Nedeľa 24. novembra, 2024
Viera Múdra, autorka knihy „Klíčkovanieˮ (Foto: Viera Múdra)

„Klíčky považujem za funkčnú superpotravinu súčasnosti a jedlo budúcnosti,ˮ hovorí autorka knihy Klíčkovanie (Rozhovor)

Už od detstva boli klíčky neoddeliteľnou súčasťou jej života, keďže sa nachádzali v jedálničku jej rodičov. Po dekáde pracovných skúseností zostala na materskej dovolenke a rozhodla sa počas tohto obdobia spojiť svoje záľuby v písaní a klíčkovaní a všetko spísať do jednej knihy. Ako vegetariánka s dlhšími vegánskymi obdobiami sa počas posledného tehotenstva spoliehala hlavne na klíčky ako na bohatý zdroj živín. Viera Múdra, autorka knihy Klíčkovanie, odhaľuje, čo ju inšpirovalo k napísaniu tejto jedinečnej publikácie.

Kniha nie je len kuchárkou, ale aj odkazom pre budúce generácie. Autorka verí, že klíčky sú superpotravinou budúcnosti, ktorá môže prispieť k zdravšiemu životnému štýlu a zlepšeniu životného prostredia. V rozhovore sa delí o svoje poznatky, inovatívne recepty a vášeň pre klíčkovanie, ktoré ju sprevádzajú po celý život.

Čo bolo pre vás hnacou silou pri písaní knihy „Klíčkovanieˮ?

Klíčky ma sprevádzajú od detstva, svoje miesto mali už v jedálničku mojich rodičov. Moja mama navyše pracovala v sterilnom laboratóriu so semenami. Jej práca šľachtenia nových odrôd kukurice ma neskutčne fascinovala. Aj to bol dôvod, prečo som si vybrala štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, kde som si svoje poznatky z tejto oblasti rozšírila.

Moje „písanie“ ovplyvnil tiež fakt, že som po dekáde rokov zostala doma, na materskej dovolenke. Moja hlava zvyknutá pracovať si uvedomila, že nevie „vypnúť“. Tak som si povedala, že to, čo žijem, položím na papier.

Ďalším faktorom bolo, že som sa posledné roky stravovala vegetariánsky s dlhšími vegánskymi obdobiami a počas posledného tehotenstva som sa tohto štýlu stravovania nechcela vzdať. Tak som vsadila na silu klíčkov. Podarilo sa mi ich zaradiť do svojho jedálnička na dennej báze a dopĺňať si ich konzumáciou dôležité živiny.

Akým spôsobom ste zaradili klíčky do vašej stravy?

Jedlá som klíčkami vylepšovala, klasické veganizovala, tvorila nové recepty, s klíčkami experimentovala, varila a piekla, fermentovala ich. Táto výskumná fáza trvala skoro 3 roky. Potom som si povedala, že napíšem niečo ako odkaz pre moje deti a vnúčatá. Táto vízia sa v mojom ponímaní neskôr premenila na niečo väčšie –  odkaz pre ľudstvo.

V čom spočíva váš odkaz pre ľudstvo?

Viete, ako environmentálnu manažérku ma značne znepokojuje súčasný stav životného prostredia. Na mnohých územiach sveta je životné prostredie ľudskou činnosťou zdecimované a pôda neúrodná. V takýchto oblastiach je jediným spôsobom, ako si jedlo dopestovať, hydroponický spôsob pestovania rastlín. Je to technológia, ktorú vedci vynašli, keď chceli pestovať rastliny vo vesmíre. A klíčkovanie ako také, teda niektoré techniky nakličovania rastlín fungujú na rovnakom hydroponickom princípe s jedným podstatným rozdielom – klíčok do určitej vývojovej fázy rastie iba z čistej vody a vlastných zásob semenných živín. A práve ten zdravý klíčok, dokonca v bio kvalite, tvorí náš jedálniček.

Pri vyššie spomenutom hydroponickom pestovaní sa živiny dopĺňajú chemicky. Chémia v potravinách, ovocí a zelenine patrí medzi ďalší celosvetový problém. A toto je dôvod, prečo ja osobne vnímam klíčky ako superpotravinu budúcnosti. Klíčky obsahujú niekoľkonásobne vyšší podiel živín ako jej materská rastlina, narastú za veľmi krátky čas, sú nenáročné na priestor a starostlivosť, sú nízkokalorické, obsahujú dostatok vlákniny, netvoria žiadnu ekologickú stopu. Klíčkovanie nám naozaj prináša obrovské množstvo výhod, ktoré opisujem vo svojej knihe.

