Smrteľná havária vrtuľníka v Iráne: nehoda alebo sabotáž?
Smrteľná havária iránskeho prezidenta Raisiho vo vládnom vrtuľníku sa doteraz považovala za nehodu. Čínsky režim však už naznačuje konšpiračné teórie. V krátkodobom horizonte nikto neočakáva žiadne vážne zmeny v mocenskej štruktúre v Teheráne.
Od pondelkového rána 20. mája to potvrdil aj režim v Teheráne: Pri havárii vrtuľníka pri hraniciach s Azerbajdžanom zahynul iránsky prezident Ebrahim Raisi. Ako prvý vyjadril sústrasť predseda Rady EÚ Charles Michel, ale aj ruský prezident Vladimir Putin a čínsky vodca Si Ťin-pching. Sústrasť príbuzným uväznených vyjadril aj indický premiér Naréndra Módí a filipínsky prezident Ferdinand Marcos ml.
Na sociálnych sieťach sa však objavili aj početné prejavy radosti a škodoradosti. Mnohí používatelia X sa odvolávali na Raisiho aktivity v službách mulláhskeho súdnictva – a s tým súvisiace rozsudky smrti. Okrem toho sa Raisi osobne postaral o to, aby údajné mučenie a znásilňovanie členov opozície zostalo nepotrestané.
Médiá ČKS naznačujú sabotáž ako možnú alternatívu
Vodca Čínskej komuinstickej strany (ČKS) Si Ťin-pching poslal sústrastný odkaz viceprezidentovi Mohammadovi Mokhberovi, ktorý teraz preberá funkciu. Hovoril v ňom o jeho „dôležitom prínose k zaisteniu bezpečnosti a stability Iránu“. Okrem „národného rozvoja a prosperity“ podľa neho tiež upevnil a ďalej rozvíjal „komplexné strategické partnerstvo medzi Čínou a Iránom“.
Raisiho smrť bola „hlbokou stratou pre iránsky ľud“ a čínsky ľud stratil „drahého priateľa“, dodal Si Ťin-pching. Čínsky režim a ľud si „vysoko cenia tradičné priateľstvo s Iránom“, povedal čínsky prezident a oznámil, že ho chce posilniť aj s novým vedením.
Irán v súčasnosti predpokladá, že príčinou havárie bola nehoda, ktorej priaznivo ovplyvnili zlé poveternostné podmienky. Propagandistické orgány režimu ako „Global Times“ alebo „China Daily“ však naznačujú aj možné scenáre sabotáže.
„Global Times“ vysvetlil, že „zložitá domáca a medzinárodná situácia, v ktorej sa Irán nachádza“, dáva priestor aj teóriám, že „niečo nemuselo byť v poriadku“. „China Daily“ tiež poukazuje na vek leteckého parku v Iráne – a sankcie, ktoré sťažujú aktualizáciu bezpečnostných údajov.
Zatiaľ čo analytik Fan Hongda zo Šanghajskej univerzity tvrdí, že existuje len málo dôkazov o atentáte, Wang Lei z Čínskej akadémie spoločenských vied považuje atentát za minimálne jedno z troch rovnako platných alternatívnych vysvetlení. Prinajmenšom sa domnieva, že „sabotáž nemožno vylúčiť“ a že je potrebné komplexné vyšetrovanie.
Havárie lietadiel s politikmi na palube pravidelne vyvolávajú špekulácie
Napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam došlo v posledných desaťročiach k niekoľkým veľkolepým úmrtiam politikov v dôsledku leteckých havárií. V mnohých prípadoch vyvolali špekulácie a nevôľu – najmä ak išlo o spojenie so susednými krajinami.
Jedným z najznámejších prípadov bola smrť pakistanského vojenského vládcu Zia ul-Haqa pri havárii lietadla Lockheed C-130 patriaceho pakistanskému letectvu 17. augusta 1988. Hoci existovali náznaky, že haváriu spôsobil niekto iný, a fámy o možnej účasti sovietskej tajnej služby KGB, neexistovali dostatočne spoľahlivé dôkazy.
