Na kandidátkach do eurovolieb nájdeme viac i menej známe tváre (Výber osobností strán)
Kandidátne listiny pre voľby do Európskeho parlamentu (EP) priniesli niekoľko zaujímavých mediálne známych mien, ale aj také, ktoré výrazne rezonovali v súvislosti s riadením štátu. Víťazom posledných eurovolieb v roku 2019 sa stala koalícia PS – Spolu.
Čím prekvapili kandidátne listiny koaličných strán
Jednotkou na kandidátke Smeru SD je dlhoročná europoslankyňa Monika Beňová, ktorej je často vytýkaný rozpor medzi prioritami strany a jej vlastnými aktivitami v EP. Na minuloročné pozastavenie členstva Smeru a Hlasu v ľavicovej Strane európskych socialistov reagovala Beňová spoločne s Katarínou Roth Neveďalovou (č. 5) demonštratívnym vystúpením z frakcie. Pritom ešte v roku 2021, kedy bolo členstvo Smeru ohrozené kvôli potenciálnej spolupráci s Republikou či naratívu o záujme USA na rusko-ukrajinskom konflikte avizovala svoj možný odchod zo strany Smer.
Štvorka na kandidátnej listine Smeru patrí bývalej asistentke europoslanca Miroslava Radačovského, právničke a autorke knihy Politika EÚ bez krivých zrkadiel Judite Laššákovej. Laššáková je známa najmä ako aktívna kritička bývalého vedenia štátu a do širokého povedomia verejnosti sa dostala prostredníctvom sociálnych sietí a vlastnej tvorby. Kritici Laššákovej okrem iného vyčítajú, že hosťami relácií, ktoré moderovala, boli pred parlamentnými voľbami aj členovia strany Smer.
Aj Branislav Becík, jednotka na kandidátnej listine strany Hlas, sa zviditeľnil predovšetkým ako odporca vedenia Slovenska v predchádzajúcom volebnom období a nevyhýbal sa ani účasti na protivládnych protestoch. Becík oslovil v tom čase prostredníctvom sociálnych sietí množstvo pronárodne zmýšľajúcich Slovákov. Časť z nich však neskôr vyjadrovala nesúhlas s jeho vstupom do Hlasu. Aktuálne je predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja a poslancom Národnej rady (NR) SR.
Ako dvojka sa o post poslanca EP uchádza niekdajší známy televízny moderátor a súčasný štátny tajomník ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš. Jeho politická dráha začala v deväťdesiatych rokoch členstvom v KSS (SDĽ) a do Hlasu sa dostal v roku 2020 ako jeden z bývalých poslancov strany Smer.
Pod hlavičkou SNS kandidujú do EP všetci súčasní poslanci a vládni predstavitelia strany. Jedinou výnimkou je exposlankyňa NR SR Romana Tabák. Tabák na seba v minulosti upozornila nielen drobnými bulvárnymi kauzami, ale aj hlasovaním proti uzavretiu dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (DCA). V hnutí OľaNO ju miesto v strane stálo rozhodnutie v máji 2022 nehlasovať za vydanie Roberta Fica do väzby. Následne ešte pobudla v klube Sme rodina, s ktorým sa nestotožnila v postupe pri darovaní stíhačiek MIG-29 na Ukrajinu, kvôli čomu jeho rady opustila. Bývalá tenistka má na kandidátke SNS poradové číslo šesť.
Opozícia prináša do eurovolieb prevažne známe mená
Na kandidátke najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS) je jednotkou bývalý viceguvernér Národnej banky a vysokoškolský pedagóg Ľudovít Ódor. Počas svojho pôsobenia vo funcii premiéra úradníckej vlády (v roku 2023) sa jednoznačne dištancoval od akéhokoľvek prepojenia s PS. Ódor dnes hovorí: „Nechcem deliť, ale násobiť. Preto som si vybral pôsobenie v Progresívnom Slovensku. V silnom hnutí, ktoré má jasno v hodnotách a v smerovaní krajiny, ktoré je mi blízke.“
Trojkou je Martin Hojsík, momentálne zastávajúci funkciu podpredsedu Európskeho parlamentu. Hojsík je okrem iného známy presadzovaním rodovej rovnosti, Green Dealu či balíku Fit for 55, ktorého cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 55%.
