Envirorezort bol v hodnotení plánu obnovy najhoršou inštitúciou
Ministerstvo životného prostredia bolo vo februárovom aj májovom vládnom hodnotení plánu obnovy najhoršou inštitúciou v počte nesplnených a omeškaných úloh. Upozornila na to Klimatická koalícia, ktorá vyzýva ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), aby začal skutočne pracovať na jeho plnení. Slovensko podľa koalície pol roka čaká na schválenie miliardy eur vo štvrtej platbe plánu obnovy.
„Vláda by mala urýchlene pristúpiť k náprave, a to najmä v pokračovaní reforiem, prepracovania kontroverzných zákonov a hľadania ciest na odstránenie prekážok v plnení cieľov. Ak bude ministerstvo pokračovať ako doteraz, Slovensko môže prísť o viac ako tri miliardy eur,“ skonštatovala Klimatická koalícia.
Poukázala na to, že vláda 22. mája aktualizovala Správu o pokroku v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR. Z jej analýzy vyplýva, že envirorezort je pod Tarabovým vedením najpomalšou vládnou inštitúciou pri plnení plánu obnovy s ôsmimi úlohami (62 percent) v červenej kategórii úloh nesplnených v termíne a piatimi (38 percent) s miernym pokrokom v oranžovej kategórii. Dokončené načas ani splnené úlohy Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nemá, tvrdia environmentalisti.
„Aj vo februárovej vládnej správe bolo MŽP najmenej schopným rezortom. Popri tom sa v rýchlosti pripravujú zákony, ktoré súvisia s plánom obnovy, ale ich návrhy rozhodne nespĺňajú pôvodný zámer,“ povedal koordinátor Priateľov Zeme-CEPA Juraj Melichár s tým, že ide aj o zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredia (EIA), zákon o krajinnom plánovaní či schválený zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície.
Problémové sú podľa Klimatickej koalície oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, a to dekarbonizácia priemyslu, schéma Obnov dom a podpora domácností ohrozených energetickou chudobou. Problémy majú aj časti kapitoly REPowerEU ako novela zákona o EIA a vytvorenie metodík a pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie. V časti Zelená ekonomika, ktorá sa týka najmä adaptačných opatrení, sú v rizikovej skupine majetkové vysporiadanie sa so súkromnými vlastníkmi v národných parkoch, revitalizácia vodných tokov a reforma krajinného plánovania, uviedli environmentalisti.
„Ministerstvo za takmer trištvrte roka vlády viac času venuje ‚vyhadzovom‘ vo svojej pôsobnosti ako venovaniu sa tomu, aby Slovensko profitovalo z európskych financií. Nielenže takto vyjde práca mnohých ľudí nazmar, ale premeškáme príležitosť využiť prostriedky na klimatické opatrenia,“ podotkla koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
