Po Bezpečnostnej rade: Ústavní činitelia môžu mať k dispozícii „panic tlačidlo“, Gašpar upozornil na dezinformáciu od METY
Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v stredu (22. 5.) vzhľadom na závažnosť aktuálnej situácie zúčastnil mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady SR. Na základe vystúpení členov bezpečnostnej rady skonštatoval, že všetky štátne orgány zodpovedajúce za bezpečnosť krajiny si danú situáciu plne uvedomujú a v plnej miere uplatňujú svoje kompetencie tak, aby sa občania cítili bezpečne.
„V tejto bezpečnostnej architektúre Slovenskej republiky zohráva nemalú úlohu aj prokuratúra Slovenskej republiky a ja dávam garanciu, že prokuratúra je stabilným a fungujúcim orgánom, sústavou štátnych orgánov, a tak ako v minulosti, zvlášť dnes, v tejto vypätej dobe, budeme nekompromisne reagovať na porušenia zákona a budeme uplatňovať naše kompetencie,“ priblížil Žilinka. Súčasne upozornil na prvé súdne rozhodnutia, a to väzobné trestné stíhanie a právoplatné odsúdenie v prípade schvaľovania trestného činu alebo prejavov nenávistnej povahy.
Žilinka vyzval médiá k zdržanlivosti pri informovaní o téme vyšetrovania pokusu o vraždu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) a ubezpečil verejnosť, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) robia všetky potrebné úkony k úspešnému objasneniu skutku. „V poslednej dobe sa šíria rôzne špekulácie o právnej kvalifikácii stíhaného skutku tohto vražedného útoku na pána predsedu vlády, ktorý je aktuálne právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy kvalifikovanej skutkovej podstaty,“ objasnil. Právna kvalifikácia skutku sa pritom môže podľa výsledku dokazovania upravovať. Žilinka do budúcnosti nevylučuje ani možnosť, že by skutok mohol byť kvalifikovaný ako teroristický útok, avšak striktne na základe precízne vykonaných dôkazov.
„Prosím, zdržme sa akýchkoľvek špekulácií, hypotéz, robenia predčasných záverov, prípadne hľadania hneď vopred toho odsúdeného,“ zdôraznil generálny prokurátor.
Bezpečnostná situácia a prijaté opatrenia
„V tejto chvíli Polícia Slovenskej republiky realizuje presne 48 prípadov schvaľovania trestného činu, respektíve nenávistných prejavov, prípadne vyhrážania sa politickým predstaviteľom,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Ďalšie prípady sú vyhodnocované.
Viacerým ústavným činiteľom bola v tejto súvislosti poskytnutá osobná ochrana, jedným z nich je aj šéf opozičnej strany. „V tomto kontexte chcem informovať, že rovnako bude všetkým, keď to bezpečnostná situácia vyhodnotí, poskytnuté takzvané „panic tlačítko“, ktoré im umožní v prípade akéhokoľvek rizika vyslať signál na policajný zbor a bude im automaticky zabezpečená ochrana,“ povedal Eštok.
Stupeň teroristického rizika zostáva aj po zasadnutí NBAC nezmenený
Minister vnútra informoval o tom, že na zasadnutí Národného bezpečnostného analytického centra (NBAC) bol vyhodnocovaný bezpečnostný stupeň teroristického rizika, ten zostáva aj po rokovaní rovnaký, teda druhý zo štyroch. Ide o zvýšený stupeň ohrozenia, ktorý „sa vyhlasuje predovšetkým, ak existuje pravdepodobnosť spáchania trestného činu terorizmu v niektorom alebo vo viacerých členských štátoch EÚ alebo NATO, avšak bez súvislosti so SR alebo ak v týchto krajinách došlo k pokusu alebo k dokonaniu takého činu, pričom jeho spáchanie voči SR je málo pravdepodobné,“ píše sa na stránkach SIS.
K vyššej bezpečnosti ústavných činiteľov, všetkých obyvateľov a samotného štátu má viesť aj plánovaný súbor legislatívnych a technických opatrení, uzavrel Eštok.
Úloha Slovenskej informačnej služby
„Slovenská informačná služba v úzkej spolupráci s vojenským spravodajstvom poskytuje spravodajskú podporu orgánom činným v trestnom konaní, ako aj celému ministerstvu vnútra, respektíve policajnému zboru, ale aj iným rezortom v oblastiach ich pôsobnosti,“ informoval námestník SIS Pavol Gašpar. Spravodajská podpora je podľa jeho slov zameraná na tri oblasti. Prvou je vyšetrovanie trestného činu pokusu o úkladnú vraždu premiéra Fica, druhú predstavuje monitorovanie nenávistných prejavov a treťou je oblasť bezpečnosti chránených osôb alebo iných osôb, ktoré sú v ohrození.
