Bezpečnostní experti odhaľujú šokujúce zlyhania premiérovej ochranky: s postreleným blúdili po Handlovej takmer hodinu
Stav Roberta Fica (Smer-SD) sa po incidente v Handlovej stále zlepšuje. V prvom videu, ktoré po atentáte vo štvrtok (6. 6.) zverejnil, premiér povedal, že útočníkovi odpúšťa a nebude voči nemu podnikať žiadne právne kroky, ani žiadať náhradu škody. Atentát však vyvolal vážne otázky ohľadom bezpečnostného protokolu, prípravy, koordinácie a schopností súčasnej bezpečnostnej služby. V rozhovore pre Startitup sa o atentáte, práci premiérovej ochranky a ďalších s tým súvisicacich veciach rozprávali bývalý riaditeľ úradu na ochranu ústavných činiteľov Juraj Zábojník a bývalý člen útvaru osobitného určenia a protiteroristického komanda, elitný strelec Ernest Nagy.
Žiadny dav, ale miniskupina
Atentátnik Juraj Cintula začal na Roberta Fica strieľať krátko po tom, čo premiér pristúpil ku kovovým zábranám a začal si podávať ruky so svojimi priaznivcami. Ochranka spacifikovala útočníka po piatich výstreloch.
Juraj Zábojník uviedol, že výjazdové zasadanie vlády sa uskutočnilo aj tri týždne pred Handlovou – v Dolnej Krupej. Už tam útočník aktívne vystupoval, keď smerom k predstaviteľom vlády pokrikoval rôzne nenávistné frázy. Operatívci, ktorí boli v Handlovej priamo nasadení do davu a mali za úlohu monitorovať všetko medzi ľuďmi v dave, podľa experta na bezpečnosť pochybili. „Človek, ktorý sa prejavil ako útočník už mal byť zmonitorovaný, vyhodnotený a braný do evidencie. Ale čo sa stalo? Oni ho prehliadli,” povedal Zábojník.
„Toto nie je dav. To je miniskupina 15 – 20 ľudí. A už toto nezvládnuť, tak ja neviem, čo by zvládli, keby prišla nejaká sofistikovaná akcia nie jedného, ale nejakého tandemu s komplicom.”
Podľa neho mali operatívci stáť tesne pri ňom. „Keď sa budete na niečo chystať, ja sa tam o vás opriem a trošku vás znervóznim, tak už ten človek je svojím spôsobom eliminovaný,” vysvetlil.
Ernest Nagy si myslí, že súčasný úrad na ochranu verejných činiteľov je znefunkčňovaný tým, že sa tam dostávajú policajti prostredníctvom protekcie. „Poďme sa baviť o tom, ako tam prebiehajú výcviky… Dnes súkromná bezpečnostná služba má možno kvalitnejší výcvik ako majú ochrankári.”
Premiér šiel k ľuďom
„Ak si chránená osoba robí, čo chce, ak chránená osoba nespolupracuje so svojimi ochrancami a ak chránená osoba nedodržiava bezpečnostný protokol, tak potom výsledok je taký, že premiér dneska leží v nemocnici so štyrmi strelným zraneniami,” skonštatoval Nagy.
Otázka podľa neho znie – ako bol v Handlovej naplánovaný bezpečnostný protokol? Ak mal iba premiér vyjsť z budovy, sadnúť do auta a odísť, v dave byť operatívci nepotrebovali. Pokiaľ však bolo naplánované, že premiér si ešte pôjde podať ruku so svojimi priaznivcami, operatívci tam byť mali.
Pre Zábojníka naukladané zábradlia na mieste automaticky predurčovali, že premiér k ľuďom ísť plánoval. Niekto to musel celé protokolárne organizačne riadiť a ochranka musí byť schopná predvídať. Zlyhala komunikácia medzi osobnou ochranou a chránenou osobou. Osobní ochrancovia mali vedieť, že premiér pôjde k ľuďom a vedľa každého občana v malej skupinke mal byť jeden operatívec.
