Čína spustila odvetné cvičenia, Taiwan je pripravený brániť sa
Čína začala 23. mája rozsiahle vojenské cvičenia v okolí Taiwanu, čo odsúdila novozvolená administratíva prezidenta Lai Ching-teho.
„Budem stáť v prvej línii so všetkými bratmi a sestrami v armáde, aby sme spoločne bránili národnú bezpečnosť,“ povedal taiwanský prezidenti počas návštevy základne 66. námornej brigády na ostrove v severnom meste Taoyuan 23. mája.
„Tvárou v tvár vonkajším výzvam a hrozbám budeme naďalej brániť hodnoty demokracie a chrániť mier a stabilitu v regióne,“ povedal taiwanský prezident. „Spolupracujme, aby sme svetu ukázali naše odhodlanie chrániť demokratický Taiwan.“
Niekoľko hodín pred vystúpením Lai Ching-teho oznámilo čínske vojenské veliteľstvo Východného krídla dvojdňové cvičenia, ktoré sa začali 23. mája a zapojila sa do nich armáda, námorníctvo, letectvo a raketové sily. Cvičenia s názvom Joint Sword-2024A sa konajú v okolí Taiwanu – na severe, juhu a východe a v Taiwanskom prielive – a na pobrežných ostrovoch Dongyin, Kinmen, Matsu a Wuqiu.
Li Si, hovorca krídlového velenia, podľa čínskych štátnych médií Sinchua uviedol, že cvičenia „poslúžia ako silný trest za separatistické činy síl bojujúcich za nezávislosť Taiwanu“. Li dodal, že cvičenia budú aj „prísnym varovaním pred zasahovaním a provokáciami vonkajších síl“.
Čínske vojenské cvičenia sa konajú len tri dni po tom, ako Lai Ching-te zložil prísahu ako nový taiwanský prezident, čím nahradil Tsai Ing-wenovú a začal bezprecedentné tretie po sebe nasledujúce funkčné obdobie svojej Demokratickej pokrokovej strany (DPP). Vo svojom inauguračnom prejave vyzval Čínsku komunistickú stranu (ČKS), aby zastavila „politické a vojenské zastrašovanie“ Taiwanu.
Čínsky komunistický režim opovrhuje DPP, pretože sa domnieva, že strana stojí v ceste jeho „zjednoteniu“ s Taiwanom. V dôsledku toho na členov DPP vrátane Tsai Ing-wenovej a Laia Ching-teho Čína útočí ako na „separatistov“.
Hoci Li Si bližšie nešpecifikoval, čo mal na mysli pod pojmom „vonkajšie sily“, pravdepodobne mal na mysli krajiny, ktoré sa rozhodli oficiálne zablahoželať pánovi Lai Ching-temu k jeho inaugurácii.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin 21. mája uviedol, že Čína „odsudzuje a nesúhlasí“ s rozhodnutím amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena zablahoželať taiwanskému prezidentovi. „Žiadny vonkajší zásah nemôže zastaviť trend smerujúci k zjednoteniu Číny,“ povedal Wang Wenbin.
V reakcii na čínske vojenské cvičenia taiwanská armáda nasadila vojenské lietadlá, vyslala raketové systémy a námorné lode.
Odsúdenie
Hovorkyňa taiwanskej prezidentskej kancelárie Guo Ya-huiová vyjadrila poľutovanie nad tým, že Čína svojimi „jednostrannými vojenskými provokáciami“ „ohrozuje demokraciu a slobodu Taiwanu a regionálny mier a stabilitu“.
„Tvárou v tvár vonkajším provokáciám a hrozbám budeme naďalej brániť demokraciu a budeme mať sebadôveru a schopnosť chrániť bezpečnosť krajiny,“ dodala Ya-huiová počas rozhovoru pre miestne médiá 23. mája.
Taiwanské ministerstvo národnej obrany vydalo vyhlásenie, v ktorom označilo čínske vojenské cvičenia za „iracionálnu provokáciu“ a zároveň ukázalo „hegemonistickú povahu Pekingu“. Ministerstvo dodalo, že prijalo potrebné vojenské protiopatrenia.
