Putinova návšteva Číny poukazuje na ich neľahké spojenectvo (analýza)
„Zdá sa, že … medzi Čínou a Ruskom existujú významné rozdiely v záujmoch,“ povedal čínsky právnik Du Wen pre The Epoch Times.
Ruský prezident Vladimir Putin ukončil 17. mája dvojdňovú štátnu návštevu Číny. Napriek tvrdeniam Číny a Ruska o posilnení ich „komplexného strategického partnerstva pre koordinácie v novej ére“ neboli dosiahnuté žiadne prelomové dohody. Experti poukázali na to, že Čína má zrejme určité výhrady k prehlbovaniu vojenských a hospodárskych väzieb s Ruskom.
Putin pricestoval do Pekingu 16. mája, čo bola jeho druhá návšteva Číny za posledných sedem mesiacov a prvá zahraničná cesta od jeho znovuzvolenia. Čína mu na letisku pripravila červený koberec, na ktorom ho privítala štátna radkyňa Shen Yiqin.
Niektorí novinári v čínskej tlači označili úlohu Shen Yiqin pri vítaní pána Putina za osobitné gesto, ktoré svedčí o tom, že Peking si ho veľmi váži, a odráža vrelý vzťah medzi oboma krajinami.
Čínsko-americký autor a politický analytik Chen Pokong vyjadril prekvapenie nad angažovanosťou Shen Yiqin a poznamenal, že jej práca nemá žiadnu súvislosť s diplomaciou ani obchodom. Naznačil, že toto špeciálne gesto je zámerným krokom Pekingu, ktorý chce znížiť pozornosť Spojených štátov a Európy a signalizovať im dobrú vôľu.
Putinova potreba podpory ČKS
Vo februári 2022 Rusko napadlo Ukrajinu. Za posledné dva roky sa Čínska komunistická strana (ČKS) stala dôležitým spojencom Ruska, čo vyvolalo značnú pozornosť zo strany Spojených štátov a Európskej únie. Keďže Rusko čelí prísnym sankciám zo strany západných krajín, jeho ekonomika sa oddelila od Západu, čím sa Putin stal veľmi závislým od diplomatickej a hospodárskej podpory Pekingu.
Podľa údajov čínskej Hlavnej colnej správy dosiahol čínsko-ruský obchod v roku 2023 rekordnú hodnotu 240,1 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 26,3% a prekonal tak predchádzajúce ciele lídrov.
Nerastné suroviny vrátane ropy, uhlia a ropných produktov tvorili 73% ruského vývozu do Číny, čo predstavuje takmer 40% bilaterálneho obchodu. Čínsky vývoz do Ruska tvorili najmä elektromechanické výrobky, domáce spotrebiče a automobily, ktoré predstavovali takmer 40% celkového vývozu do Ruska. V roku 2023 Čína doviezla z Ruska 107 miliónov ton ropy, čím sa Rusko stalo najväčším dodávateľom ropy do Číny.
Rusko tiež predáva zemný plyn Číne za nízke ceny. Vo februári 2024 ruský energetický gigant Gazprom oznámil, že predbehol Turkménsko a stal sa najväčším dodávateľom zemného plynu do Číny.
Pred svojou návštevou Putin pre čínsku tlačovú agentúru Xinhua povedal, že za posledných päť rokov sa obchod medzi Čínou a Ruskom zdvojnásobil, pričom Čína je najväčším obchodným partnerom Ruska už 13 rokov po sebe. Zdôraznil, že budúca spolupráca sa zameria na priemyselné a high-tech odvetvia, vesmír, jadrovú energiu, umelú inteligenciu, obnoviteľné zdroje energie a ďalšie inovatívne oblasti. Čínu označil za „dobrého suseda a spoľahlivého priateľa“.
