Falošné sľuby: Čína vsadila na uhlie, s emisnými záväzkami si neláme hlavu (Analýza)
Zatiaľ čo západné krajiny obmedzujú tradičné zdroje energie, aby splnili ciele v oblasti klimatických zmien stanovené globálnymi organizáciami, Čína vytrvalo pokračuje v modernizácii svojho rozsiahleho počtu uhoľných baní pomocou najnovších technológií, snažiac sa zvýšiť ich produktivitu.
V Parížskej dohode OSN z roku 2015 sa viaceré krajiny zaviazali znížiť emisie, pričom Spojené štáty za Obamovej vlády súhlasili so znížením emisií CO2 o viac ako 25% do roku 2025. Dohoda umožňuje Číne pokračovať v rozširovaní uhoľnej energetiky približne do roku 2030, pričom Peking má čas na dosiahnutie „uhlíkovej neutrality“ až do roku 2060.
Prezident Donald Trump v roku 2017 od dohody odstúpil a neskôr ju označil za „absolútnu katastrofu pre krajinu“ a „obrovský transfer amerického bohatstva do cudzích krajín, ktoré sú zodpovedné za väčšinu svetového znečistenia“. Prezident Joe Biden sa k dohode znovu pripojil len niekoľko hodín po svojom nástupe do funkcie v roku 2021.
Západné krajiny naďalej obmedzujú využívanie fosílnych palív s cieľom znížiť emisie, ale škodia tým samy sebe. Napríklad americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) nedávno navrhla prísnejšie emisné limity pre uhoľné elektrárne, čo by podľa odborníkov mohlo znížiť spoľahlivosť dodávok elektriny a viesť k jej zdraženiu.
Modernizácia ťažby uhlia
Snaha Pekingu o modernizáciu uhoľných baní pritom signalizuje, že krajina sa uberá iným smerom a využíva technológie na zvýšenie produktivity ťažby uhlia, pričom cieľom Čínskej komunistickej strany (ČKS) je dosiahnuť základnú digitalizáciu všetkých uhoľných baní do roku 2035. Jedným z takýchto modernizačných projektov je „inteligentná baňa“ Hongliulin v provincii Shaanxi.
Digitalizáciu v bani Hongliulin realizuje čínsky technologický gigant Huawei, pričom baňa je teraz vybavená radom 5G reléových boxov, inteligentných kamier a senzorov. Nová metóda údajne zvýšila produkciu uhlia takmer o tretinu – uviedla spoločnosť pre agentúru AFP.
Zapojenie spoločnosti Huawei naznačuje, že Čína si pravdepodobne ponechá uhlie ako kľúčový zdroj energie ešte mnoho rokov, čo naznačil aj Xu Jun, vedúci digitalizácie ťažby v spoločnosti. „V celosvetovom meradle bude využívanie uhlia a čistej energie ešte dlho koexistovať. Vývoj inteligentných technológií v súvisiacich odvetviach je nezadržateľný,“ povedal v rozhovore pre tlačovú agentúru a dodal, že mnohí konkurenti takisto zakladajú tímy v tejto oblasti.
Americký Inštitút pre výskum energetiky (IER) varuje, že Peking nie je úprimný, pokiaľ ide o jeho záväzok splniť klimatické ciele. „Ak niekto verí, že Čína splní svoje záväzky vyplývajúce z klimatickej dohody a dosiahne do roku 2030 maximum emisií skleníkových plynov, mal by sa nad tým znovu zamyslieť,“ uvádza sa v komentári z 25. mája.
„Čína sa zahráva so západným svetom a prijíma záväzky, ktoré pravdepodobne nedodrží, pretože sa túži stať svetovou superveľmocou číslo jeden a v maximálnej miere využívať svoje prírodné zdroje a všetko, čo môže získať,“ píše inštitút.
Podľa oficiálnych údajov mala Čína do konca roka 2022 celkovo 4 400 uhoľných baní. Ak by Čína plnila svoje emisné záväzky, tieto bane by pracovali na minimálnu kapacitu. „Na základe jej súčasných opatrení a investícií do uhoľných elektrární a inteligentných uhoľných baní je však zrejmé, že Čína stavia na tom, že uhlie si zachová svoj význam v zásobovaní palivom aj v nasledujúcich rokoch,“ zdôraznila IER.
Uhoľné elektrárne na vzostupe
Podľa februárovej správy Global Energy Monitor a Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia sa v minulom roku v Číne „dramaticky zrýchlila“ výstavba uhoľných elektrární, ohlasovanie nových projektov a povoľovanie elektrární, pričom týždenne boli povolené dve nové uhoľné elektrárne.
„V roku 2022 sa v Číne začali stavať uhoľné elektrárne na 50 GW energie, čo predstavuje nárast o viac ako 50% oproti roku 2021. V prípade mnohých z týchto projektov sa povolenia vybavovali urýchlene a výstavba sa začala v priebehu niekoľkých mesiacov,“ uvádza sa v správe.
„Boli povolené nové projekty na celkovú produkciu 106 GW energie, čo zodpovedá dvom veľkým uhoľným elektrárňam týždenne. Objem povolenej kapacity sa zvýšil viac ako štvornásobne (z 23 GW v roku 2021),“ píše sa ďalej v správe.
