Zrušenie zákazu výroby spaľovacích motorov od roku 2035 ich zánik neodvráti (Komentár)
V období pred voľbami do Európskeho parlamentu sa politici opozičných nemeckých konzervatívcov a kresťanských demokratov CDU/CSU vyslovili proti zákazu spaľovacích motorov v nových autách po roku 2035. Zrušenie zákazu ale spaľovacie motory v EÚ asi nezachráni.
Denník Bild citoval generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna, že Nemci sa slepou stávkou na elektromobily zbavujú výhody najúčinnejších motorov na svete. „Koniec spaľovacích motorov škodí blahobytu v našej krajine. Podrezáva nám konár, na ktorom sedíme,“ zdôraznil. Predseda CDU Friedrich Merz a šéf sesterskej strany CSU Markus Söder tak otvorene vyjadrili odpor voči rozhodnutiu EÚ.
Pikantné je, že sa tak postavili proti prominentnej političke CDU Ursule von der Leyenovej, ktorá sa ako predsedníčka Európskej komisie významnou mierou zaslúžila o schválenie zákazu predaja nových áut so spaľovacími motormi v krajinách EÚ od roku 2035. Samotná Leyenová už vyjadruje veľkú ochotu tento zákaz podľa plánu v roku 2026 prehodnotiť, čo sa všeobecne považuje za jej usilovnú snahu znovu získať post šéfky Komisie.
Politika nemeckej konzervatívnej pravice CDU/CSU, ktorá v predvolebných prieskumoch vedie s 30 % oproti stranám vládnej tzv. semaforovej koalície červených socialistov, zelených a liberálov (SPD, Zelení a FDP), nepochybne reflektuje stále zložitejšiu situáciu nemeckého autopriemyslu, dlhé roky pýchu nemeckého priemyslu a výkladnú skriňu exportu. Potom, čo sa 18. decembra minulého roka zo dňa na deň skončila kvôli zadĺženiu štátu dotačná podpora nákupu elektromobilov, sa predaj áut na batérie prudko prepadol. Pritom ešte vlani pripadal každý tretí predaný elektromobil v EÚ práve na Nemecko.
Volkswagen, najväčší nemecký automobilový koncern, ktorého 100% dcérou je i domáca Škoda Auto, sa snaží zachrániť úsporami a revíziou svojich výrobných a biznis programov. Koncern VW za prvé štyri tohtoročné mesiace predal na najväčšom európskom automobilovom trhu v Nemecku necelých 13 000 elektromobilov, čo je takmer o 30 % menej ako pred rokom. Kde sú smelé, skôr fantazmagorické vízie Berlína, že v roku 2030 bude na nemeckých cestách 15 miliónoch e-áut, keď teraz je len desatina tohto cieľa a vízie sú pochmúrne?
VW preto znižuje výrobné smeny svojich elektromobilov a naopak posilňuje produkciu modelov so spaľovacím motorom a odkladá ďalšie plány prudkého rozvoja elektromobility. Arno Antlitz, člen predstavenstva a finančný šéf koncernu chváliaci sa ešte pred dvoma rokmi, ako VW obmedzí výrobu len na drahé elektromobily s vysokou maržou, teraz uviedol, že sa odkladá výstavba závodu na výrobu 3 miliónov batérií ročne, ktorý mal byť uvedený do prevádzky budúci rok v Salzgitteri. Dobre sa nedarí ani prémiovým značkám koncernov Porsche a Audi. Úspešný predaj elektrického modelu Enyaq od Škoda Auto v Nemecku (za kvartál 5 392 predaných áut, čo je medziročný nárast o 30 %) teda v súčasnej krízovej situácii celého koncernu vyvoláva u sesterských značiek skôr výčitky a obvinenia z kanibalizácie.
Snahy Renaultu o vytvorenie európskej aliancie s VW pre výrobu malého „lacného“ elektrického vozidla, ktoré by dokázalo čeliť rastúcej čínskej konkurencii, zlyhali kvôli odmietnutiu wolfburských manažérov. Samotný Renault už predstavil štúdiu malého mestského e-auta na báze modelu Twingo za menej ako 20 000 eur. VW a Škoda zatiaľ také malé auto zrejme nevedia vyrobiť pod cenu 25 000 eur, aj to možno až na budúci rok.
Čínska automobilka BYD, ktorá vlani nahradila VW na pozícii najpredávanejšej značky v Číne, takéto auto s modelovým názvom Seagull (Čajka) už má a v Číne ho predáva v prepočte za 9 300 eur, teda takmer za tretinu koncernom VW sľubovaného malého „cenového trháku“. Na konci tohto roka plánuje BYD zahájiť produkciu svojich áut v Španielsku a v apríli budúceho roka majú vychádzať modely BYD z úplne nového závodu v Maďarsku s cieľovou kapacitou 300 000 áut ročne. Potom už čínskej konkurencii žiadne Európskou komisiou zvažované clá nebudú môcť prekážať a vzhľadom na drahú konkurenciu bude môcť čínska dravá automobilka predávať svoje autá s oveľa lepšími ziskovými maržami ako doma.
