Nórsko, Španielsko a Írsko uznávajú palestínsku štátnosť
Nórsko, Španielsko a Írsko 22. mája oznámili, že oficiálne uznávajú palestínsky štát, čo Izrael prinútilo okamžite odvolať svojich veľvyslancov v týchto troch krajinách.
Podľa nórskeho premiéra Jonasa Gahra Storea sa formálne uznanie uskutoční 28. mája.
„Uprostred vojny s desiatkami tisíc zabitých a zranených musíme udržať pri živote jedinú alternatívu, ktorá ponúka politické riešenie pre Izraelčanov aj Palestínčanov: Store uviedol vo svojom vyhlásení: „Dva štáty, ktoré budú žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v prejave v Kongrese poslancov povedal, že jeho izraelský náprotivok Benjamin Netanjahu nemá „mierový projekt pre Palestínu“ a že pokračujúca izraelská ofenzíva v Gaze podkopáva možnosť riešenia v podobe dvoch štátov.
„Boj proti Hamasu je po 7. októbri legitímny, ale Netanjahu vyvoláva toľko nevôle. … Ofenzíva len zvýši nenávisť a zhorší bezpečnostné vyhliadky Izraela a celého regiónu,“ povedal.
„Jediným riešením je existencia dvoch štátov, jedného izraelského a druhého palestínskeho, so vzájomnými bezpečnostnými zárukami,“ povedal Sánchez a tvrdil, že uznanie palestínskeho štátu je nevyhnutné na „posilnenie Palestínskej národnej samosprávy proti Hamasu, teroristickej skupine, ktorá musí zaniknúť“.
Írsky premiér Simon Harris uviedol, že očakáva, že ostatné krajiny budú nasledovať jeho príklad a uznajú palestínsky štát.
„Snom Írska je, aby izraelské a palestínske deti 28. mája 2024 vyrastali ako mieroví susedia,“ uviedol vo vyhlásení. „Chceme sa poďakovať a je nám cťou uznať Palestínu v rovnakom čase ako naši priatelia v Španielsku a Nórsku. Dúfame, že v ďalšej vlne urobia to isté aj ostatní.“
Írska vláda tiež vyzvala na bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a na „úplný, bezpečný a neobmedzený“ prístup humanitárnej pomoci do Gazy.
Izrael hrozí „vážnymi dôsledkami”
Na protest proti týmto vyhláseniam Izrael 22. mája vyhlásil, že odvolá svojich veľvyslancov v Nórsku, Írsku a Španielsku.
„Írsku a Nórsku posielam jasný a jednoznačný odkaz: Izrael nebude mlčať tvárou v tvár tým, ktorí podkopávajú jeho zvrchovanosť a ohrozujú jeho bezpečnosť,“ napísal izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz v príspevku na platforme X ešte pred zverejnením vyhlásenia Španielska.
„Tento pokrivený krok týchto krajín je nespravodlivosťou voči pamiatke obetí [útoku zo 7. októbra], ranou pre úsilie o návrat 128 rukojemníkov a podporou džihádistov z Hamasu a Iránu, ktorá podkopáva šancu na mier a spochybňuje právo Izraela na sebaobranu.“
Varoval tiež ostatné krajiny, aby ho nenasledovali.
„Izrael nebude mlčať – bude to mať ďalšie vážne dôsledky,“ povedal. „Ak Španielsko zrealizuje svoj zámer uznať palestínsky štát, bude proti nemu podniknutý podobný krok.
„Írsko-nórska hlúposť nás neodradí; sme odhodlaní dosiahnuť naše ciele: obnoviť bezpečnosť našich občanov, zlikvidovať Hamas a priviesť rukojemníkov domov. Neexistujú spravodlivejšie ciele ako tieto.“
V októbri 2014 sa Švédsko stalo prvým členom Európskej únie, ktorý uznal palestínsky štát. V nasledujúcom desaťročí nasledovali Bulharsko, Cyprus, Česko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
Prehodnotenie prístupu z Osla
Nórsko, ktoré viedlo deklarácie z 22. mája, zohralo dôležitú úlohu aj v izraelsko-palestínskych mierových rozhovoroch na začiatku 90. rokov.
Tieto mierové rozhovory opísal Store ako stratégiu, podľa ktorej by po mierovej dohode nasledovalo uznanie palestínskej štátnosti, nakoniec viedli k dohodám z Osla, ktoré sa odvtedy pomaly rozpadajú.
Dohodami z Osla bola vytvorená Palestínska samospráva, ktorá získala kontrolu nad časťami Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy. Palestínsky vládny orgán po bojoch v roku 2007 stratil kontrolu nad pásmom Gazy v prospech Hamasu a v súčasnosti kontroluje len približne 40 % Západného brehu. Zvyšok Západného brehu je v rukách Izraela.
V Izraeli sa dynamika dohôd z Osla do značnej miery zmarila po tom, ako bol ich hlavný signatár, premiér Jicchak Rabin, označený za zradcu a v roku 1995 zavraždený. Jeho nástupca, vtedajší úradujúci premiér Šimon Peres, bol v nasledujúcich voľbách porazený a nahradil ho Netanjahu, ktorý neprejavil veľký záujem o víziu svojich predchodcov o palestínskom štáte vedľa Izraela.
Priznávajúc neúspech prístupu z Osla Store tvrdil, že Nórsko a ostatné európske krajiny musia „myslieť inak a konať podľa toho“, keď sa usilujú o riešenie konfliktu v podobe dvoch štátov.
„Už nemôžeme čakať na vyriešenie konfliktu, kým uznáme štát Palestína,“ povedal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
