Eurovoľby 2024: Ktoré strany sa v kampani držali pravidiel a ktoré ich porušili?
Pred nami sú posledné z trojice volieb nášho supervolebného obdobia. Už túto sobotu (8. 6.) si zvolíme 15 slovenských zástupcov v Bruseli. Politickým stranám zostávajú posledné hodiny na vedenie svojej kampane. Transparency International Slovensko aj počas tohto predvolebného súboja sledovala dodržiavanie pravidiel a legislatívy. Hodnotenie transparentnosti je veľmi podobné vysvedčeniu, ktoré strany obdržali počas kampane do Národnej rady (NR). O pár hodín nás čaká moratórium, a potom vyjadríme svoj politický názor vhodením listiny kandidátov do volebnej urny. Naprieč Európou budú voľby prebiehať v termíne od 6. – 9. júna 2024. Predbežné výsledky sa dozvieme v nedeľu večer.
Najlepší a najhorší
Aj posledné voľby zo série supervolebného obdobia na Slovensku boli sledované mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko (TIS), ktorá pozorne monitoruje dodržiavanie zákona počas vedenia volebnej kampane.
„Iba trom stranám sa podarilo získať zelenú visačku transparentnej kampane (PS, KDH a SaS). Ku kampani siedmich strán máme menšie či väčšie výhrady, a preto získali oranžovú visačku (Demokrati, Aliancia, ĽSNS, Slovensko, SNS, Republika, KÚ),” píše TIS na sociálnej sieti. Za vyslovene netransparetnú kampaň označili kampaň strany Smer-SD a Hlas-SD. Pritom na chvoste transparentnosti v hodnoteniach TIS sa ocitol zvolený prezident Peter Pellegrini aj v prezidentskej kampani, v parlamentných voľbách získal Hlas nálepku s výhradou. Smer viedol aj kampaň pred voľbami v septembri do NR SR netransparentne.
„Najhoršiu prax predviedla strana Hlas, ktorá zopakovala mimoriadne netransparentnú prezidentskú kampaň svojho doterajšieho predsedu Petra Pellegriniho. Hlas odštartoval eurokampaň už v marci bez transparentného účtu, ten si založil až o mesiac, v apríli,“ zhodnotilo TIS.
Ochota spraviť niečo viac
Podľa mimovládky podstatou hodnotenia nebolo len preskúmať dodržiavanie zákonnej litery a pravidiel vedenia kampane, ale sledovali i ochotu politických strán spraviť pre verejnú kontrolu niečo nad rámec zákona.
„Kľúčovým pre hodnotenie (najvyššia váha) je spôsob, akým strana vedie svoj transparentný účet, ktorý má poskytovať úplný a reálny obraz o jeho kampani. Dôležitým je i spôsob financovania kampane, ktorá v prípade eurovolieb môže byť postavená na štátnych príspevkoch, ktorými strany disponujú, ďalších straníckych financiách, daroch ale aj pôžičkách,” objasňuje TIS.
Podkladom pre hodnotenie boli informácie na volebných weboch, na sociálnych sieťach strán, z dát v knižnici reklám na Facebooku, ale aj z monitoringu outdoorovej kampane, či testovania odozvy jednotlivých politických subjektov na otázky voličov. Lídrov kandidátok napr. požiadali o vyplnenie rozšíreného formulára na majetkové priznanie.
Môžu minúť veľa, počet darov je však obmedzený
Politická strana môže na volebnú kampaň do europarlamentu minúť až 3 milióny eur vrátane DPH. Ministerstvo vnútra pritom politické strany na svojich stránkach upozorňuje, že zákon stanovuje limit príjmov politickej strany – počas jedného volebného obdobia NR SR príjmy z darov a iných bezodplatných plnení z členských príspevkov a z pôžičiek a úverov nesmú presiahnuť 3 500 000 eur.