Odchod od spaľovacích áut prehodnocuje Mercedes aj BMW. VW a ďalšie európske automobilové koncerny pochopili, že donedávna osamelá cesta japonského koncernu Toyota, ktorý okrem pokračovania výroby spaľovacích motorov vsadil namiesto čisto elektrických vozidiel veľmi úspešne na hybridné motory, je spôsobom aspoň k dočasnému splneniu tvrdých limitov obmedzovania emisií z automobilovej dopravy. Pripomeňme, že Európska komisia pokutuje výrobcov za prekročenie stanoveného emisného limitu v ich predajných fleetoch 95 eur za každý gram navyše. V roku 2023 koncern VW so súčtom emisií 119 gramov CO₂ / km dokázal ešte limit 122 gramov splniť.
Avšak na budúci rok sa limity sprísňujú na 100 gramov a vzhľadom na pokles predaja elektrických vozidiel majú vozidlá koncernu VW v tomto roku priemerné emisie 134,3 g CO₂ / km. To by znamenalo miliardy eur na pokutách pre pokladnicu Európskej komisie. Hybridy s emisiami približne 25 g CO₂ / km majú celkové číslo znížiť. „Rozšírenie portfólia plug-in hybridov je jednou z hlavných priorít spoločnosti Volkswagen. Zákazníci teraz chcú hybridy, a to aj v Číne a USA,“ povedal nedávno šéf značky VW Thomas Schäfer. V Európskej únii sa od januára do konca apríla predaj hybridov medziročne zvýšil o takmer 7 % na 266 000 vozidiel.
Avšak vyhliadky pre spaľovacie motory sú i napriek očakávanému zrušeniu alebo posunutiu zákazu od roku 2035 veľmi neradostné. Podľa platných limitov totiž v roku 2030 budú limity CO₂ nižšie ako 50 g / km, čo bez prevahy predaja plne elektrických vozidiel (hodnotených Komisiou politicky ako bezemisných podľa mylnej metodiky „tank-to-wheel“) nebude možné reálne splniť. Len v Európe sa dodávky elektromobilov koncernu v prvých troch mesiacoch tohto roka medziročne znížili o 24 % na 74 000 vozidiel. To znamená, že samotné zrušenie termínu zákazu predaja spaľovacích motorov v roku 2035 nebude ani zďaleka stačiť, ak sa emisné limity nezrevidujú s ohľadom na priority zákazníkov, na ktorých zmanipulovanie a motivovanie veľkorysými dotáciami postupne dochádzajú peniaze a zúbožené deficitné rozpočty rady krajín EÚ.
Švajčiarska banka UBS nedávno zverejnila informáciu, že napriek rekordnému 80 % podielu predaja elektromobilov na nórskom neúnijnom trhu neklesla ich spotreba benzínu a nafty. Potvrdilo sa tak, že daňovo mimoriadne zvýhodnené e-autá majú všeobecne veľmi majetní Nóri ako 2. alebo 3. rodinné auto, ktorým jazdia „len okolo komína“, a pokračujú v plnom využívaní áut so spaľovacími motormi na rozľahlom nórskom území a v studenom podnebí tejto severskej krajiny.
Ako sa táto situácia konkrétne dotýka napríklad najväčšej českej automobilky Škoda Auto, možno dokumentovať na číslach, ktoré autor tohto komentára získal z interných zdrojov mladoboleslavskej spoločnosti. Aby neplatila zničujúce pokuty, bude musieť Škoda Auto v roku 2025 pre splnenie emisných limitov predať vo svojej celkovej flotile asi 250 000 čisto elektrických áut. Pripomeňme, že Škoda Auto podľa bilančnej tlačovej správy v roku 2023 predala 866 800 automobilov, z ktorých bolo len niečo vyše 9 %, teda 81 700 áut, plne elektrických modelov Enyaq. Najväčším odbytiskom automobilov značky Škoda vrátane elektromobilov bolo v minulom roku s takmer 158 000 autami Nemecko, ktorého trh s e-autami začal podľa už spomínaných dôvodov v tomto roku výrazne oslabovať. Každý si z týchto skutočností môže vyvodiť, že takéto predajné čísla elektromobilov Škoda sú úplne nereálne, aj keď napríklad Škoda Auto uviedla na český trh akčný model Enyaq Tour 50 za štartovaciu cenu 37 000 eur. Najlacnejšia modelová verzia tohto, zatiaľ jediného plne elektrického modelu automobilky, bola o 5700 eur drahšia a jej cieľom je okrem iného využiť dotáciu 8100 eur pre podnikateľov pri nákupe e-áut výhradne na úver.