O necelých šesť mesiacov neskôr boli nejasné aj okolnosti havárie lietadla v údolí Rýna s rakúskym ministrom sociálnych vecí Alfredom Dallingerom na palube 23. februára 1989 nad Bodamským jazerom. Verejnosť však jednomyseľne predpokladala, že išlo o nehodu, keďže nebol zjavný motív útoku.
Avšak dve smrteľné letecké nehody s účasťou politikov koncom roka 2000 dodnes podnecujú špekulácie. V tureckej provincii Kahramanmaraş zahynul 25. marca 2009 populárny vodca ultranacionalistickej strany BBP Muhsin Yazıcıoğlu po tom, ako sa jeho vrtuľník zrútil počas snehovej búrky v horách. Tureckí politici podozrievali okrem iného „hlboký štát“, izraelskú tajnú službu a Gülenovo hnutie, že zabránili tomu, aby bol Yazıcıoğlu včas nájdený.
Raisi nebol najvyšším rozhodovacím činiteľom
V Poľsku bola traumatizujúcou udalosťou havária lietadla Tupolev Tu-154 poľských vzdušných síl pri priblížení na vojenské letisko pri Smolensku 10. apríla 2010. Medzi 89 mŕtvymi bolo niekoľko vládnych predstaviteľov a vysokopostavených vojenských a cirkevných predstaviteľov, ako aj prezident Lech Kaczyński. Jeho strana PiS stále pestuje teórie o útoku organizovanom Ruskom. Niektoré médiá tiež tvrdili, že do neho bol zapojený vtedajší – a súčasný – premiér Donald Tusk.
To, čo má potenciál inšpirovať konšpiračné príbehy v súvislosti so súčasnou smrťou prezidenta Raisiho, nie je len blízkovýchodný konflikt. Prezident sa práve vracal zo štátnej návštevy susedného Azerbajdžanu. Vzťahy medzi týmito dvoma krajinami sú historicky napäté podobne ako vzťahy medzi Poľskom a Ruskom. Azerbajdžan tiež udržiava úzke vzťahy s Izraelom.
Rusko, Čína ani Západ neočakávajú v krátkom čase po smrti Raisiho a ministra zahraničných vecí Amira-Abdollahjana žiadne rozsiahle zmeny v iránskom politickom systéme. Po prvé, najvyššou autoritou v štáte nie je prezident, ale najvyšší líder Alí Chameneí. Po druhé, takzvané Revolučné gardy (IRGC) sú tu stále ako „štát v štáte“, aby v prípade pochybností zabezpečili jasné podmienky.
Mocenské boje medzi zástancami tvrdej línie budú určovať budúcnosť Iránu
Analytik Hamidreza Azizi strane predpokladá, že Mohammad Mokhber ako nástupca zostane nateraz neohrozený – najmä preto, že má úzke väzby na IRGC. Jeho dočasné predsedníctvo dokonca zvyšuje ich vplyv v rámci mocenskej štruktúry.
Medzi samotnými zástancami tvrdej línie však prebiehajú mocenské boje, ktoré boli nedávno signalizované v súboji o post predsedu parlamentu. Tie by sa teraz rozšírili aj na prezidentský post.
Režim však musí zvýšiť svoju legitimitu prostredníctvom vysokej volebnej účasti. Ešte v marci prišlo v parlamentných voľbách k urnám len málo oprávnených voličov – v Teheráne bola účasť mimoriadne nízka. Oficiálne prišlo k urnám 41 % voličov, z toho 5 % hlasovalo neplatne. Pozorovatelia sa však domnievajú, že počet voličov bol ešte nižší.
Kurz zahraničnej politiky sa tiež nezmení. Zintenzívnia sa však mocenské boje medzi samotnými zástancami tvrdej línie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
