Sobota 23. novembra, 2024
Heinrich Böll Stiftung / Wikipedia, CC BY-SA 2.0, FB / Dag Daniš

Zákon o označovaní mimovládnych organizácií je podľa Demeša protislovenský, Daniš poukazuje na politické mimovládky

Návrh zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý vzišiel z iniciatívy poslancov SNS, má riešiť tému financovania mimovládnych organizácií. Jedným z bodov návrhu je zavedenie označovania mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia, a to v prípade, že finančné prostriedky zo zahraničia presiahnu 5 tisíc eur za rok. Tak by týmto mimovládnym organizáciám vznikla povinnosť registrovať sa ako organizácie so zahraničnou podporou.

O aktuálnej problematike mimovládnych organizácií diskutovali v relácii Do kríža novinár a politický komentátor Dag Daniš, bývalý politik Pavol Demeš a právnik Martin Giertl. Demeš a Giertl sú známi najmä svojím pôsobením v treťom sektore. Demeš bol spoluzakladateľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, v ktorej pôsobí dodnes. Giertl pracuje pre Slovenskú humanitnú radu (SHI), zároveň je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. V minulosti zastával post splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, z ktorého presadzoval napríklad tému vnútroštátnej implementácie Agendy 2030. 

Novinár Dag Daniš sa v mediálnom priestore zviditeľnil „rozchodom“ s Aktualitami kvôli zjavnému názorovému odklonu od prúdu, ktorým sa denník uberá a tiež čiastočným nesúladom s denníkom Postoj. Dnes píše politické komentáre pre denník Štandard.

Je otázka financovania mimovládnych organizácií zahraničnými entitami problémom?

„Témou nie sú mimovládne organizácie, témou sú politické mimovládne organizácie,“ zdôraznil Dag Daniš a upozornil na to, že bude ďalej hovoriť výlučne o politických mimovládnych organizáciách, ktoré sú podľa neho problematické a financované zahraničnými vládami, špeciálne vládami USA a Veľkej Británie. 

„Myslím si, že politické mimovládne organizácie, a zdôrazňujem politické, sú zhruba na tom istom ihrisku ako politické strany,“ uviedol. Rozdiel má byť len v tom, že svoju činnosť nevykonávajú tak priamo ako samotné politické strany. „Máme tu napríklad Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, ktorý vychoval politikov ako pán Naď alebo pán Majer, ktorí pôsobili na ministerstve obrany v predchádzajúcich vládach, potom tu máme Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, s tou spolupracoval pán Hirman, ktorý sa neskôr stal ministrom, potom sme tu mali Via Iuris, ktorú financovala londýnska Open Society Foundation, pani Čaputová z nej pochádza,“ vysvetlil. 

Nepotrebný a protislovenský zákon 

Pavol Demeš považuje návrh poslancov SNS za nepotrebný, dokonca až protislovenský. Predpokladá, že vo finále aj tak prejde toľkými zmenami, že sa od základov kompletne zmení. „Mne sa zdá, že ak povieme, že treba označovať mimovládne organizácie, tak toto je z dielne ruskej legislatívy, ktorú prebral Viktor Orbán. Európsky súdny dvor povedal, že takto nastavená legislatíva je škodlivá, že k tomu nesmie dôjsť,“ uviedol Demeš.

Giertl pokladá celý návrh za nesystémový. Domnieva sa, že za tridsať rokov vystavalo Slovensko prostredie občianskej spoločnosti mimovládnych organizácií veľmi moderne a vyhovujúco. Pripustil však aj nedostatok súvisiaci s transparentosťou, ten je dlhodobým problémom na celoeurópskej úrovni. „Stále tu je otázka – pri tom počte tých tisícov organizácií, ktoré sú registrované ministerstvom vnútra, upraviť nejakým spôsobom náležitosti, čo sa týka vykazovania a financovania,“ pripomenul. „Čo je úplne legitímne, pretože máme tu takú disproporciu, čo sa týka najväčšieho počtu občianskych združení,“ skonštatoval. Riešením by podľa neho mohol byť transparentný účet, prípadne iná forma vykazovania, ale až od určitej sumy.

„Prečo my nemáme politické nadácie? Prečo nemáme právnou formou upravené subjekty, ktoré vykonávajú politickú činnosť?“ pýta sa Giertl. Týmto spôsobom by sa podľa neho legalizovalo pôsobenie vyslovene politických nadácií. Delenie a označovanie organizácií na financované zo zahraničných a domácich zdrojov považuje za nesprávne. 

Zdroj financovania je dôležitý

Daniš odmietol, že by sa nemalo rozlišovať, aký je pôvod peňazí pre mimovládky. Uviedol, že je nutné rozlišovať medzi občianskym združením, ktoré stojí a padá na zanedbateľných  príspevkoch svojich členov a venuje sa verejnoprospešnej činnosti, a združením, ktoré prerastie až do formátu politického inštitútu a prijíma peniaze od zahraničných vlád, nie od drobných darcov zo zahraničia. Ako príklad uviedol pôvodne neutrálnu Ukrajinu. Aj vďaka aktivitám mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia, konkrétne z Veľkej Británie a USA, sa podarilo „prenastaviť to politické smerovanie z neutrálneho na snahu vstúpiť do NATO,“ priblížil Daniš.

Demeš istý vplyv mimovládnych organizácií na politiku štátu pripúšťa. Pripomenul aj prvopočiatky  tretieho sektora po roku 1989, kedy vznikla „Nadácia pre podporu občianskych aktivít, ktorá financovala z Európskej únie projekty mimovládnych organizácií, aby sme splnili kritériá pre vstup do Európskej únie. Však vplyv bol na to, že sme za komunizmu nevedeli, čo sú mimovládky a po revolúcii bolo treba pomôcť ľuďom si organizovať občianske združenia, nadácie, neskôr neziskovky a tak ďalej,“ povedal.

Demeš rozdeľovanie týchto organizácií na politické a nepolitické neschvaľuje. „Martin Giertl, keď robí v humanitnej rade, tak sa bude snažiť ovplyvniť politiku vlády, aby programy, ktoré robí Slovenská humanitná rada mali dobrú letislatívu. Čo je na tom zlé?“ pýta sa Demeš.

Kvalita návrhu zákona o mimovládnych organizáciách

Demeš, Daniš aj Giertl sa zhodli v tom, že poslanecký návrh nie je prevedený kvalitne, no podľa Daniša je dobré, že sa táto téma otvorila. Privítal by, keby mali mimovládky zákonnú povinnosť zverejňovať svoje príjmy podľa nejakého predpísaného vzorca. „Samotná OECD nám vyčítala, že v tomto teréne máme isté nedostatky a že to môže vzbudzovať podozrenia u časti verejnosti, ak sú tieto veci zakryté, alebo ak sú nedostatočne transparentné alebo nedostatočne prístupné verejnosti,“ povedal.

Giertl považuje za nešťastné, že sa daná téma otvára formou poslaneckého návrhu. Zmenu legislatívy má podľa neho iniciovať vláda, a nie poslanci. Myslí si, že v prostredí mimovládnych organizácií nie je všetko upravené dokonale, avšak nie je to krízový stav, ktorý je nutné akútne riešiť zásahom poslancov z jednej koaličnej strany. Pripomenul, že v období, kedy pôsobil ako splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, sa pripravoval tzv. Akčný plán 2022 – 2026, ktorý zahŕňa analýzu všetkých právnych foriem mimovládnych organizácií a dotýka sa aj nastavenia účtovníctva. „Nadácie majú také prísne povinnosti, čo sa týka účtovných uzávierok, všetkého, dokonca auditov nad určitú sumu, že tam by som ten problém nevidel, ale je otázne, či všetky nadácie robia činnosť nadácií, či prerozdeľujú peniaze, alebo robia zas niečo, čo by malo robiť občianske združenie,“ prízvukoval Giertl.

