Nedeľa 6. októbra, 2024
Generálny tajomník Jens Stoltenberg počas záverečnej tlačovej konferencie v sídle NATO v druhý deň zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli 4. apríla 2024. (Omar Havana/Getty Images)

Šéf NATO: Čína je hlavným podporovateľom ruskej vojny na Ukrajine

Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je komunistická Čína hlavným partnerom Ruska v jeho vojne proti Ukrajine.

„Čína je hlavným podporovateľom vojnového úsilia Ruska v Európe, na Ukrajine,“ povedal Stoltenberg počas virtuálneho prejavu v think tanku Wilsonovo centrum 17. júna.

V tejto súvislosti Stoltenberg dodal, že ak by Rusko dosiahlo víťazstvo nad Ukrajinou, Čínska komunistická strana (ČKS) by toto víťazstvo považovala za povolenie na rozšírenie vlastnej agresie v Indopacifiku a prípadne na začatie dobývania demokratického Taiwanu.

„Ak sa obávate čínskej agresie v Juhočínskom mori alebo na Taiwane, potom by ste sa mali veľmi obávať [vojny na] Ukrajine,“ povedal.

Stoltenberg uviedol, že komunistická Čína zďaleka nezdieľa len autoritársku víziu multipolárneho svetového poriadku, ale že jej pokračujúca podpora vojny s Ruskom zahŕňa aj zdieľanie kritických technológií vo veľkom rozsahu.

„Peking zdieľa s [Ruskom] špičkové technológie, ako sú polovodiče a iné položky s dvojakým použitím,“ povedal. „V minulom roku Rusko doviezlo 90 % svojej mikroelektroniky z Číny, ktorá sa používa na výrobu rakiet, tankov a lietadiel.“

„Vojna na Ukrajine ukazuje, že naša bezpečnosť nie je regionálna. Je globálna.“

Stoltenberg dodal, že ČKS tiež pracuje na tom, aby poskytla Rusku lepšie satelitné kapacity a zobrazovacie služby, čo by mohlo priamo zlepšiť vojenskú efektívnosť Ruska na bojiskách na Ukrajine.

ČKS nie je jediným autoritárskym režimom, ktorý sa vrhol na ruskú vojnovú mašinériu. Severná Kórea poslala Rusku od septembra minulého roka viac ako 1 milión kusov munície a Irán dodal stovky jednosmerných útočných dronov na použitie proti ukrajinským cieľom.

Podľa Stoltenberga by preto bolo nesprávne považovať čínsku a ruskú agresiu za samostatné javy. Vodca ČKS Si Ťin-pching by mal byť skôr vnímaný ako ten, kto podporuje ruskú vojnu vyslovene preto, že podkopáva Spojené štáty a ich spojencov.

„Myslím si, že predstava, že môžeme rozlišovať medzi hrozbami, ktoré vidíme v Európe a ktoré predstavuje Rusko, a hrozbami, ktoré vidíme v ázijsko-tichomorskom regióne a ktoré predstavuje Čína… je nesprávna.“

„Pre USA je obrovskou výhodou, že majú NATO na palube, keď riešite výzvu Číny. Myslím si, že o to ide, a preto je prezident Si Ťin-pching taký neoblomný voči NATO. V jeho záujme je NATO oslabiť, a preto by malo byť v záujme USA ho posilniť.“

Tieto komentáre prichádzajú pred samitom NATO vo Washingtone, ktorý sa uskutoční budúci mesiac pri príležitosti 75. výročia založenia aliancie.

Obranná aliancia má v súčasnosti 32 členských štátov, ktoré sa všetky zaviazali ku kolektívnej obrane prostredníctvom článku 5 NATO. Ten zaručuje, že útok na ktoréhokoľvek člena vyvolá reakciu všetkých členov.

Počas viac ako siedmich desaťročí toto vzájomná aliancia odvrátila otvorenú vojnu vo všetkých prípadoch okrem jedného.

Jedinýkrát sa článok 5  musel uplatniť po teroristických útokoch z 11. septembra, keď sa spojenci USA v NATO zapojili do následnej vojny v Afganistane.

Po vojne v Afganistane začala byť aliancia kritizovaná niektorými predstaviteľmi Spojených štátov vrátane bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorí často pripomínali relatívne nízke investície európskych členov do obrany.

Od roku 2014 sa členovia NATO dohodli, že sa budú snažiť dosiahnuť základnú úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP. V roku 2014 tento cieľ splnili len traja členovia NATO.

Tento stav sa však mení v súvislosti s ruskou agresiou na východnom krídle Európy. Do konca tohto roka túto hranicu prekročí najmenej 20 členov aliancie, povedal Stoltenberg.

„Európania zvyšujú svoje výdavky na obranu na rekordne vysokú úroveň,“ povedal šéf NATO.

„Spolu sme jednoducho bezpečnejší ako sami… najmä vo svete, keď sa obávame nielen Ruska, ale aj bezpečnostných dapadov Číny.“

Stoltenberg uviedol, že ani Spojené štáty nie sú voči tomuto dopadu imúnne. Hoci jednotliví členovia NATO môžu byť v porovnaní so Spojenými štátmi malí, aliancia ako celok viac ako zdvojnásobuje silu Spojených štátov.

Dodal, že na tejto kalkulácii by malo záležať, keď USA zvažuje svoje šance v potenciálnom konflikte s Čínou.

„NATO je dobré pre európsku bezpečnosť, ale NATO je veľmi dobré aj pre bezpečnosť USA,“ povedal Stoltenberg. „Spojené štáty sú veľké, ale nie sú až také veľké… To je dôležité. Na veľkosti záleží.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj