Matka s rakovinou odmietla potrat, pred smrťou porodila syna a svojou vierou inšpiruje mnohých ľudí
Jessica Hannová tu už viac s nami nie je. Bola to húževnatá zástankyňa života, ktorá pred tromi rokmi odmietla potratiť svoje dieťa po diagnostikovaní rakoviny v neskorom štádiu a namiesto toho statočne bojovala s chorobou a liečbou, aby porodila zdravého a šťastného syna.
Zomrela 6. apríla vo veku 41 rokov a zanechala po sebe oddaného manžela Lamara Hannu a štyri milované deti.
V rozhovore pre Epoch Times sa nám Lamar zveril, že sa zo všetkých síl snažil zostať pevný vo viere po celý čas boja jeho zosnulej manželky s rakovinou.
„Jessica aj ja sme si boli istí, že nech sa stane čokoľvek, vôľa nášho Pána je nakoniec predsa len dokonalá,“ povedal. „Z pozemského pohľadu sa v tomto živote deje veľa vecí, ktoré nám prirodzene nedávajú zmysel. Ale z večnej perspektívy je Božia vôľa, aktívna aj pokorná, dokonalá – a my musíme vždy dôverovať jeho vôli.“
„Je ťažké to zvládnuť na vlastnú päsť, preto musíme prosiť o milosť a prijať Jeho vôľu, bez ohľadu na to, ako ťažké sa to zdá.“
Potrat je ďalšia trauma, ktorá sa nedá vyliečiť
Boj Jessicy s rakovinou začal v roku 2020, keď sa diagnózu dozvedela len niekoľko týždňov po zistení, že čaká svoje štvrté dieťa Thomasa. Testy potvrdili 13 centimetrový rakovinový nádor prsníka, ktorý si vyžadoval operáciu, a tak manželia – obaja lekárnici – cestovali zo svojho domova v Kanade do Michiganu, kde operácia prebehla.
Zbožná katolícka matka čelila nátlaku lekárov, aby podstúpila interrupciu, ale ona prerušenie tehotenstva striktne odmietla.
„Pri každom stretnutí som si vždy opakovala: ‚Nedám im možnosť prerušiť život môjho dieťaťa,“ povedala zosnulá matka v jednom z predchádzajúcich rozhovorov pre Epoch Times. „Neexistujú žiadne výnimky, život sa začína počatím. Jednu traumu nevyriešite tým, že k nej pridáte ďalšiu. Potrat je ďalšia trauma – nie je to liečba.“
V januári 2021 jej nádor úspešne odstránili, ale patologická správa ukázala, že rakovina sa rozšírila a zasiahla 43 lymfatických uzlín – diagnóza bola zrejme konečná. Jessica sa rozhodla pre chemoterapiu a po štyroch kolách porodila zdravé dieťa. Thomas sa narodil 30. mája 2021.
Našťastie, vyšetrenie po pôrode ukázalo, že rakovina pani Hannovej ustúpila, a milujúca mamička si tak užívala niekoľko mesiacov bezbolestného pokoja so svojou rodinou. V roku 2022 sa však rakovina vrátila, tentoraz v agresívnejšom, štvrtom štádiu.
Nevyliečiteľne chorá a hospitalizovaná Jessica na svojom instagramovom profile @blessed_by_cancer odovzdala svoje posolstvo o dôvere v Boha a povedala, že otázka by v skutočnosti nemala znieť: „Prečo nie som uzdravená?“, ale „Ako ho môžem osláviť prostredníctvom tejto udalosti?“
Napísala: „Smrť nie je pre Boha koniec, je to prechod k večnému životu. Odchod z tohto života nie je pre Boha paródiou, ale prostriedkom, ako nás priviesť domov. Zázračné uzdravenie neznamená, že Boh si náš pozemský život cení viac ako večný; často sa dáva ako dar, ale hlavne za účelom väčším, než dokážeme pochopiť… k Jeho oslave tu na zemi, aby to ostetní videli a uverili. Aby sme k Nemu priviedli ľudí. Niekedy je však utrpenie (alebo dokonca umieranie) s radosťou oslavou samo o sebe, ktorá je ešte cennejšia.“
Odovzdanie sa Božej vôli
Jessica a jej manžel sa narodili a vyrastali v kanadskom Ontáriu. Jessica je libanonského pôvodu, zatiaľ čo jej manžel je chaldejský Iračan. Zoznámili sa počas štúdia farmácie na Waynovej štátnej univerzite, vzali sa v roku 2011 a tešili sa z kariéry farmaceutov.
