Potápač našiel 5000-ročné vyspelé podmorské ruiny – vedci sú zmätení (+Foto)
Hoci príbehy o Atlantíde už dlho vzbudzujú predstavivosť, potopené mesto objavené pri japonskom pobreží stiera hranice medzi mýtom a skutočnosťou a vyvoláva kontroverzie vo vedeckých kruhoch.
Potápanie v oceáne je atrakciou pri pobreží ostrova Yonaguni, ktorý je súčasťou súostrovia Ryukyuského oblúku v prefektúre Okinawa. Yonaguni predstavuje koniec radu ostrovov tiahnucich sa od Kjúšu, najjuhozápadnejšieho hlavného japonského ostrova, na juhozápad takmer k Taiwanu.
Napriek silným morským prúdom tu vyhliadka na plávanie so žralokmi kladivohlavými láka hľadačov podmorských zážitkov k podmorskému safari, a to aj v zimných mesiacoch.
Na ostrov Yonaguni však lákajú dobrodruhov i vedcov aj iné atrakcie: starobylé podmorské ruiny.
Na špičke súostrovia, 120 kilometrov od Taiwanu, len 182 metrov od južného pobrežia ostrova Yonaguni, sa nachádza mohutná monolitická stavba, ktorá je už tisíce rokov ponorená pod vodou. Obrovský skalný masív nie je veľmi hlboko, v najnižšej časti leží v hĺbke približne 24 m, jeho vrchol sa nachádza len 4,5 m pod hladinou mora.
Tento záhadný útvar dostal názov Monument Yonaguni.
Hoci niektorí pripisujú objavenie monumentu Yonaguni v roku 1986 miestnemu agentovi pre cestovný ruch Kihachirovi Aratakemu, ktorý hľadal v útvare vhodné miesta na pozorovanie žralokov, jedno z mien, ktoré sa s monumentom spája najviac, je meno japonského morského geológa Masaakiho Kimuru z Ryukyuskej univerzity.
Kimura bol jedným z prvých vedcov, ktorí mesto preskúmali po prvom objave Aratakeho. Profesor sa domnieva, že sa jedná o stavbu vytvorenú človekom, a nazýva ju podmorským Machu Picchu. Zašiel až tak ďaleko, že predpokladá, že podvodná pyramída je mytologický stratený kontinent Mu – ázijská obdoba Atlantídy.
Kimura počas výskumu Monumentu Yonaguni identifikoval prvky, ktoré môžu byť vytvorené len človekom a nemohli vzniknúť prirodzenou cestou.
Stúpajúce zvislé steny v podstate obklopujú veľký ovál, ktorý je približne 290 metrov dlhý, 120 metrov široký a 26 metrov vysoký a jeho hlavná stena smeruje na juhovýchod. V rôznych intervaloch sa do stavby zarezávajú nepravidelné stupne, ktoré jej dodávajú pyramidový vzhľad. Všade sa objavujú pravé alebo takmer pravé uhly. Monument Yonaguni sa rozprestiera na ploche 300 x 150 metrov.
Kimura poukázal na ďalšie špecifické anomálie mesta: rozsiahly kruhový štadión, hrad s rysmi podobnými hradu Shuri zo 14. storočia v Naha v hlavnom ostrove Okinawa, triumfálny oblúk a odvodňovacie systémy.
Sú tu podľa neho aj umelecké diela: veľká a pôsobivá socha korytnačky, obrovská ľudská hlava hľadiaca von, podobne ako na Veľkonočnom ostrove, a niečo, čo vyzerá ako zvieratá vytesané do skalných stien, na niektorých sú dokonca vidieť stopy farby.
Podľa Kimuru je nepredstaviteľné, že by takéto úkazy vznikli prirodzenou eróziou. Poukazuje na to, že na úpätí Monumentu Yonaguni nie je žiadna kamenná suť, kam by pravdepodobne spadli kusy stavby.
Hoci mnohí vedci potvrdili Kimurovo tvrdenie, že štruktúra je umelá, skeptici vo vedeckej komunite označili jeho prácu za pseudoarcheológiu. Na vysvetlenie jej pôvodu rozprávajú oveľa odlišnejší príbeh.
Predovšetkým geológ Robert Schoch z Bostonskej univerzity sa domnieva, že ruiny v Yonaguni vznikli prirodzenou cestou, a vysvetľuje, že ich mnohé zdanlivo pravé uhly a rovné plochy sú spôsobené typom horniny, z ktorej sú vytvorené. Miestne vrstevnaté usadeniny pieskovca a slieňovca by sa ľahko oddelili a vytvorili rovné, hladké povrchy.
Medzitým by vrstevnatosť križujúca sa po celej tejto ploche spôsobila zlomy v prirodzených pravých uhloch – hoci kritici poukazovali na to, že je nepravdepodobné, že by sa pravé uhly v Yonaguni objavovali tak dôsledne.
Na vysvetlenie nedostatku úlomkov ležiacich pri základni monumentu Schoch vyslovil teóriu, že ich odniesli silné oceánske prúdy.
Anomálie, ktoré Kimura považuje za oblúky s podpornými stĺpmi, boli podľa Schocha v skutočnosti vytvorené vírmi.
Schochovmu tvrdeniu, že sa jedná o prírodný útvar, pravdepodobne dodáva váhu skutočnosť, že japonská agentúra pre kultúrne záležitosti ani vláda prefektúry Okinawa nevenovali mestu veľkú pozornosť. Ani jedna z nich sa nesnažila Monument Yonaguni zachovať alebo preskúmať.
Kimura však napriek nálepkám „pseudoarcheológie“ a skepse voči svojim nálezom pokračuje v pátraní po tom, čo nazýva strateným kontinentom Mu.
Aby mohol datovať potopené mesto, preskúmal stalaktity nájdené v podmorských jaskyniach, o ktorých sa domnieva, že sa potopili spolu s mestom. Tieto stalaktity vznikali tisíce rokov odkvapkávaním minerálov zo stropu jaskyne a nemohli vzniknúť pod vodou. Pred potopením museli jaskyne existovať dlho nad zemou.
Monument Yonaguni sa teda mohol potopiť pred viac ako 5 000 rokmi. Pri ďalších výskumoch sa skúmali koralové porasty na skalných stenách a tektonická činnosť (možná príčina potopenia), aby sa spresnil dátum.
Mnohí blogeri na YouTube a populárni vedci postavili na stranu záverov pána Kimuru, dokonca aj Schoch pripustil, že Yonaguni nie je nedotknutý. Pripúšťa, že ako súčasť podložia ho mohli teraformovať ľudia. Je prírodný, ale s niekoľkými úpravami.
Napriek všetkému sa možno nikdy nedozvieme jeho skutočný pôvod. Odpovede však možno stále ležia pripravené na objavenie len pár metrov pod vlnami.
Pôvodný článok
