Parlament sa po atentáte na premiéra oficiálne zjednotil, slovenská spoločnosť zostáva naďalej rozdelená
Atentát prinútil politikov zastaviť sa a zamyslieť. Zatiaľ čo stretnutie zástupcov všetkých parlamentných strán za okrúhlym stolom v Prezidentskom paláci sa odložilo na neurčito, poslanci na pôde Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) dokázali, že pre vyšší cieľ sa vedia zjednotiť. V utorok (21. 5.) jednohlasne prijali uznesenie o odsúdení útoku na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a spoločne hľadajú spôsoby k upokojeniu situácie a vzájomnému porozumeniu. Politológ konštatuje, že vinu na tom, kde sa naša spoločnosť nachádza, nesieme my všetci, vrátane politikov. Podľa expremiérky Radičovej silnú polarizáciu v krajine spôsobuje populistická politika.
Zhoda naprieč politickým spektrom
„Dokázali sme sa zjednotiť, dokázali sme prijať aj nejakú, nazvem to podmienku alebo pozmeňujúci návrh, ktorý dala opozícia. Dôležité je, že to uznesenie teraz vyjadruje naše spoločné pocity, ale aj potrebu riešenia politiky inak ako doteraz. Nie násilým, nie silou, ale vzájomným rešpektovaním,” povedal poslanec za Smer-SD Ján Richter v diskusnej relácii na Exprese a deklaroval, že členovia Smeru chcú začať aj od seba. Tvrdil, že budú dodržiavať uznesenie, ktoré jednomyseľne prijali poslanci v NR SR. Nenávistné prejavy by podľa neho mali skončiť a urobia všetko preto, aby tomu tak naozaj bolo.
V prijatom uznesení poslanci odsudzujú bezprecedentný útok na život premiéra, ako aj rastúcu vlnu nenávisti v spoločnosti. Apelujú na všetky politické subjekty, médiá, či mimovládky, aby zmierňovali napätie v spoločnosti, aby prispeli k stabilite a pokoju a prestali s nenávistnou rétorikou. Kladú v ňom dôraz na to, že ľudia nesmú byť terčom nenávisti pre svoje politické názory, pretože „pluralita, diverzita a rešpekt k inému názoru sú základom každej slobodnej a demokratickej spoločnosti” a konštatujú, že „úloha zodpovedných a kritických novinárov je v zdravej spoločnosti nezastupiteľná, ale ich práca musí byť založená na faktoch a nie na šírení nenávisti“.
„Budeme podporovať všetky kroky, ktoré budú smerovať k porozumeniu v tejto spoločnosti,“ povedal šéf opozičného hnutia KDH Milan Majerský novinárom.
Tento prejav vôle naprieč politickým spektrom ocenil aj líder najväčšej opozičnej politickej strany a považuje ho za prvý krôčik k nastaveniu kultúrnejšej politiky. „Verím, že jednomyseľné prijatie uznesenia pomôže tomu, aby aktuálna schôdza NR SR, ale aj všetky ďalšie, prebehla v civilnej, korektnej a vecnej atmosfére,“ uviedol predseda PS a podpredseda NR SR Michal Šimečka.
Rovnako prijatie uznesenia kvituje aj šéf hnutia Slovensko Igor Matovič, ktorý praje politikom, aby uzneseniu zadosťučinili a aby ukázali, že chcú byť slušní. „Bol by som veľmi rád, aby si všetci zúčastnení politici vstúpili do svedomia a aby NR SR odteraz bola tým, čím by mala byť, piedestálom, výkladnou skriňou politiky,“ povedal.
Spomienkový optimizmus?
Podľa publicistu Juraja Hrabka sa úroveň komunikácie politikov v priebehu posledných rokov zhoršila, vyostrila, zagresívnela. Myslí si, že politici sú vinníkmi toho, v akej nálade sa spoločnosť ocitá. „Samozrejme, nie sami, tam vidím naozaj veľkú úlohu sociálnych médií,“ povedal. Mnohí komunikujú v rámci názorových skupín na sociálnych sieťach, v izolovaných bublinách, kde sa to ešte viac radikalizuje.
Niektorí politici pohybujúci sa na politickej scéne desiatky rokov rovnako vnímajú zhoršenie situácie v spoločnosti, resp. absenciu politickej kultúry. Expremiér Mikuláš Dzurinda pri príležitosti osláv 20. výročia vstupu Slovenskej republiky do EÚ pripomenul, že Slovensko je medzi 27 členmi EÚ aj vďaka tomu, že sa politický boj viedol v určitých hraniciach.
