Lex atentát prináša aj doživotnú rentu pre predsedu vlády a parlamentu. Opozícia a médiá sa chcú na zákone podieľať tiež
Reakcia vlády po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vyústila do prípravy legislatívnych zmien nazývaných „lex atentát“. Vládny kabinet schválil návrh zákona, ktorý by mohol priniesť významné zmeny v oblasti bezpečnosti a ochrany ústavných činiteľov. Návrh zahŕňa aj možnosť doživotného platu pre predsedu vlády a predsedu parlamentu po skončení ich mandátu. Opozícia apeluje, aby boli súčasťou prípravy bezpečnostných opatrení aj jej predstavitelia. Vicepremiér Kaliňák tvrdí, že ich prizve k debate o kultivovaní verejných vyjadrení.
Doživotná renta
Atentát z Handlovej vyvolal rýchlu reakciu vlády v podobe prípravy legislatívnych zmien, súhrne označovaných aj ako lex atentát. Pripravované znenie politici nechceli komentovať, kým návrh nenadobudne finálnu podobu. V stredu (12. 6.) ho vláda schválila.
Z návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR („lex atentát”) vyplýva, že predseda vlády a predseda Národnej rady (NR) SR by mohli pripravovanou úpravou po vzore vyslúžilých prezidentov obdržať, okrem služobného auta so šoférom a ochrankou, aj doživotný plat. Podmienkou, aby tieto výhody získali, je, že budú viac ako dve neskrátené volebné obdobia zastávať svoje úrady.
„Toto časové obdobie by malo vyjadriť, obdobne ako pri prezidentovi, zásadný rozsah angažovanosti vo verejnom priestore a určitý status s tým nevyhnutne spojený po skončení tohto angažovania sa. Začlenenie sa do „bežného“ života je častokrát nemožné už len z prostého dôvodu mimoriadnej úrovne exponovanosti osoby v predošlých rokoch. Výkon takej vysokej ústavnej funkcie po takú dlhú dobu prináša jej nositeľovi tak úroveň skúseností a poznania verejného priestoru, že je aj v záujme štátu umožniť aj po skončení výkonu funkcie jeho pôsobenie v tomto priestore a využitie získaných skúseností v prospech budúcich generácií,” zdôvodňuje sa v návrhu.
Podľa Petra Bárdyho, šéfredaktora protálu aktuality.sk, lex atentát v sebe skrýva aj papalášizmus a neobsahuje len opatrenia súvisiace so zlepšením ochrany dôležitých osôb. „Zatiaľ sa však javí aj ako cesta postarať sa o zaslúžilých premiérov a predsedov parlamentu,” píše Bárdy.
Aktuálne takouto výhodou disponujú po skončení svojho mandátu len prezidenti SR. Doživotný plat prezidenta je stanovený na výšku platu poslanca parlamentu, čo je v súčasnosti zhruba vo výške 3 900 eur mesačne. Ak by sa po zániku mandátu prezident stal opätovne ústavným činiteľom, doživotný plat sa mu za toto obdobie nevypláca. Dve výnimky z doživotnej renty sú navrhnuté aj v lex atentát.
„Prvou je prípad, ak osoba začne vykonávať inú ústavnú funkciu – vtedy sa súbeh rieši pozastavením vyplácania doživotného platu počas tohto výkonu. Druhým prípadom je odsúdenie za úmyselný trestný čin, ktoré z dôvodu závažnosti takéhoto konania znamená zánik práva na doživotný plat,” uvádza dokument.
Ochrana
Minister obrany a vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ešte pred schválením návrhu vládou vysvetľoval obsah pripravovaných zmien v diskusnej relácií na Exprese. Podľa Kaliňáka možno návrh rozdeliť do troch častí.
„Jedna sa týka samotného systému poskytovania a uplatňovania jednotlivej ochrany jednotlivým politickým predstaviteľom tak na strane vždy vlády a aj opozície, bez ohľadu na to, kto vo vláde je a kto vo vláde nie je.”
Kaliňák uviedol, že aj z tohto dôvodu sa bude viesť širšia diskusia o tom, ako zo strany Policajného zboru bude poskytovaná ochrana predstaviteľom koalície, opozície, či predstaviteľom médií alebo kohokoľvek, kto by mohol byť napádaný alebo prenasledovaný za svoju pracovnú činnosť alebo aktivitu – ako napríklad sudcovia, lekári, či prokurátori.
„Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a vyššiu mieru ohrozenia politických predstaviteľov, a to bez ohľadu na to, či patria ku koalícii alebo opozícii, sa navrhuje, aby sa ochrana určených osôb poskytovala aj všetkým predsedom politických strán a politických hnutí, ktoré v ostatných voľbách do Národnej SR získali zastúpenie v Národnej rade SR, pokiaľ sú poslancami Národnej rady SR,” uvádza sa vo vládnom návrhu.
Ďalšou úlohou lex atentát by malo byť ošetriť ochranu verejných podujatí.
„Ďalšia časť je, aby sme mohli ochrániť nejaké zhromaždenia, ktoré bývajú kontroverzné, napr. Pride, a úlohou demokratickej krajiny je takéto zhromaždenia ochrániť, aby nedochádzalo k narušovaniu verejných zhromaždení, na ktoré má každý právo a väčšinou to býva opozícia, ktorá to využíva. Má právo demonštrovať a zároveň by mala byť chránená, aby jej to právo niekto narušoval,” ozrejmuje ďalšie opatrenia Kaliňák.
Vylúčenie protestov z obytných zón
Treťou časťou v lex atentáte sa vláda pokúsi vylúčiť zhromaždenia z rezidenčných častí, kde sú obťažovaní aj susedia, ktorým má byť porušované právo na súkromie, ktoré je rovnako garantované Ústavou.
„To znamená, má sa demonštrovať pred úradom, alebo na námestí alebo tam, kde je na to zriadené miesto. Mesto môže určiť miesta, na ktorých sa má demonštrovať,” povedal vicepremiér. Dodal, že nejde len o byty a domy politikov, ale aj lekárov alebo sudcov. Podľa slov Kaliňáka majú byť ľudia kritizovaní za prácu, nie za rodinu – preto miestom demonštrácie nemá byť dom alebo byt jednotlivca.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) už minulý týždeň načrtol, že zmyslom obmedzení miest určených na protestovanie by mala byť ochrana obydlia ústavných činiteľov. Taktiež skonštatoval, že už dlhšie avizoval legislatívne úpravy bývania troch najvyšších ústavných predstaviteľov.
„Aby sa tak ako v minulosti nestávali veci, že sa pred domami politikov stavajú šibenice, vynášajú rakvy a podobne,” uviedol pred stredajším zasadnutím bezpečnostnej rady a vlády.
Práve rezort vnútra by mal dostať za úlohu koordinovať postup zabezpečenia budov, v ktorých ústavní činitelia sídlia.
„Všetci prichádzame s nejakou predstavou, je potrebné si to nejako prefiltrovať a dohodnúť sa na tom, čo bude mať podporu všetkých,” povedal v súvislosti s prípravou lex atentát podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS).
Podľa jeho slov národniari nebudú súhlasiť so znižovaním výrokovej imunity poslancov. „Ak by sa táto výroková imunita mala ešte znížiť, tak to ju potom zrušme úplne,” zhrnul. Podľa súčasného znenia poslanec nemôže byť trestne stíhaný za výroky prednesené v parlamente.
Na tvorbe sa bude podieľať aj opozícia a médiá
V ďalšom okruhu opatrení Kaliňák hovorí aj o potrebe účasti opozície. „Ako ideme kultivovať vlastné vyjadrovanie vo verejnom priestore? Čo ideme považovať za hrubý útok, čo budeme považovať za vulgárnosti, čo je to, čo ešte považujeme za prípustné? To je presne tou témou, ktorej sa musí zúčastniť široké spektrum novinárov, opozície a koalície, pretože to je dôležité.”
Michal Šimečka, predseda najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS), navrhuje, aby sa legislatíva prijímaná v dôsledku atentátu konzultovala s opozičnými predstaviteľmi.
„Ja by som chcel apelovať na vládnych predstaviteľov, aby akúkoľvek legislatívu, ktorá sa prijíma v súvislosti s atentátom, konzultovali aj s predstaviteľmi opozície, s expertmi z opozičných strán, či už na bezpečnosť, na hybridné hrozby alebo na otázku nenávisti v online priestore. Poďme to urobiť spoločne a poďme to po konsenze prijať 150 hlasmi Národnej rady,” uviedol Šimečka.
„To podstatné gesto, ktoré by teraz koalícia mala spraviť, je najmä to, aby nám dala k dispozícii návrhy, aby sme sa o nich bavili,” povedal predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci. Dodal, že podľa neho je obmedzovanie občianskych práv, ako práva na zhromažďovanie, červenou čiarou. PS je však vraj pripravené rokovať o opatreniach, ktoré by prispeli k zlepšeniu bezpečnostnej situácie.