Poukázal na skutočnosť, že keď vyšiel prvý výstrel, nikto nezakričal: „Zbraň!” Po druhom a treťom výstrele premiér prepadol cez kovovú lavičku a rozbil si ešte hlavu. Ochrankár ho mal podľa Zábojníka okamžite po prvej – druhej rane chrániť telom.
„Keď začali padať strely a nemali mazivo v ušiach a boli príčetní, tak okamžite mali chrániť telom premiéra. Namiesto toho, aby chránili premiéra, chránili samých seba. To bolo vidieť na tom ochrancovi, ten nevedel, či má pomáhať likvidovať útočníka alebo má chrániť seba – totálna trhlina v celej akcii. Ten druhý sa zachoval obdobne, čiže premiéra odkryli. Odkryli ho absolútne, úplne!”
Podľa Zábojníka mali chrániť telom premiéra, už keď k davu smerovali. Majú to v predpisoch, že nesmú byť od chránenej osoby vzdialení na viac ako pol kroka. Následne po útoku premiéra na určitý moment nechali ležať. „Keby za mňa takto ochrancovia pracovali, ja už by som zrejme bol abdikoval sám,” uviedol.
Nagy upozornil, že keď si pozorne pozrieme video, môžeme vidieť, že Cintula sa schovával za osobu pred sebou a zbraň vytiahol spoza osoby len tesne pred výstrelom. Ochrankári teda zbraň uvideli až vtedy, keď zároveň padol prvý výstrel. Ochrankár následne musí spraviť dva procesy: vyhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa, čo ide urobiť. Až potom môže prísť reálna ochrankárova reakcia, vysvetlil.
„Keď vám dám zbraň do ruky a poviem vám len, že bez mierenia vystreľte 3 rýchle rany za sebou, tak vám garantujem, že do jednej sekundy tie tri rany dáte. Uvedomujeme si, v akom krátkom časovom horizonte museli tí chlapi zareagovať? Bola to taká enormne ťažká krízová situácia, že napriek tým všetkým pochybeniam, ktoré spomína pán Zábojník, môžeme byť radi, že tam nekľakol aj niekto z tých ochrankárov,” zhrnul elitný strelec.
Má ochrankár položiť svoj život?
Nagy ďalej poukázal na mýtus, ktorý dnes koluje medzi ľuďmi a na sociálnych sieťach – že ochrankár musí pri chránenej osobe zomrieť. Vysvetlil, že keby sme si pozreli pracovné zmluvy ochranky, tak ani jeden ochrankár nemá v zmluve napísané, že musí položiť život za chránenú osobu. Majú tam napísané, že ich povinnosťou je urobiť všetko pre to, aby ochránil chránenú osobu v prípade nebezpečenstva, parafrázoval.
„Aj ten ochrankár má niekoho doma, aj na toho ochrankára niekto doma čaká. Ja rozumiem tomu, že keď je chránená osoba spojená so svojím ochrancom niekoľko rokov, tak tam vzniknú také medziľudské vzťahy, že ten ochrankár by za neho aj z paneláku skočil. Ale predstavte si, že máte chrániť niekoho, kto vás absolútne nepočúva a vy naraz máte skočiť do dráhy strelca. Viete si to predstaviť?”
Laické názory, že ochrankár by mal položiť svoj život, považuje za mylné a úplne scestné.
Zábojník kontroval. Podľa neho, kto nemá v hlave jasno a nie je ochotný vlastným telom hodiť sa pred premiéra alebo inú VIP, tak by mal zmeniť zamestnanie. „Ak naozaj má bojovať s tým, či skočí pri takomto atentáte pred chránenú osobu, nemá čo na ochranke robiť. Nemá. Bohužiaľ. Takto to funguje.”
Blúdili po Handlovej takmer hodinu
Nagy nerozumie, ako sa mohlo organizovať výjazdové rokovanie vlády bez prítomného sanitného vozidla. Považuje to za niečo absurdné. Z jeho pohľadu však najväčšie pochybenia nastali potom, čo bol útok vykonaný a páchateľ zaistený.
