka či exministerku spravodlivosti, poslankyňu parlamentu, Máriu Kolíkovú (SaS). Kolíková mala podľa Kaliňáka úmyselne nechať plynúť lehoty na podanie disciplinárnych návrhov.
„Príde mi absurdné, že minister obrany, ktorý je priamo zainteresovaná osoba v samotných trestných konaniach, dáva takýto podnet,“ reagovala Kolíková.
Spor premiéra Fica so sudcom Klimentom
Už v apríli pri príležitosti kontrolného dňa na ministerstve spravodlivost premiér Robert Fico (Smer-SD) ohlásil podnety na disciplinárne stíhanie voči sudcom NS, ktorí rozhodovali v prípadoch ľudí blízkych strane Smer-SD.
„Ako je možné, že tu máme jedného sudcu, voči ktorému bolo už šesť rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré konštatovali, že tento sudca konal ako nezákonný sudca?“ Pýtal sa R. Fico s tým, že označil Juraja Klimenta ako Matovičovho človeka. „Ja byť pánom Klimentom, tak sa možno zbalím už dnes,“ podotkol.
K premiérovi sa pripojil aj bývalý šéf polície poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). „Chcem túto otázku otvoriť aj na pôde parlamentu, chcem otvoriť otázku fungovania celej tejto zločineckej skupiny, policajtov, prokurátorov a treba hovoriť aj o sudcoch,“ povedal.
Sudca Kliment bezprostredne po vyhláseniach politikov vyzval predsedu NS, Súdnu radu, Národnú radu, ako aj všetkých sudcov SR, aby sa dôrazne ohradili voči bezprecedentnému vyhrážaniu sa sudcom NS. Taktiež vyzval generálneho prokurátora, aby zvážil, či vyhláseniami a osočovaniami od politikov nedochádza k páchaniu trestnej činnosti.
„Považujem vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci. Neviem o tom, že by v inom štáte EÚ označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,“ uviedol.
Exministerka spravodlivosti a opozičná poslankyňa Mária Kolíková (SaS) vtedy označila premiérove vyjadrenia za šikanózne. „Z rezortu spravodlivosti sa stal rezort šikany proti nepohodlným sudcom,“ skonštatovala.
Minister Susko podotkol, že podnety na sudcov môže podať ktokoľvek, a to buď na ministerstve spravodlivosti alebo Súdnej rade. Ubezpečil, že ak samotné ministerstvo zhodnotí, že existujú dôvody na podanie disciplinárneho návrhu, tak návrh podajú.
„Opätovne pripomínam, že v prípade, že ktokoľvek disponuje dôkazmi o nezákonnom konaní, a to aj konaní sudcu, mal by postupovať v zmysle zákona, a teda oznámiť tieto okolnosti orgánom činným v trestnom konaní,“ pripomenul predseda NS Ján Šikuta. Ten označil opakujúce sa verejné ataky na sudcov za neprípustné a mimoriadne nebezpečné.
Vládna publikácia o porušení princípov právneho štátu
Vláda SR začiatkom februára uverejnila publikáciu s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023. Sú v nej podrobne opísané prípady údajného porušovania ľudských práv za bývalých vlád vrátane šikanovania obvinených vo väzbe a nezákonného odpočúvania. Autorstvo dokumentu nesie Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad vlády SR. Reakcie na tento dokument sa rozchádzajú a názory naň sa líšia: od obhajoby obsahu až po obvinenia z klamstva a útokov na nezávislosť súdnictva.
Publikácia opisuje politicky citlivé kauzy osôb spojených so Smerom. Spomína sa tam šikanovanie obvinených vo väzbe, ako napr. T. Gašpara, Milana Lučanského, či Jaroslava Haščáka. Ďalej sa brožúrka zaoberá nezákonným odpočúvaním poľovníckej chaty v obci Čifáre pri Leviciach, pričom obsah zaznamenaných rozhovorov nepripomína a zameriava sa iba na nezákonnosť odpočúvania, kajúcnikov a iné údajne nezákonné praktiky.
„Želám si, aby ste si tento dokument celý prečítali a sami vyhodnotili, čo sa tu za posledné tri roky dialo, aby ste si sami spravili názor, že či predkladanie novelizácie trestných kódexov je oprávnené z našej strany, alebo nie,“ povedal minister Susko.
Exministerka Kolíková skonštatovala, že v publikácií sa nachádzajú viaceré „nechutné klamstvá a skratky“. Dokument podľa nej neobsahuje žiadne odkazy na preukázanie daných tvrdení.