Manželia – hrdí rodičia Christophera, Mary, Josepha a Thomasa – všetci vo veku do 9 rokov – vždy túžili po veľkej rodine. Vychovávali svoje deti v súdržnej komunite a vštepovali im tradičné hodnoty, pričom svoju schopnosť kombinovať niekoľko firiem a spokojný domáci život pripisujú Božej milosti.
Keď sa Jessica vydala na cestu s rakovinou, opäť sa oprela o svoju vieru a vnímala ju ako príležitosť. Na sociálnych sieťach sa podelila o posolstvo večnej nádeje a Božej milosti. Svojou vierou a inšpiratívnym pohľadom sa táto bojujúca matka dotkla mnohých tisícov ľudí, pravidelne zdieľala svoje presvedčenia na sociálnych sieťach a radila ostatným, ktorí možno trpia rovnako ako ona.
Lamar, tradičný manžel, ktorý svoju manželku vždy podporoval v dobrom aj zlom, sa zveril, že mu bolo „strašne ľúto“ vidieť svoju chorú manželku trpieť v bolestiach.
„Každý, kto sa niekedy o niekoho staral, sa môže stotožniť s pocitom bezmocnosti, keď sledujete, ako váš blízky trpí. Niekedy to bolo pre mňa veľmi ťažké a vyžadovalo si to mimoriadnu milosť, aby som sa udržal na nohách. … Obzvlášť ťažké bolo sledovať, ako moja manželka trpí v nemocnici, a potom vyčariť úsmev na tvárach našim deťom, keď som ich videl doma,“ povedal a dodal, že je to jeho viera v Boha, ktorá ho stále sprevádza cez ťažkú cestu, ktorá ho čaká.
„Toto je môj nový kríž pre najbližšiu budúcnosť. Je to kríž zármutku, smútku, neistoty a osamelosti. Je to ťažký kríž, ale Boh ma vyzýva, aby som tento kríž zdvihol a nasledoval ho. On mi dáva všetky milosti, ktoré potrebujem na jeho nesenie, a ja plne prijímam to, čo ma čaká.“
Zoznámte sa s dvojročným Thomasom, ktorý sa hrá so svojou mamou – pozrite si video.
Lammar, ktorý teraz spravuje instagramový účet svojej zosnulej manželky, sa podelil o to, že jej rakovina bola „ jednoducho príliš agresívna“, ale ona „prežívala svoje posledné dni radostne a bez strachu“.
„Naše deti sú nesmierne silné a odolné, veľmi podobné ich matke,“ zveril sa novinám. „Thomas je ešte malý na to, aby pochopil väčšinu toho, čo sa stalo, staršie [deti] však plne chápu, že mamička je s Ježišom a pravidelne sa za ňu modlia.“
Trúchliaci manžel a otec verí, že hoci je utrpenie v živote nevyhnutné. Kľúčové je, ako týmto ťažkostiam a bolestiam čelíme.
„Každý bude niekedy v živote do určitej miery trpieť, nezáleží na tom, či je kresťan alebo pohan, mladý alebo starý,“ hovorí Lamar. „Jessica svoje utrpenie nepremárnila a namiesto toho ho premenila v obeť. Utrpenie možno použiť ako prostriedok na odpútanie sa od tohto sveta, odpútať sa od ľudskej útechy, pretože Jeho útecha je oveľa väčšia.“
Rodina uviedla, že je „nesmierne vďačná“ za prejavy lásky a podpory v tomto ťažkom období.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