Chcela som ľudí naučiť, ako byť aspoň čiastočne sebestační a ako si dokážu doma, aj v malej činžiakovej kuchyni alebo  na internáte, dopestovať vlastnú úrodu zdravej mikrozeleniny.

Viera Múdra, autorka knihy „Klíčkovanieˮ (Foto: Viera Múdra)

Ako sa vaše osobné skúsenosti počas tehotenstva a starostlivosti o deti preniesli do obsahu a tém knihy?

Téma zdravého životného štýlu a stravovania ma sprevádza už od puberty. Začala som cvičiť a venovať sa štúdiu zdravia a zdravého stravovania, ktorého súčasťou boli samozrejme aj klíčky. Tým, že som bola s nimi odmalička zžitá, automaticky som ich zaradila aj do jedálnička nášho prvého syna, za čo som si už v materskej škôlke vyslúžila od pani riaditeľky veľkú poklonu.

Dodnes si tento moment pamätám, je to presne 23 rokov dozadu. Celý život rada v kuchyni experimentujem, v súčasnosti varím najčastejšie intuitívne. Keďže som knihu tvorila 20 rokov po svadbe a počas tretieho tehotenstva, mala som dosť kulinárskych skúseností a množstvo obľúbených jedál našej rodiny, takže vôbec nebol problém vymyslieť 60 jedál s použitím klíčkov. Z tohto obdobia vznikli aj všetky fotografie do knihy vrátane tých, kde pózuje náš najmenší člen rodiny, Maťko, ktorý bol v tej dobe najväčší „klíčkožrút“.

Knihu som sa snažila koncipovať tak, aby bol jej obsah ľahko čitateľný pre všetky vrstvy verejnosti, aj staršie násť-ročné deti, nakoľko som také dve v tej dobe mala doma. Neskôr som začala uvažovať, ako túto tému priblížiť našim najmenším, tak som napísala knihu „O malinkom semienku“, určenú pre škôlkárov a prvostupniarov.

Aké sú podľa vás najdôležitejšie princípy zdravej výživy a ako sa odrážajú vo vašej knihe?

Moju knihu Klíčkovanie tvorí okrem teórie nakličovania, ktorú som nazvala „Malý sprievodca veľkými premenami“ aj 60 receptov na rastlinné jedlá s použitím klíčkov. Pri zdravom rastlinnom stravovaní treba klásť veľký dôraz na celkové zloženie stravy, predovšetkým dostatočný príjem mikro a makro nutrientov. Recepty sú koncipované tak, aby svojím zložením dokázali pokryť potreby nášho organizmu. V stravovaní preferujem čerstvosť a pestrosť vrátane konzumácie klíčkov v surovom či tepelne upravenom stave. Pokrmy skonzumované počas dňa by mali pokryť potreby nášho organizmu. Zároveň sa snažím držať zásady – všetko s mierou. To znamená, že ak si dopestujem vaničku alebo misku mikrozeleniny, nezjem ju počas jedného dňa celú sama, ale si ju do primeraných porcií rozdelím na viacero dní, prípadne pre viacerých členov rodiny.

Klíčky tvoria súčasť nášho jedálnička, no nenahrádzame nimi klasickú pestrú stravu. Klasický jedálniček predovšetkým oživia a dozdobia. Na pár stranách knihy sa rozpisujem o stráviteľnosti jednotlivých nutrientov, ale aj o tom, ako si môžeme zvýšiť výživovú hodnotu našej stravy.

V čom vidíte význam klíčkovania pre ľudské zdravie a životný štýl?

Z hľadiska výživy sa vďaka mnohým vedeckým výskumom, predovšetkým zahraničným, stali klíčky neoceniteľným zdrojom živín.  Osobne považujem klíčky za funkčnú superpotravinu súčasnosti a jedlo budúcnosti ľudstva. Sú pre náš organizmus potravou a zároveň liekom. 

Moje vnímanie „klíčkovania“ bolo v minulosti ovplyvnené pani MUDr. Katarínou Juríkovou, autorkou knihy Klíčky – život, zdravie, dlhovekosť. Autorka klíčky opísala ako najčerstvejšiu zeleninu, ktorá rastie aj vo chvíli, keď si ju vkladáme do úst a ako jedinú potravu, v ktorej sa pri konzumovaní nezačali procesy rozpadu výživných látok potrebných pre náš organizmus. Preto má podľa nej konzumácia klíčkov v ľudskej výžive veľký význam.

