Prastarý liečivý bodliak dokáže regenerovať poranené nervy
Benedikt lekársky (Cnicus benedictus), ľudovo bodliak, je stredomorská bylina, ktorá je pravdepodobne najznámejšia ako zložka benediktínskeho likéru a v niektorých častiach sveta sa už dlho používa na podporu dobrého trávenia. Teraz vedci objavili ďalšie nečakané využitie tejto byliny: regeneráciu poškodených nervových vlákien.
Kľúčom je cnicín, zložka horkej rastliny, u ktorej nová štúdia preukázala, že regeneruje nervové vlákna na zvieracích modeloch aj v ľudských bunkách. Štúdia s názvom „Cnicín podporuje funkčnú regeneráciu nervov“ bola nedávno uverejnená v časopise Phytomedicine.
„Je pozoruhodné, že intravenózne podávanie cnicínu významne urýchľuje funkčné zotavenie po ťažkom poranení nervov u rôznych živočíšnych druhov vrátane anastomózy [chirurgického prepojenia] prerušených nervov,“ napísali vedci o svojom objave.
Podľa amerického Národného inštitútu pre výskum rakoviny je benedikt lekársky členom čeľade astrovitých a má protizápalové a protirakovinové účinky. Užíva sa vo forme extraktu alebo čaju a je známy aj pod názvom kardinál, svätý bodliak a bodliak svätého Benedikta (tradične pestovaný benediktínskymi mníchmi), ale nemal by sa zamieňať s jemu príbuzným pestrecom mariánskym, ktorý sa používa na čistenie pečene a na podporu tvorby mlieka u dojčiacich matiek.
Profesor Dietmar Fischer, riaditeľ Farmakologického centra Univerzitnej nemocnice v nemeckom Kolíne nad Rýnom a jeden z autorov novej štúdie o cnicíne, uviedol pre Epoch Times, že benedikt sa zvyčajne používa na liečbu gastrointestinálnych problémov.
„Neviem však posúdiť, do akej miery preukázali túto skutočnosť štúdie“ dodal.
Fischer spolu s Philippom Gobrechtom a kolegami sa zaujímali o to, či by sa benedikt lekársky mohol využiť úplne novým spôsobom.
Urýchlenie hojenia nervových buniek
Kľúčom k obnove nervových buniek je regenerácia axónu, časti nervovej bunky, ktorá prenáša impulzy do ďalších nervov. Podľa vedcov, ktorí publikovali túto novú štúdiu, žiadne lieky, ktoré sa v súčasnej dobe klinicky používajú, nedokážu regenerovať axóny, ale podarilo sa im izolovať enzým, ktorý sa nachádza v rastlinách z čeľade astrovitých a ktorý dokáže rast axónov urýchliť.
Je to preto, že Schwannove bunky, ktoré udržujú a regenerujú axóny, podporujú rast len asi tri mesiace. „Pokiaľ v tejto dobe nedôjde k reinervácii, poranenie má často za následok celoživotné neúplné zotavenie a vznik neurómov, ktoré môžu prispievať k rozvoju neuropatickej bolesti,“ uvádzajú.
Pred niekoľkými rokmi, skupina zistila, že zvýšená aktivita enzýmu GSK3 urýchľuje regeneráciu axónov v poranených sedacích nervoch.
„Akonáhle sme objasnili základný mechanizmus, mohli sme začať hľadať látky, ktoré tento účinok napodobňujú. Takto sme narazili na cnicín,“ povedal.
Fischer dodal, že účinok látky na regeneráciu nervov je úplne novým zistením a že tento objav si vyžaduje ďalší výskum.
Pri vykonávaní tejto najnovšej štúdie vyšetrovatelia chirurgicky poškodili sedacie nervy myší, potkanov a králikov pomocou protokolov, ktoré boli v súlade s pokynmi pre starostlivosť o zvieratá. Po operácii dostávali zvieratá denne intravenózne alebo perorálne dávky cnicínu alebo partenolidu, látky nachádzajúcej sa v rastline rimbaba, u ktorej bolo preukázané, že urýchľuje regeneráciu axónov.
U zvierat, ktoré dostali cnicín, došlo k funkčnému zotaveniu z paralýzy a neuropatie, porovnateľné so zvieratami, ktoré dostali partenolid. Toto bolo dôležité zistenie, pretože partenolid má „nízku orálnu biologickú dostupnosť“, vysvetlili výskumníci, čo znamená, že sa môže byť podávaný len parenterálne (injekčne alebo infúziou).
Avšak cnicín sa môže podávať perorálne alebo intravenózne, čo z neho robí sľubný liek na praktickú liečbu poškodenia nervov.
Vedci tiež testovali účinky cnicínu na darcovských bunkách z ľudskej sietnice. Bunky vystavili pôsobeniu cnicínu alebo partenolidu po dobu štyroch dní. Fischer uviedol, že bunky ošetrené cnicínom „vykazovali výrazne dlhšie neurity“ ako kontrolné bunky, čo dokazuje, že cnicín podporuje rast axónov.
Účinky pre ľudské zdravie
Vzhľadom na to, že táto štúdia bola vykonaná na zvieratách a ľudských sietnicových bunkách z mŕtvych tiel, môže byť praktické použitie u zranených pacientov ešte ďaleko. Vedci sú však presvedčení, že robia pokroky. Fischer pre Epoch Times povedal, že spolu s kolegami teraz hľadajú finančné prostriedky na klinické testy na ľuďoch.
Hoci je v súčasnosti bodliak dostupný vo forme kapsúl (propagovaný ako pomocný prostriedok na trávenie), podľa Fishera by jeho užívanie nemalo veľký zmysel pre ľudí s poškodením nervov. Predchádzajúce štúdie jeho skupiny ukázali, že cnicin je účinný na rast axónov len v určitom rozmedzí dávok, ktoré je ťažké určiť. Príliš veľké alebo príliš malé množstvo je podľa neho neúčinné.
Jedným z cieľov pokusov na ľuďoch, ktoré chce zrealizovať, je určiť optimálnu dávku cnicínu, ktorá bude v ľudskom tele účinná.
Práce ďalších výskumných skupín ukazujú, že cnicín má potenciál aj pri liečbe nádorov, parazitárnych infekcií, a dokonca aj uštipnutí jedovatým hadom.
Pôvodný článok