Zo štvrtého miesta kandiduje redaktorka a moderátorka relácie RTVS Silná zostava Veronika Cifrová Ostrihoňová. Tento krok je podľa predsedu Rady RTVS Igora Galla potvrdením o zaujatosti moderátorky, ktorá na vlastnej platforme viedla aj neformálne živé vysielanie s prezidentkou Zuzanou Čaputovou (bývalou podpredsedníčkou PS) a spolupracovala na prezidentkinom projekte Mysli s hlavou štátu. Nakrúcanie ženskej diskusnej relácie RTVS oznámením o kandidatúre Cifrovej skončilo.
Sloboda a Solidarita (SaS) sa už tradične prezentuje dôrazom na silný ekonomický program, o ktorom sa pokúša naďalej presvedčiť voličov. Podľa súčasnej koalície však počas svojej účasti vo vláde nedokázala zabrániť rozvratu verejných financií pod taktovkou Igora Matoviča. Okrem bývalého šéfa strany Richarda Sulíka, ktorý do EP kandiduje s číslom jeden a dodnes čelí nezrovnalostiam v dubajskej kauze, sú na kandidátnej listine ďalší ekonómovia so skúsenosťami z domácich i medzinárodných štruktúr – Eugen Jurzyca a Ján Oravec.
Zaradenie poslankyne Jany Bittó Cigánikovej na kandidátku SaS nie je žiadnym prekvapením. Odborníčka strany na zdravotníctvo minulý rok podala žalobu na Igora Matoviča, ktorý ju označil za lobistku v prospech Penty.
Kresťanskodemokratickému hnutiu (KDH), ktoré sa po minuloročných voľbách vrátilo do lavíc NR SR, dnes koalíciou býva vytýkaný odklon od tradičných kresťanských hodnôt a čiastočné naladenie na strunu PS. Opätovná kandidátka Miriam Lexmann paradoxne bojuje proti právu na interrupciu, po ktorom podľa jej slov „volajú progresívci a sociálni demokrati na európskej úrovni celé roky“. Najnovšie sa aktuálna europoslankyňa a jednotka na kandidátke KDH v súvislosti s novým právnym predpisom na posilnenie ochrany slobody médií, ktorý bol schválený v EP, postavila nekompromisne na stranu RTVS. Lexmann bola jednou z mála europoslancov, ktorí na európskej pôde otvorili otázku závislosti EÚ od Číny a jej negatívneho ekonomického dopadu na európske hospodárstvo.
Svoj návrat do politiky oznamuje z 15. pozície na kandidátke KDH niekdajší minister dopravy Ján Figeľ. Ten pri prístupových rokovaniach Slovenska do EÚ pôsobil ako hlavný vyjednávač a ako prvý Slovák vykonával funkciu komisára Európskej únie. V roku 2012 rozvíril verejnú mienku predvolebným sloganom o bielom Slovensku, ktorý podľa neho nemal rasistický podtext, ale upozorňoval na symboliku bielej farby v kresťanstve.
Koalícia Slovensko, Za ľudí vyslala do boja o kreslo popri známych menách aj také, ktoré síce nezažili „svetlá rámp“, no priaznivci bývalého OĽaNO ich opäť spoznávajú najmä zo sociálnych sietí. Patrí k nim aj psychologička a aktuálne asistentka poslanca Mareka Krajčího Mária Benová, osmička na kandidátke, známa obhajobou Igora Matoviča a jeho hnutia v internetových diskusiách. Benová sa prezentuje aj písaním blogu na webstránke denníka Pravda.