Do výdavkovej časti by si politické strany mali zarátať náklady na kampaň samotnú, ale aj náklady vynaložené na svoju propagáciu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, t.j. odo dňa 14. 8. 2023 do dňa 09. 2. 2024, ako aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou.
Platí to, čo aj počas prezidentskej kampane, tretie strany nie sú oprávnené viesť volebnú kampaň, a ak by sa nejaká tretia strana zapojila do kampane, dopustila by sa priestupku či správneho deliktu. Ďalej rezort upozorňuje, že financovanie kampane výlučne prináleží kandidujúcej politickej strane a musí viesť transparetnný účet. Na tento účet musia byť vložené prostriedky výlučne prevodom z iného účtu.
Samotný jednotlivý kandidát z kandidátnej listiny nemôže viesť kampaň samostatne. V prípade, že jednotlivec z kandidátnej listiny poruší volebné moratórium, bude konanie tohto kandidáta považované za konanie politickej strany, resp. koalície politických strán.
Moratórium bude aj pred EÚ voľbami, bezplatné statusy sa za kampaň nepovažujú
„Volebnú kampaň musia politické subjekty, ktoré kandidujú v eurovoľbách, ukončiť najneskôr 5. júna o polnoci. Od 6. júna bude plynúť 48-hodinové moratórium,” informovalo ministerstvo vnútra.
V zmysle zákona je počas moratória zakázané viesť volebnú kampaň, zakázaná je akákoľvek činnosť strán, ak sa za ňu obvykle platí úhrada a nemôžu sa napr. zverejňovať výsledky volebných prieskumov či volebných ankiet.
Moratórium trvá až do skončenia hlasovania v deň volieb. Trvanie moratória sa predlžuje, ak hoci len v jednom z volebných okrskov nastane situácia, ktorá spôsobí predĺženie otvorenia volebnej miestnosti.
Statusy politikov na sociálnych sieťach nie sú porušením volebného moratória, ak nejde o sponzorovaný príspevok.
„Pokiaľ ide o sociálne siete, tam rozlišujeme. Platená je politická reklama, ktorá je volebnou kampaňou alebo neplatená komunikácia na sociálnych sieťach, ktorá pokiaľ je neplatená, tak sa nepovažuje za volebnú kampaň,“ objasnila Eva Chmelová, riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán.
Moratórium sa nevzťahuje ani na volebné plagáty vylepené počas volebnej kampane. Politické strany ich tak nemusia odstrániť pred začiatkom moratória. Jedným z argumentov, prečo sa volebné moratórium zachovalo, je podľa slov E. Chmelovej to, aby sa zabránilo nečakaným atakom a aby mal kandidát priestor na svoju obranu.
Predbežné výsledky sa dozvieme v nedeľu večer
„Európske voľby komunikujeme ako spoločné európske voľby, ale v podstate je to 27 národných volieb, lebo každá krajina si tie voľby musí zabezpečiť sama,” povedal vedúci Kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek.
Ďalej uviedol, že voľby naprieč EÚ budú prebiehať v termíne od 6. – 9. júna 2024. Ako prví si zástupcov volia Holanďania hneď vo štvrtok 6. júna, poslední budú voľby uzatvárať Taliani. Podmienky priebehu samotných volieb si každý členský štát určuje samostatne. Rovnako si členské krajiny stanovujú pravidlá volebnej kampane jednotlivo. Predbežné výsledky volieb sa dozvieme už v nedeľu večer 9. júna po zatvorení poslednej volebnej miestnosti v rámci EÚ.
„Európsky parlament je aj slovenský parlament. Spolurozhoduje o legislatíve spolu s členskými štátmi, takže nie je to diktát Bruselu, je to spoločné rozhodnutie EP a rady ministrov, kde sedia naši europoslanci a naši ministri. Každú legislatívu schvaľujú spoločne a táto sa týka všetkých oblastí nášho života,” nabáda k účasti vo voľbách Sermek.