„Podarilo sa to preto, lebo EÚ bola atraktívna aj pre mnohých členov a voličov HZDS. Ale aj preto, lebo politický zápas našich vládnych koalícií s opozíciou prebiehal v rokoch 1998 – 2006 v istých mantineloch, kde sme neprenechávali veľa priestoru na osobné urážky či ľudskú dehonestáciu politických súperov,“ opísal. Podľa Dzurindu mali s Mečiarom korektný vzťah. Politický zápas sa nikdy nezvrhol na hanobenie ľudskej dôstojnosti toho druhého, čo mu umožňovalo v rozhodujúcej chvíli Mečiara požiadať o podporu pre vstup do EÚ, za ktorú je mu podľa vlastných slov vďačný.
Poslanec Richter taktiež spomína, že kedysi to bolo medzi politikmi iné. „Bavili sme sa aj dosť emotívne, ale bavili sme sa o programe, o lepších riešeniach pre Slovensko. A potom sme išli vonka, Išli sme spolu na pivo alebo na pohár vínka, ale v prvom rade sme ostali ľuďmi a to sa tu úplne vytratilo.”
Hrubá rétorika
Podľa politológa Miroslava Řádeka z Trenčianskej univerzity je „atentát na predsedu vlády vyvrcholením polarizácie spoločnosti aj ďalších tém, nielen naťahovania sa politickej opozície a vládnej koalície.“ Uviedol to v RTVS, pričom pod ďalšími témami myslel napríklad vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, či streľbu pred bratislavským barom.
V relácií na TA3 sa zas vyjadril, že vina leží na nás, na spoločnosti ako celku a pripomenul, že emotívne vyjadrenia koalície, ktorými obviňujú médiá, akokoľvek boli šokovaní, či nahnevaní, nie sú na mieste. Podľa slov Řádeka za situáciu v spoločnosti nenesú vinu médiá či ideologické tábory (liberáli, progresívci), ale stojí za tým prehnaná vulgárna až hrubú rétorika ľudí, na ktorých reagoval aj strelec z Handlovej. Politológ si myslí, že ak by aj politici vystupovali pokojnejšie, bez invektív, rovnako by sa chovalo aj politické publikum.
My a oni
„Toto sú prejavy ľavicovej alebo pravicovej populistickej politiky. Ona rozdeľuje na my a oni. Obe vytvárajú nepriateľa. Hlavný nástroj populizmu je polarizácia. Nástup týchto populistických strán a ich zastúpenie vo vláde my máme vlastne od vzniku samostatného Slovenska, pretože HZDS bolo typickou pravicovou populistickou stranou,“ hovorí sociologička a expremiérka Iveta Radičová.
Domnieva sa, že politickú kultúru musia zmeniť predovšetkým politici. „Bolo to v rukách politikov. Nenávisť plodí len väčšiu nenávisť. Od nenávistných slov k činom je veľmi kratučká cesta. Útoky, ktoré sú vlastne „ostrými slovnými nábojmi“ sa veľmi ľahko zmenia na priame fyzické útoky,“ uviedla na margo atentátu a dodala, že v porovnaní s inými štátmi patríme k najviac polarizovaným s neuveriteľne napätou atmosférou.
Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník pripomenul, že spoločnosť aj politici sa musia nad touto situáciou zamyslieť a uvedomiť si, že nenávisť, zlosť, strach, hnev sú veci, na ktoré musia dať odpoveď. „Vyjadrenia politikov teraz, ktoré dávajú v diskusných reláciách… prosím Vás, takto sa ústavní činitelia nesprávajú. Ústavní činitelia musia ísť vzorom.” Ak pôjdu ústavní činitelia vzorom a ak bude v krajine dôležitá slušnosť a morálka, potom podľa analytika príde do štátu pokoj. Politici majú byť schopní ľuďom na všetko odpovedať a nesnažiť sa veci zakrývať alebo zahmlievať, myslí si Zábojník.
Podľa slov expremiérky Radičovej by bolo najlepšie, keby vrcholní politickí predstavitelia začali každý sám od seba – sebareflexiou. „Bolo by možno rozumné na chvíľočku sa vrátiť k vlastným slovám a stanoviskám na sociálnych sieťach a prehodnotiť takéto vlastné spôsoby správania sa a to naprieč politickým spektrom. Politika hľadania a vytvárania nepriateľov, šírenia strachu a polarizácie nemôže mať pozitívnu koncovku a nikdy ju mať nebude,“ uzavrela.