Z celkovej novej kapacity, ktorú Čína povolila v roku 2022, sa v januári 2023 ešte nezačali stavať elektrárne na produkciu 60 GW energie. Podľa správy sa očakáva, že tieto projekty sa začnú realizovať už čoskoro v priebehu tohto roka.
Čínsky uhoľný priemysel sa údajne podieľa na celkových globálnych emisiách v takmer 20% miere, čo podľa analytikov produkuje viac skleníkového znečistenia ako všetky svetové vozidlá dohromady.
Oslabenie druhých, posilnenie samých seba
Nadácia pre politiku globálneho otepľovania už v decembri 2021 varovala vo svojej správe (pdf), že Peking využíva klimatickú agendu ako nástroj na „posilnenie svojej ekonomiky“ a zároveň ju nasadzuje ako „zbraň k oslabeniu iných krajín“.
Bez uhlia by čínska ekonomika upadala a čínsky vodca Si Ťin-pching by nebol schopný naplniť svoju ambíciu urobiť z Číny svetového hegemóna do roku 2049, kedy uplynie sto rokov od nástupu čínskych komunistov k moci.
„V dôsledku rastúcich nákladov na energiu, výpadkov prúdu a ďalších nedostatkov v zásobovaní, západné krajiny ochromujú svoje ekonomiky jednostrannou klimatickou politikou ako vojnoví sabotéri. Rozdiel je len v tom, že škody si spôsobujú sami a v rámci celého systému,“ uvádza sa v správe, v ktorej sa tiež píše: „Žiadna zbraň nie je taká účinná pri ochromovaní západných ekonomík ako program nulových emisií. Čínsku armádu tu tvoria západné environmentálne mimovládne organizácie a médiá, ktoré spoločne vydávajú rozkazy naivným politikom.“
Nebezpečný tlak Západu na obnoviteľné zdroje energie
Na rozdiel od Číny, západné krajiny čoraz viac upúšťajú od spoľahlivých fosílnych zdrojov energie a presadzujú politiku obnoviteľných zdrojov. To môže mať nebezpečné dôsledky pre energetickú bezpečnosť kvôli vysokým nákladom, celkovej nepredvídateľnosti a zvyšujúcej sa závislosti na Číne.
Správa odborníkov z odvetvia Paula Bonifasa a Tima Considina poukazuje na to, že „nie je známe, aký objem VRE [variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov] možno pridať do siete [USA] predtým, ako sa zrúti alebo sa stane cenovo nedostupnou. Je však takmer isté, že v určitom neznámom bode sa sieť stane nespoľahlivou a náklady prudko stúpnu. A napriek tomu sa každý rok stavia viac VRE. Je možné použiť technológiu 100% obnoviteľných zdrojov sieťových energií, je spoľahlivá a hospodárna? Nie, nie je, určite nie.“
Analýza IER z decembra poukazuje na to, že súčasná energetická kríza v Európe je spôsobená nepraktickou politikou energetického manažmentu, ktorý tento región zaviedol. Európa už dávnejšie obmedzila prenájom pre ťažbu ropy a zemného plynu, odstavila jadrové a uhoľné elektrárne a zakázala hydraulické štiepenie (frakovanie), a to všetko pri súčasnej podpore obnoviteľných zdrojov energie.
Keď sa po lockdownoch v roku 2021 vrátil dopyt po energii v plnej sile, Európa zistila, že nemá dostatok ľahko dostupnej energie na uspokojenie dopytu. Teplá zima tentokrát zabránila regionálnej energetickej katastrofe. V rokoch 2004 až 2019 Európa vynaložila viac ako 1 bilión USD na svoje snahy o prechod na obnoviteľné zdroje energie. Teraz musí región vynaložiť ďalších 5,3 bilióna dolárov, aby do roku 2050 dosiahol nulové emisie.
Čína medzitým spokojne profituje zo závislosti Západu od obnoviteľných zdrojov energie, pretože je najväčším svetovým dodávateľom komponentov a materiálov pre obnoviteľné zdroje.
Podľa správy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie bola miera podielu Číny na celosvetovej výrobe polykremíku v roku 2020 vo výške 82%. V roku 2021 sa Čína podieľala na celosvetovej výrobe fotovoltaických (FV) modulov v 75% miere. Oba materiály sa používajú pri výrobe solárnych panelov.
Stručne povedané, Čína ovláda solárny trh s dominanciou vo všetkých oblastiach výroby vrátane polykremíku, doštičiek, článkov, modulov, nasadenia, a dokonca aj dodávateľského reťazca surovín. Solárne výrobné závody, z ktorých sa mnohé nachádzajú v Sin-ťiangu, navyše využívajú nútenú prácu miestneho ujgurského obyvateľstva, čím sa podieľajú na porušovaní ľudských práv, pred ktorým západné spoločnosti obvykle zatvárajú oči.
Čína má tiež dominantné postavenie v dodávkach surovín potrebných na výrobu elektromobilov, ako sú vzácne zeminy. Tie sú kľúčové pre výrobu batérií do elektromobilov. Podľa analýzy spoločnosti Visual Capitalist zo začiatku tohto roka je šesť z desiatich najväčších spoločností vyrábajúcich batérie práve čínskych, pričom na túto krajinu pripadá 77% výrobnej kapacity batérií. Odhaduje sa, že tento náskok sa udrží aj v nasledujúcich rokoch.
Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS.