„Tvárou v tvár tlaku zo strany PLA (Ľudovej oslobodzovacej armády, pozn. prekl.) sú príslušníci našich služieb ostražití,“ uviedlo taiwanské ministerstvo obrany v samostatnom vyhlásení na platforme sociálnych médií X.
„Nevyhľadávame žiadne konflikty, ale nevyhneme sa ani jednému, aby sme zaistili bezpečnosť nášho národa a ochránili našu krásnu vlasť.“
Predseda opozičnej strany Kuomintang Chu Li-luan vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval Čínu, aby „zachovala zdržanlivosť“ a „vyhla sa eskalácii napätia“.
„Musíme [Číne] pripomenúť, že hlavný prúd verejnej mienky na Taiwane je proti akýmkoľvek pokusom o zmenu status quo silou. Mylné signály vyslané cvičeniami už poškodili vyhliadky na mierový vývoj medzi úžinami,“ napísal Chu Li-luan.
V auguste 2022 Čína odpálila rakety nad Taiwanom počas vojenských cvičení, ktoré sa konali aj vo vzduchu a vo vodách okolo Taiwanu, po tom, ako vtedajšia predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová navštívila Tchaj-pej.
Čínska armáda usporiadala trojdňové vojenské cvičenia aj v apríli 2023 po stretnutí vtedajšej prezidentky Tsai Ing-wenovej s vtedajším predsedom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym v Kalifornii.
Generálporučík námornej pechoty Stephen Sklenka, zástupca veliteľa amerického indo-pacifického veliteľstva, počas vystúpenia v Národnom tlačovom klube Austrálie v hlavnom meste Canberra 23. mája vyzval ázijsko-tichomorské krajiny, aby odsúdili čínske vojenské cvičenia.
„To, že takéto správanie očakávame, neznamená, že by sme ho nemali odsúdiť, a musíme ho odsúdiť verejne. A musí to prísť od nás, ale verím, že to musí prísť aj od národov v regióne,“ povedal generálporučík Sklenka podľa agentúry Associated Press. „Jedna vec je, keď Spojené štáty odsúdia Číňanov, ale oveľa silnejší účinok má podľa mňa to, keď to príde od národov v tomto regióne.“
Hlavný tajomník japonského kabinetu Jošimasa Hajaši 23. mája podľa japonského denníka Mainiči uviedol, že jeho krajina „pozorne sleduje“ vývoj medzi Čínou a Taiwanom. Zdôraznil význam mieru a stability na druhej strane Taiwanského prielivu pre „bezpečnosť Japonska“ a „celého medzinárodného spoločenstva“.
Vojenská stránka
Čína vyvíjala na Lai Ching-teho značný vojenský tlak už pred jeho inauguráciou.
Podľa taiwanského ministerstva obrany Taiwan spozoroval 15. mája v blízkosti ostrova 45 čínskych vojenských lietadiel a 6 plavidiel počas 24 hodín. Bolo to najviac vojenských lietadiel za jeden deň spomedzi všetkých tohtoročných incidentov spojených s čínskym vpádom.
Taiwanskí vojenskí predstavitelia usporiadali 23. mája o 17.00 hod. miestneho času tlačovú konferenciu v Taipei.
Sung Wen-ti, politológ z programu taiwanských štúdií na Austrálskej národnej univerzite, vo svojom príspevku na X 23. mája naznačil, že dvojdňové cvičenia by mohli byť „predohrou k ďalším a väčším vojenským cvičeniam“.
„Toto je ‚#Signál‘ na formovanie medzinárodných naratívov. … skutočný ‚#trest‘ proti Taiwanu môže ešte len prísť, pretože si to vyžaduje čas,“ napísal Sung Wen-ti. „Lebo koordinácia a následné spustenie trestu pre všetky vládne medzirezortné orgány si vyžaduje čas.“
Na tlačovej konferencii vojenskí predstavitelia tiež prezradili, že Čína na svoje cvičenia v okolí Taiwanu nasadila 15 vojnových lodí, 16 plavidiel pobrežnej stráže a 42 vojenských lietadiel, a to od 23. mája od 14.00 h miestneho času.
Pôvodný článok