Z piatej pozície sa o priazeň voličov uchádza kandidát na prezidenta z posledných volieb (Za ľudí a KU) Patrik Dubovský, ktorý sa počas prezidentskej kampane vyjadril, že chce byť alternatívou aj pre voličov Harabina, Danka alebo KDH. Historik z Ústavu pamäti národa sa zviditeľnil v novembri minulého roka, kedy podal trestné oznámenie na podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu (kandidujúceho do EP za Smer-SD) za to, že vo svojej kancelárii nahradil portrét prezidentky Čaputovej portrétom kontroverzného komunistického revolucionára Che Guevaru.
Kresťanská únia bude do eurovolieb kandidovať samostatne. Kandidátku povedie exminister sociálnych vecí a rodiny a bývalý člen strany Sme rodina Milan Krajniak. Podľa vlastných slov chce dať ľuďom možnosť alternatívy, aby sa nemuseli rozhodovať iba medzi dvoma najsilnejšími stranami – Smerom a PS.
Krajniak sa zasadzuje za zachovanie práva veta všetkých krajín EÚ. K Zelenej dohode sa stavia kriticky kvôli jej dopadom na ekonomiku a zvýšené výdavky pre slovenské domácnosti. Krajniakovo meno sa často skloňuje aj v súvislosti s expresným zabezpečením previerky úrovne prísne tajné pre bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica či kauzou schránkových firiem, ktoré od ministerstva práce obdržali niekoľkomiliónovú pandemickú podporu.
Aké esá vytiahli z rukáva mimoparlamentné strany
Demokratov, ktorí vzišli z bývalého hnutia OľaNO, reprezentujú na kandidátke do EP najsignifikantnejší predstavitelia predchádzajúceho vedenia štátu – od bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý kandiduje s číslom jeden, až po expremiéra Eduarda Hegera. Ten si, podobne ako Igor Matovič z hnutia Slovensko, „rezervoval“ na kandidátke posledné miesto.
Zrejme najväčšiu pozornosť vyvolala nominácia bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana (číslo 2). Ten počas výkonu funkcie čelil pochybnostiam o svojej nezaujatosti a odmietal často podsúvané špekulácie o napojení na stranu PS. Exprezident Policajného zboru už pred parlamentnými voľbami avizoval, že v prípade víťazstva premiéra Fica v parlamentných voľbách z polície odíde. Malo sa tak stať k 31. októbru 2023. Z funkcie ho však odvolal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý v tom čase naopak tvrdil, že Hamran chce až do konca roka čerpať dovolenku.
Mimoparlamentná strana Republika zvolila podobnú stratégiu, s akou do minuloročných parlamentných volieb vstupoval predseda SNS Andrej Danko. Ten však spoluprácu s Uhríkovou stranou odmieta. Ani Republika nesiahla len do vlastných radov, ale stavila aj na mená, ktoré sa od roku 2020 postupne objavovali v rôznych videách a reláciách na sociálnych sieťach. Jedným z nich je doktor práv Miroslav Kamenský, známy svojimi analýzami geopolitickej situácie, akcentovaním historických súvislostí a názormi z pohľadu práva. Najmä v otázkach rusko-ukrajinského konfliktu sa jeho naratív prudko rozchádza s naratívom EÚ. Kamenský dostal na kandidátnej listine číslo šesť.
Štrnástka na kandidátke Republiky patrí Lívii Pavlíkovej. Pavlíková je moderátorkou relácie Kulturblog, s ktorou sú spojené i mená ďalších členov Republiky. V minulosti v nej pravidelne vystupoval ako hosť, dnes ako moderátor, Milan Mazurek, rovnako skúšajúci šťastie vo voľbách do EP. Kulturblog sa dlhodobo ocitá pod paľbou ostrej kritiky, podobne ako Pavlíkovej vlastná tvorba. Mladá kandidátka na europoslankyňu nedávno rozbúrila stojaté vlny literárnej tvorby pre deti a mládež aj provokatívnou knihou Ako sa líška vlkom nestala, v ktorej naráža na súčasnú rodovú politiku.
Ďalšími známymi menami na kandidátke Republiky sú niekdajšia významná politička SNS Anna Belousovová alebo šéf portálu Zem a Vek Tibor Eliot Rostas.