Premiér podľa neho utrpel jedno z najzávažnejších strelných zranení, aké sa môže stať. Následne ochrankári nemali v bezpečnostných protokoloch zadané, kde premiéra, ak takáto situácia nastane, odniesť. „Vyštartovali opačným smerom, potom ich otočili a poslali ich do nemocnice, kde nebol urgent, potom ich zase otočili a išli inde… Viete si predstaviť voziť premiéra 52 minút s prestreleným bruchom? Presne to sa stalo. Totálna panika!”
Zábojník uviedol, že pred rokovaním vlády v Handlovej, bolo povinnosťou výjazdovej skupiny najazdiť si trasu do nemocnice a skontrolovať, v akom je režime. „Krvná skupina – všetko musí byť dopredu nachystané, keby sa niečo stalo. Opakujem znova, bola tam celá vláda. Oni nepoznali trasu. Asi desiati Handlovčania mi už poslali videá, ako tam blúdili. Oni išli do nejakého starobinca, potom išli do ďalšej bývalej nemocnice, kde už funguje len nejaké kardio. Ten doktor povedal – no čo ja tu? Dostalo sa mi video, kde ho (premiéra) tam naozaj doviezli a potom prišla asi po 10 minútach sanitka. Tá sanitka nevedela, kde má ísť. Potom pána premiéra do tej sanitky naložili a potom ho viezli na ihrisko v Handlovej a čakalo sa na vrtuľník. Čiže to vychádzalo na 53-57 minút. Ja toto nechápem! Ako sa to mohlo stať? Z Handlovej do Bojníc máte 10 minút autom. Čo je lepšie byť do 10 minút intubovaný pod prístrojmi v bojnickej nemocnici s chirurgmi alebo absolvovať tento chaos po Handlovej? Rozsah zranení nemohol vtedy nikto predpokladať, tam rozhodovali sekundy, nie minúty.”
Vyhlásenia ministra vnútra
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa opakovane vyjadril, že práca ochranky premiérovi zachránila život. Útočník mal v zbrani 15 nábojov, bol však zneškodnený a stihol vystreliť len päť. Zákrok ochranky nastal po treťom výstrele po necelých dvoch sekundách.
Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala na druhý deň po atentáte, sa voči médiám, ktoré šírili informácie o zlyhaní ochranky, ohradil. Postup bezpečnostných opatrení obhajoval ešte pred jeho prešetrením Úradom inšpekčnej služby. „Odmietam, aby sa zodpovednosť premietala na ochranku,” povedal 17. mája vo vysielaní TA3.
O týždeň neskôr sa v relácii RTVS Sobotné dialógy už vyjadril, že je pripravený vyvodiť zodpovednosť. „Ak nejakí ľudia zlyhali, budú za to niesť zodpovednosť.”
Zábojník pre ilustráciu uviedol príklad. „Predstavte si, že by sme pozerali v správach, že na nemeckého kancelára Scholza bol spáchaný atentát. Dostal 4 rany. Ochrankári všetci v poriadku, nikomu sa nič nestalo. Kancelár dostrieľaný. Útočník po piatich ranách zachytený – žije. A nemecký minister vnútra bude hovoriť, že opatrenia boli na maximálnej úrovni a za tým si stojí? Ako by sme na neho pozerali? Takto si ja bezpečnostné opatrenia nepredstavujem.”
Nagy si chce počkať na hodnotiacu správu z inšpekcie, aby bolo jasné, čo všetko bolo pri zásahu porušené. Predpokladá, že bude mať dlhší rozsah. Pýta sa, aký signál sme po atentáte vyslali svetu? „Ktorý investor sa tu bude trepať na Slovensko, keď vie, že sme neboli schopní ochrániť svojho vlastného premiéra?”
„Myslím si, že je najvyšší čas, aby si politici začali sypať popol na hlavu, že či za tento stav, v ktorom spoločnosť je, tak trošku nenesú zodpovednosť,” skonštatoval Nagy.