Klíčkovanie však nie je žiaden fenomén súčasnosti. Ľudstvo bolo v minulosti s prírodou a jej cyklami viac späté ako moderný človek 21. storočia. Z medicínskeho a výživového hľadiska majú klíčky bohatú históriu predovšetkým v ázijských krajinách. Podľa tradičnej čínskej medicíny boli klíčky starými čínskymi lekármi predpisované už pred 5000 rokmi ako liek na mnohé ochorenia, najmä kožné, tráviace a ochorenia svalov. Ich liečebnú silu využívala aj indická ajurvéda. Anglickí moreplavci ich v minulosti konzumovali ako liek proti skorbutu (ochorenie vznikajúce pri nedostatočnom príjme vit. C). Pred 7000 rokmi sa začali klíčky obilnín používať v Mezopotámii na výrobu piva. Z 12 st. pochádzajú prvé zmienky o výrobe whisky z naklíčeného jačmeňa alebo raže.

Aj v súčasnosti nájdeme na našom trhu viaceré produkty z klíčkov. Okrem naklíčenej klasickej mikrozeleniny sa predáva aj múka alebo vločky z klíčkov. V potravinárstve a v kozmetike sa používajú klíčkové oleje.

Aké odozvy ste dostali od čitateľov?

Odozvy boli neskutočné, sama som bola veľmi milo prekvapená. Ľudia mi písali krásne slová cez správy na sociálnych sieťach, ktorých prišlo neskutočne veľa. Viacerí ma označovali vo svojich príbehoch a našlo sa aj pár odvážlivcov, ktorí svoju recenziu na knihu verejne napísali na moju stránku

Ako sa tieto odozvy prejavili na vašom videní budúcich projektov?

V prvom rade som si uvedomila, že zanechať tento odkaz ľudstvu malo naozaj zmysel. Napriek tomu mi po vydaní knihy viacerí ľudia povedali, že moja kniha je nadčasová a Slováci ešte nie sú na takúto zmenu prístupu k tvorbe svojho jedálnička pripravení. Čiastočne sa s týmto názorom stotožňujem, vidím to počas nášho cestovania po iných európskych krajinách. Už len v Českej republike alebo v Rakúsku sú ľudia v stravovaní a ponímaní toho, čo vložia do úst, omnoho ďalej ako my, viac sa nad zložením, pôvodom stravy a jeho vplyvoch na náš organizmus zamýšľajú, nehovoriac o Nemecku, Anglicku a podobne.

Ďalším projektom bola detská kniha O malinkom semienku, ktorá síce vyšla rok po knihe Klíčkovanie, no pracovať som na nej začala ešte počas práce na prvej knihe. Uvedomila som si, že na našom trhu detská kniha s takouto tematikou chýba a snažila som túto „dieru na trhu“ vyplniť niečím pre mňa zmysluplným.

Tým, že som bola s klíčkovaním zžitá od detstva, som si vôbec neuvedomovala, ako môže byť táto problematika ľuďom vzdialená aj napriek tomu, že si moju knihu kúpili. Začať klíčkovať sa im zdalo veľmi komplikované. Viacerí ma nabádali, aby som ich do klíčkovania viac zasvätila, tak som pre záujemcov otvorila viacmesačné kurzy klíčkovania, kde sme sa priebežne úplne od základov naučil nakličovať cca 15 druhov semien, ktoré sme následne zaraďovali do svojej stravy. S klíčkami sme varili, piekli, fermentovali. Vyrábali sme zdravé klíčkové polotovary, tofu, tempeh, klíčkovú granolu. Klíčky sa dajú použiť naozaj všade.

Čo nasledovalo po kurzoch klíčkovania?

Po kurzoch klíčkovania nasledovali ďalšie kurzy, v ktorých sa venujeme predovšetkým podpore imunitného systému a výrobe domácej prírodnej medicíny prostredníctvom fytoterapie. Som presvedčená, že by sa ľudia mali vedieť o svoje zdravie postarať.

Uvedomila som si, aká dôležitá je edukácia. Správne vedenie v oblasti zdravého životného štýlu, výživy, telesnej výchovy a športu – predovšetkým detí a mládeže, ktorí si svoj život vďaka správnym vzorom formujú – je kľúčové. Preto ak máme možnosť, venujme sa predovšetkým mladej generácii, ktorá je pre vedu, pokrok, inovácie a vývoj zanietená. Ona je tá, ktorá bude tvoriť budúcnosť sveta.