Ukrajinský projekt TEXTY

V súvislosti s vplyvom mimovládnych organizácií upozornil Daniš na ukrajinský  projekt zameraný na identifikáciu jednotlivcov či organizácií, ktoré sa vymykajú proukrajinským tabuľkám. „Ten projekt sa volá TEXTY a dal dokopy celoeurópsku sieť alebo celoeurópsky prehľad, nazvime to, že ruských agentov… Oni to nazvali dokonca ešte horšie, že proruské červy – prorussian germs. Mal to byť čierny zoznam ľudí z celej Európy, ktorí majú proruské naratívy, a tým pádom sú podozriví a tým pádom ich treba monitorovať a dávať si na nich pozor,“ ozrejmil. 

Na zozname sa však prekvapivo ocitol aj samotný Daniš s dvomi kolegami z redakcie Štandardu. „Je tam aj množstvo iných ľudí. Je tam aj bývalý šéf eurokomisie, je tam bývalý predseda nemeckej CDU, sú tam rôzne mená. A dostali sa tam preto, lebo nemali dostatočne proukrajinské názory. A myslím si, že toto je už terén, ktorý, asi nechceme, aby tomuto boli vystavení občania zo Slovenskej republiky,“ povedal Daniš. „V redakcii sme potom zistili, že tento zoznam pomohli dávať dohromady nadácie Georga Sorosa v jednotlivých európskych krajinách,“ dodal. 

Novinár súčasne upozornil na príbuzný slovenský projekt Konšpirátori.sk, ktorý si berie na mušku stránky s tzv. sporným obsahom, a jeho spoluprácu s aktivistami a mimovládkami. S kolegami z redakcie sa dostal aj na tento zoznam, avšak nie kvôli konšpiráciám, ale kvôli svojmu kritickému názoru na migračnú politiku Európskej únie či kritickým článkom o Sorosových politických aktivitách. Daniš si myslí, že je prirodzené, ak po podobných skúsenostiach vyžaduje riešenia vo forme zákona, ktorý bude mimovládnym organizáciám tohto typu určovať pravidlá. 

Demeš označil Danišove slová ako prejav útlocitnosti

Podľa Demeša je Daniš len zbytočne útlocitný. Vysvetlil, že aj on čelí podobnému nálepkovaniu z tej druhej strany. „Koľkokrát som agent CIA, agent Sorosa, agent hentoho…,“ povedal. V tomto prípade navrhuje konfrontovať médiá, nevidí však dôvod na to, aby sa presne pomenúvali zdroje ich financovania. Ako problematické vníma aj slovné spojenie politické mimovládne organizácie.  „Ak vzniká podozrenie, že niekto môže vplývať zo zahraničia a narúšať čosi u nás v krajine, tak diskutujme o tom, ale nie takýmto šmahom ruky začať sortírovať, že vy ste politické, vy ste zo zahraničia financované,“ skonštatoval Demeš.

Polemika o financovaní Zuzany Čaputovej

Demeš ako člen správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku zdôraznil, že financovanie spoločnosti je transparentné. „Môžeme tam ísť a pozriete sa na čokoľvek, čo poviete, že chcete, odkiaľ je to financované. Som presvedčený, že v prípade, že pôjdete za súčasným riaditeľom Fedorom Blaščákom a poviete, že chcete vedieť, odkiaľ má Nadácia pre otvorenú spoločnosť finančné zdroje, vám to bez akýchkoľvek problémov povie,“ obrátil sa na Daniša.

Daniš práve stránky Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vyhodnotil ako najlepšie a najprehľadnejšie, na strane druhej však upozornil na netransparentnosť webu občianského združenia Via Iuris, ktoré „vychovalo“ prezidentku Čaputovú. 

„Zaujímalo ma, či bola alebo nebola táto organizácia financovaná v minulosti organizáciami Georga Sorosa, pretože sa jej to vyčítalo na sociálnych sieťach. Chvíľu to vyzeralo ako konšpirácia. Nakoniec sa mi podarilo, ale naozaj to trvalo veľmi dlho, zistiť, že áno, v minulosti bola financovaná jednou z nadácií z jeho siete Open Society Foundation v Londýne. A tým pádom je polemika okolo financovania pani Čaputovej vybavená,“ skonštatoval Daniš.

„Aby sme boli korektní, tak Via Iuris nevychovalo pani prezidentku, pani prezidentka spolupracovala s Via Iuris ako advokátka pri známej kauze,“ podotkol Giertl.

Prečítajte si aj