Gašpar sa dotkol aj hrozby bombových útokov v nemocniciach. „Boli prijaté konkrétne opatrenia najmä vo vzťahu k možnej hrozbe nahlásených nástražných systémov v nemocniciach. Na úrovni ministerstva zdravotníctva, aspoň podľa mojich dostupných informácií, bol zriadený krízový štáb,“ uviedol. Krízový štáb má personál nemocníc informovať, ako majú v prípade nahlásenia nástražného systému postupovať.
Veľmi konkrétne opatrenia boli podľa Gašpara prijaté aj v policajnom zbore. Za SIS doplnil, že sa vo svojej spravodajskej línii snaží identifikovať detaily informácií, ktoré by mohli indikovať prípadnú mieru ohrozenia tej-ktorej nemocnice.
Dezinformácia od spoločnosti META
Gašpar tiež upozornil na dezinformáciu zo strany spoločnosti META, od ktorej obdržali viaceré štátne inštitúcie správu o tom, „že to boli práve oni, ktorí stiahli, respektíve vymazali to konto na sociálnych sieťach, ktoré patrilo páchateľovi,“ vysvetlil. „Vymazanie účtu spoločnosťou META nemá žiadny súvis so zásahom do konta tohto páchateľa, ktorý sme spomínali my,“ doplnil s odkazom na predchádzajúcu tlačovú besedu, na ktorej minister vnútra Eštok hovoril o vymazaní facebookovej (aj komunikačnej) histórie atentátnika treťou osobou dve hodiny po spáchaní činu.
Bezpečnostná rada sa zhodla na potrebe vytvorenia pracovnej skupiny
Podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD) oznámil, že má vzniknúť pracovná skupina, na ktorej sa budú sústreďovať návrhy z jednotlivých rezortov, tie sa následne budú sumarizovať na budúcej bezpečnostnej rade. „Treba povedať, že tlačíme na to, aby čo najrýchlejšie došlo k opätovnému prepojeniu všetkých databáz medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami, čo bolo z nepochopiteľných príčin v minulom období zrušené,“ povedal. Skutočnosť, že medzi sebou jednotlivé bezpečnostné zložky štátu nemohli navzájom komunikovať a overovať si informácie označil Kaliňák ako priamy útok na bezpečnostnú situáciu.
Bezpečnostné zložky majú prehľad o pohyboch na účte páchateľa
Kaliňák sa vyjadril aj k dezinformačnej kauze spoločnosti META. „Ide o to medziobdobie medzi úkonom, ktorý vykonáva spoločnosť META, a samotným atentátom. A ten čas, ktorý je medzi tým, a čo sa vlastne dialo. Nechcem viacej hovoriť, aby sme neohrozovali vyšetrovanie, skrátka len je medzi tým zásadný rozdiel. A rovnako tak sa tešíme na spoluprácu, že nám v urýchlenom režime spoločnosť META všetky tieto dáta, ktoré má k dispozícii, poskytne,“ povedal Kaliňák k časovému nesúladu medzi zásahom do účtu, ku ktorému sa hlási META, a tým, ktorý mal prebehnúť približne dve hodiny po pokuse o vraždu predsedu vlády.
„Ak medzičasom zmenili svoje stanovisko, je to samozrejme možné, v každom prípade my sme hovorili o manipulácii s týmto účtom krátko po zadržaní,“ skonštatoval Kaliňák. Kvôli ohrozeniu vyšetrovania nemohol poskytnúť podrobnejšie informácie. Podľa Gašpara ide o informácie na úrovni dôkazu, preto ich nie je možné konkretizovať.
Kaliňák sa domnieva, že by zavedenie represívnych opatrení ešte viac zvýšilo napätie v spoločnosti
Zavedenie represívnych opatrení v prípade prekvalifikovania skutku na teroristický čin minister Kaliňák odmieta. „Neurobili sme to v prvý deň po atentáte a, ako som včera uviedol, máme na to všetky nástroje a všetky doklady, ktoré by nám to umožňovali urobiť.” Dodal, že práve výnimočný stav a rôzne opatrenia „z kovidových dôb” boli jednou z príčin rozvratu spoločnosti a radikalizácie niektorých ľudí a skupín.
Slováci si podľa neho od roku 1989 vypestovali návyky, ktoré sa v nich po štyridsiatich rokoch neslobody hlboko zakorenili. „Ten zvyk, že mi nikto nemôže hovoriť do toho, že sa ja rozhodnem slobodne niekam ísť, slobodne niečo povedať, slobodne sa rozhodnúť, či si niečo dám alebo nedám aplikovať v rámci zdravotného postupu, je asi najväčšia hodnota, ktorú si vážili,“ povedal a zdôraznil, že podstatná je v tomto smere prevencia, ktorá bola prerušením komunikačných kanálov medzi jednotlivými bezpečnostnými zložkami ohrozená.