Máte nejaké obľúbené zdravé tipy alebo triky, ktoré by ste každému odporučili?

Sú veľmi jednoduché. Alfou a omegou je jesť zdravo a pestro. Sama zaraďujem do stravy množstvo protizápalových potravín a vylučujem tie opačné – spôsobujúce zápal. Dôsledkom toho je skvelo fungujúca imunita, zdravý mikrobióm, ideálna váha, dostatočné množstvo svalovej hmoty a ďalšie parametre, ktoré v našom živote zohrávajú kľúčovú úlohu.

Ďalším krokom je voľba skladby jedálnička podľa toho, či chceme schudnúť alebo pribrať, či máme nejaké konkrétne ochorenie, na ktoré sa treba zamerať a podobne. Čiže ani v tejto oblasti neexistuje jednotný prístup a zloženie stravy, ktoré by pasovalo na všetkých. Aj v stravovaní platí jednoduchá matematika – denný príjem energie a kalórií do nášho tela stravou musí zodpovedať nášmu dennému výdaju pohybom a prácou. Ak tak nie je, človek buď priberá alebo chudne.

Do stravy je potrebné zaradiť primárne potraviny (tie, čo nám dáva príroda), dostatočné množstvo vlákniny, zdravé tuky, strukoviny, obilniny. Podľa najnovších výskumov by sme mali za týždeň skonzumovať aspoň 20–30 kusov ovocia a zeleniny (v akomkoľvek stave – surové, varené, pečené, fermentované a pod.) Nemali by sme zabúdať na pitný režim, tým vôbec nemám na mysli sýtené a sladené, príp. energetické nápoje, piť treba čistú vodu a bylinkové čaje.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sa cítia zmätení v množstve informácií o strave a nevedia, ktorým smerom sa vydať?

Ľuďom by som poradila použiť zdravý sedliacky rozum. Predstavte si, že neexistujú obchody plné konkrétnych produktov, hotových jedál a polotovarov. Alebo si predstavte, čo jedli ľudia v minulosti, keď nemali prístup k hotovej strave. Jedli to, čo si dopestovali a dochovali, alebo to, čo im príroda ponúkla, a to dokonca v bio kvalite. Jedli sezónne a lokálne suroviny. Jedlá si pripravovali z trvanlivých aj čerstvých potravín.

Z obilnín a strukovín naši predkovia varili rôzne kaše, omáčky, polievky. Viaceré semená nakličovali. Chlieb piekli z celozrnnej múky. To, čo sa počas sezóny urodilo (ovocie, zelenina, orechy, bylinky) vhodným spôsobom uskladnili, zavarili, sfermentovali, usušili. Mäso sa v ich jedálničku nachádzalo veľmi zriedka. Jedli striedmejšie, viac sa hýbali, ťažšie fyzicky pracovali. A to je podľa mňa tá správna cesta.

K lokálnym zdrojom máme našťastie prístup stále. Vôbec nemusíme stáť dlhé hodiny v kuchyni za sporákom, kľudne si môžeme pripravovať 15-minútové jedlá. Máme šťastie, že v našej dobe môžeme množstvo surovín mraziť. To je spôsob, akým si ja doma vyrábam svoje vlastné polotovary. V tlakovom hrnci uvarím 2 balíky strukovín, po vychladnutí ich zlejem a nabalíčkujem do mrazničky.

Ľuďom odporúčam, aby sa viac zamýšľali nad tým, čo na svoj tanier naložia. Či sú to len prázdne kalórie alebo skutočne hodnotné jedlo. Aby sa o to, čo zjedia oni aj ich deti viac zaujímali. Odporúčam im, aby sa naučili dopestovať si vlastnú úrodu domácej mikrozeleniny.

Žijeme v rýchlej a konzumnej dobe. Každý z nás by chcel zázračnú radu alebo „pilulku“, ktorá funguje na všetky choroby, na zdravie, mladosť a dlhovekosť. Internet je plný zaručených rád, diét a výživových doplnkov, ktoré sľubujú zázraky na počkanie. Keď sa z týchto ideálov presunieme do reality, pochopíme, že svoj život a svoje zdravie máme len a len vo vlastných rukách. Od nás závisí, koľko času sme sami sebe, príprave svojho jedla, telesnej aktivite, odpočinku a psychohygiene ochotní venovať. Na zdraví musíme pracovať systematicky. A vieme si ho krásne budovať aj vhodne zvolenou stravou. Len si treba nájsť na seba čas.

Ďakujeme za rozhovor!

Prečítajte si aj