Poslanci pokračujú od utorka v schôdzi, rokovať majú aj o tzv. lex atentát
Poslanci Národnej rady (NR) SR pokračujú od utorka (18. 6.) v 15. schôdzi. V utorok ráno majú na programe viaceré návrhy z dielne ministerstva financií. Popoludní majú začať rokovanie o tzv. lex atentát, teda legislatíve, ktorá má priniesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v krajine. Najprv bude parlament rozhodovať o tom, či bude o legislatíve rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Návrh zákona, tzv. lex atentát, hovorí o zákaze zhromaždení v okruhu 50 až 100 metrov od sídiel vysokých štátnych orgánov. Počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia, chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na „primerane vybavenú nehnuteľnosť“. Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.
Poslanci majú počas týždňa rokovať o návrhu, ktorým sa má Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa by po novom volila deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry.
Definitívne by mal parlament rozhodnúť o novele zákona o verejnom obstarávaní. Zjednotiť sa majú pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10.000 eur na 50.000 eur. V druhom čítaní je aj návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorým sa majú zvýšiť kompetencie a právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Medzi bodmi z rezortu financií sú prvé opatrenia na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Podľa návrhu zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov by mali nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy, alebo energetické nápoje, podliehať novej spotrebnej dani. Upraviť sa má tiež zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Táto daň sa má od budúceho roka vzťahovať aj na náplne do elektronickej cigarety, nikotínové vrecúška a iné nikotínové výrobky. Daň sa má v ďalších rokoch postupne zvyšovať.
Na programe ostali aj viaceré poslanecké návrhy. Poslanci by mali voliť aj dvoch kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR a prebrať výročné správy viacerých štátnych organizácií.
Kaliňák trvá na potrebe prijatia tzv. lex atentátu čo najrýchlejšie
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) trvá na potrebe prijatia tzv. lex atentátu v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky bezpečnostné opatrenia chcú urobiť čo najrýchlejšie. Podľa predsedu opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michala Šimečku neexistuje žiadny dôvod, prečo platnú legislatívu sprísňovať. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
„Ak raz máte ohlásené zhromaždenie, nie je možné, aby štát toleroval, že zhromaždenie bude nejakým spôsobom narušené,“ uviedol Kaliňák. Chcú preto okrem iného zabezpečiť, aby nedochádzalo k stretom rozličných názorových táborov a účastníci mohli zhromaždenie slobodne vykonať. „Riešime to rýchlo, pretože z námestí prišla radikalizácia človeka, ktorý vystrelil na premiéra,“ poznamenal, pričom riziko je podľa neho jednoznačné.
Šimečka viackrát podotkol, že nerozumie, prečo chcú vládny návrh zákona, tzv. lex atentát, prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Rieši podľa neho všetko okrem atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „My ešte nevieme, ako k tomu atentátu došlo, a už navrhujeme legislatívne zmeny,“ zdôraznil. Nerozumie, ako súvisí doživotná renta pre predsedu vlády s bezpečnosťou ústavných činiteľov a prečo sa v súvislosti s útokom riešia protesty. „Protestovalo sa tu celých 30 rokov,“ objasnil.
Spomenuli aj očakávania od prezidenta SR Petra Pellegriniho. Podľa Kaliňáka prešiel celou škálou politických funkcií, čo mu umožňuje mať nadhľad nad bežnými problémami. Šimečka sa obáva, či prezident SR bude nadstranícky. Keďže ostal aj zakladajúcim predsedom strany Hlas-SD, je podľa neho jednoznačne koaličným politikom.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