Rozdiely v záujmoch
Napriek tomu, že Putin veľmi chválil bilaterálne priateľstvo, čínsky líder Si Ťin-pching môže mať určité výhrady. Spoločné vyhlásenie zverejnené 16. mája už neobsahuje slovné spojenie priateľstvo „bez hraníc“ a „bez zakázaných oblastí“, ktoré sa predtým používalo na opis čínsko-ruských vzťahov.
Počas tlačovej konferencie po stretnutí s Putinom Si Ťin-pching uviedol, že obe strany budú dodržiavať zásady „nespájania sa, nekonfrontácie a nezamerania sa na žiadnu tretiu stranu“. Zdôraznil potrebu nájsť spoločné záujmy, využiť vzájomné výhody, prehĺbiť integráciu a dosiahnuť vzájomné úspechy.
Americký komentátor pre čínske záležitosti Tang Jingyuan 17. mája pre denník The Epoch Times povedal, že široký obsah spoločného vyhlásenia naznačuje komplexnú spoluprácu medzi oboma krajinami. V skutočnosti však ide najmä o podporu a pomoc ČKS Rusku.
„Po viac ako dvoch rokoch rusko-ukrajinskej vojny je ruská pokladnica vyčerpaná a Rusko je teraz úplne závislé od podpory ČKS,“ povedal. „V tomto kontexte sa čínsko-ruské vzťahy zmenili a pozície Putina a Si Ťin-pchinga sa obrátili.“
Du Wen, čínsky právnik žijúci v Belgicku, sa domnieva, že cieľom Putinovej návštevy bolo presvedčiť Si Ťin-pchinga, aby pokračoval v poskytovaní vojenskej a hospodárskej pomoci. Pre denník The Epoch Times uviedol, že Putinov tím sa snažil zmierniť Si Ťin-pchingove obavy zo západných sankcií a presvedčiť Si Ťin-pchinga, aby sa týchto sankcií neobával a zároveň naďalej podporoval Rusko.
„Zdá sa však, že ČKS úplne nepočúvala Putinove návrhy a medzi Čínou a Ruskom existujú značné rozdiely v záujmoch,“ povedal. Poznamenal, že zo Si Ťin-pchingových vyhlásení je zrejmé, že ČKS pevne podporuje Rusko, ale neobetuje svoje postavenie v globálnom priemyselnom reťazci. Preto medzi základné body čínsko-ruskej spolupráce nepatrí vojenská spolupráca, ktorá je pre Západ neprijateľná. Navyše ich spolupráca nie je „neobmedzená“ a musí byť v súlade so záujmami ČKS.
USA a EÚ varuje Čínu
Pred Putinovou návštevou Si Ťin-pching práve ukončil návštevu Európy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa 6. mája na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stretla so Si Ťin-pchingom v Paríži. Von der Leyenová uviedla, že spolu s Macronom dúfajú, že Čína neposkytne Rusku smrtiace zbrane, a zopakovala, že táto otázka je pre vzťahy medzi EÚ a Čínou kľúčová. Spojené štáty a EÚ predtým kritizovali Čínu za to, že dodáva Rusku materiály a komponenty zbraní dvojakého použitia.
Štátny tajomník Antony Blinken 26. apríla počas návštevy Pekingu vyhlásil, že Čína „pomáha podnecovať najväčšiu hrozbu“ pre európsku bezpečnosť od čias studenej vojny. Povedal, že ak si chce Čína udržať priateľské vzťahy s Európou a inými krajinami, nemôže zároveň podporovať najväčšiu hrozbu pre európsku bezpečnosť od čias studenej vojny.
Právnik Du Wen poznamenal, že ruská invázia na Ukrajinu a jej hrozby pre európsku bezpečnosť sú pre Spojené štáty a Európu červenou čiarou. Uviedol však, že značné nákupy ruskej ropy a podpora Ruska zo strany ČKS neznamená, že tam nie sú limity.
„Keď raz Západ rázne zareaguje, ČKS bude musieť ustúpiť,“ povedal.