Európske automobilky sa tak dostávajú podobne ako energetika v krajinách EÚ do pasce zničujúcich emisných limitov, povoleniek a pokút. Bez ohľadu na preferencie zákazníkov, ktoré odsúvajú pozíciu e-áut niekde na úroveň priemerne 10 % podielu predaja, je sankcionovanie produkcie spaľovacích áut pokutami úplne devastačné. Buď budú platiť vysoké pokuty Bruselu, alebo si kúpia emisné certifikáty od Tesly, alebo zavrú firmu. Preto Luca de Meo, predseda Asociácie európskych výrobcov automobilov (ACEA) a šéf automobilky Renault, v marci v Európskom parlamente vyzval na revíziu súčasnej politiky EÚ voči autopriemyslu s cieľom zachovať jeho konkurencieschopnosť.
Aby toho nebolo málo, Európska únia od roku 2027 zavádza nový systém emisných povoleniek ETS 2, ktorý nanovo zaťaží týmito ekodaňami aj výrobu benzínu a nafty. Ich výrobcovia tieto náklady samozrejme premietnu do ceny pohonným hmôt. Zatiaľ sa hovorí o emisnej povolenke vo výške 45 eur za tonu CO₂, čo by malo zdražiť každý liter benzínu a nafty približne o 0,12 eur, teda o 6 eur za bežnú 50 litrovú nádrž k cene pohonnej hmoty naviac. Ozývajú sa však aj skeptické hlasy, že by cena povoleniek (podobne ako v systéme EU ETS 1, hlavne za emisie v energetike a ťažkom priemysle vyskočila z uvažovaného rozpätia 5 až 20 eur v nedávnej minulosti na viac ako 100 eur za tonu CO₂) mohla zdražiť liter benzínu a nafty až na 3 eurá. Je jasné, že osobná doprava by sa potom stala výsadou len bohatých a nákladná by inflačne zdražila všetky tovary a služby.
Zdá sa teda, že spoločným cieľom všetkých opatrení Európskej komisie a Parlamentu je do niekoľkých rokov neponúknuť zákazníkom inú variantu kúpy nového vozidla ako plne elektrického. To samozrejme už teraz vedie k tomu, že sa neobnovuje vozový park v prospech stále kvalitnejších nových automobilov s úspornými spaľovacími motormi s vynikajúcou a tvrdou emisnou normou 6d. Ale pri živote sa v dôsledku príslušne obmedzenej kúpyschopnosti zákazníkov udržiavajú stále staršie ojazdené automobily, ktorých používanie pravdepodobne nebude politikmi úplne zakázané, ale bude čoraz viac finančne penalizované. A to na úkor zásadného obmedzenia individuálnej slobody v mobilite. Celkom absurdne potom táto únijná „zelená“ politika vedie k väčšiemu zaťaženiu životného prostredia.
Ak chce niekto mávnuť rukou nad významom autopriemyslu EÚ, nech sa zamyslí nad nasledujúcimi kľúčovými faktami: 13,0 milióna Európanov pracuje v automobilovom sektore, čo tvorí 11,5 % všetkých pracovných miest vo výrobe v EÚ, vytvára 374,6 miliardy EUR daňových príjmov pre európske vlády, podieľa sa 79,5 miliardami EUR na obchodnom prebytku EÚ, tvorí takmer 8 % HDP celej EÚ a s ročnými výdavkami na výskum a vývoj vo výške 58,8 miliardy EUR sa práve autopriemysel podieľa 32 % na celkových R&D výdajoch (výdajoch na výskum a vývoj) EÚ.
Táto iracionálna, ideologickou posadnutosťou poznačená politika euro-unijných zelených tranzícií ničí európsky priemysel a jeho konkurencieschopnosť. Otvára tak Európu čínskej expanzii. Ak v roku 2017 predstavovala hodnota čínskych automobilov vyvezených do EÚ 339 miliónov EUR, v roku 2022 (pri medziročnom náraste o 58,9 %) to bude podľa ACEA už 9,4 miliardy EUR.
Čína pritom strategicky vlastne kontroluje všetky kľúčové suroviny a technológie, bez ktorých by nebolo možné Green Deal a jeho legislatívny balík Fit for 55, t. j. kľúčové dekarbonizačné opatrenia vrátane zákazu spaľovacích áut, po roku 2035 realizovať. Po tom, čo sme sa v EÚ ešte úplne nezbavili drvivej náruče agresívneho ruského medveďa, lezieme stále hlbšie do papule čínskeho draka.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
