Nová šéfka súdnej rady M. Kosová: Politický nominant nie je nadávka, ale fakt; dôležité je, aby neplnil politickú úlohu
Po odvolanom Jánovi Mazákovi sa 14. mája stala novou predsedníčkou Súdnej rady SR sudkyňa s tridsaťročnou právnickou praxou Marcela Kosová. Ako členka bola do súdnej rady prvýkrát zvolená v roku 2017 hlasmi 611 sudcov (spomedzi 1184 platných hlasov).
Pred dvoma rokmi sa členstva v súdnej rade vzdala
Kosová sa vo februári 2022 po necelých piatich rokoch pôsobenia v súdnej rade rozhodla svojho členstva vzdať. „Rozhodnutie vzdať sa členstva v Súdnej rade SR vo mne zrelo dlhšiu dobu a je odozvou na viaceré skutočnosti a kroky, ktoré sa dejú tak v súdnej rade, ako aj v celej justícii, a s ktorými sa nedokážem ďalej ako členka súdnej rady stotožniť,“ napísala v tom čase predsedovi Mazákovi.
O dva mesiace neskôr sa však o miesto v súdnej rade opäť uchádzala, tentokrát jej odovzdalo svoj hlas 369 z 511 voliacich sudcov. Sudkyňa Ayše Pružinec Eren hovorí o triumfálnom víťazstve, ktorý nezhatila ani masívna mediálna kampaň voči osobe M. Kosovej. „Dôvodom tohto návratu bola skutočnosť, že od roku 2020, keď začala magisterka Kolíková v kabinete so zopár sudcami, s ktorými, ako tvrdila, mala názorovú zhodu, realizovať svoju takzvanú súdnu reformu, Marcela Kosová týmto jej snahám verejne oponovala, vecne argumentovala a svoje argumenty vždy podporila faktami,“ povedala A. P. Eren na piatom zasadnutí Súdnej rady SR.
„Môžem vám len povedať, lebo nerada sľubujem, že ak by som bola zvolená za predsedníčku súdnej rady, budem sa správať a konať tak, ako som to robila doteraz,“ vyslovila Kosová pred svojím zvolením. Avizovala, že v takom prípade prebehne na súdnej rade audit, čo je podľa nej po nástupe nového predsedu bežná prax a prejav zodpovednosti.
Nominanti politikov nemajú plniť politické zadania
Politická nominácia nie je podľa Kosovej žiadna nadávka, ale prostý fakt. Upozornila však na to, že politickí nominanti nemajú plniť zadania politikov. „Prvé uznesenie, za ktoré hlasovali noví zástupcovia novej vlády, bolo proti ministrovi vnútra, keď zjednoduším celý ten proces, keď išlo o jeho výroky ku konkrétnemu sudcovi. Sú to politickí zástupcovia, ale neplnili politickú úlohu, pretože ak by ju plnili, tak by nehlasovali za to uznesenie,“ povedala Kosová.
Kandidátka prezidentky Zuzany Čaputovej Lucia Berdisová pripomenula, že Poradná rada európskych sudcov (CCJE) vo svojom stanovisku z roku 2021 odporučila, aby medzi nesudcovských členov súdnych rád patrili aj neprávnici. „To má zabezpečiť diverzitu súdnej rady tak, aby zrkadlila spoločnosť, aby znížila riziko takzvaného sudcovského korporativizmu,“ uviedla Berdisová.
Podľa Kosovej je v tejto súvislosti dôležité hovoriť o kompetenciách Súdnej rady SR, ku ktorým patria aj veľmi prísne majetkové previerky a previerky integrity sudcov. Niektorým štátom, napríklad Českej republike, nevyplýva z infozákona ani povinnosť verejného sprístupnenia majetkových priznaní sudcov. Slovensko má v tomto ohľade medzi európskymi štátmi podľa sudkyne najtvrdšie a najprísnejšie podmienky.
Pri aktuálnom nastavení zákona nevidí problém v tom, že v súdnej rade nesedia neprávnici, nemá ani pocit, že by pre ňu mali byť prínosom, je to však otázka diskusie. Sudcovský korporativizmus, na ktorý Berdisová počas rozpravy opakovane upozorňovala, Kosová viac-menej vylučuje. „Nemyslím si, že je tu, v tom negatívnom slova zmysle, sudcovský korporativizmus, ktorý by mal nepriaznivý vplyv na rozhodnutie súdnej rady pri hlasovaní,“ konštatovala.
Sudkyňa Berdisová volá po dialógu s mimovládnymi organizáciami
Berdisová spomenula aj odporúčanie CCJE, aby súdne rady nadviazali dialóg so združeniami sudcov a s občianskou spoločnosťou, vrátane mimovládnych organizácií, a otvorili sa vonkajším podnetom aj kritike. „Ako sa staviate k tejto myšlienke, a to aj v kontexte vášho bývalého pôsobenia v súdnej rade, napríklad v kontexte dialógu a spätnej väzbe napríklad k Transparency International? Čiže komunikáciu s mimovládnym sektorom a s inými časťami občianskej spoločnosti, “ spýtala sa Berdisová Kosovej krátko pred jej zvolením.
„Komunikácia súdnej rady s mimovládnym sektorom je v poriadku, pokiaľ nie je prioritizovaná, čo sme pri Transparency International videli,“ reagovala Kosová. Vysvetlila, že samotná prítomnosť členov mimovládnej organizácie jej neprekáža, prekáža jej, že keď boli prizvaní zástupcovia Transparency International Slovensko (TIS), sudcovia, o ktorých písali, boli podľa nej bývalým vedením súdnej rady odignorovaní a nedostali priestor na vyjadrenie. O netransparentnosti hodnotenia sudcov zo strany TIS píše viac v Právnych listoch.
„Ešte tu boli aj dehonestovaní zástupcovia súdnej rady, keď sa k tomu chceli vyhraniť. Takže takýmto spôsobom si spoluprácu predstaviť neviem,“ priblížila Kosová, ktorá nepovažuje za potrebné iniciatívne oslovovať akúkoľvek mimovládnu organizáciu. Ak sa však obrátia na súdnu radu v prípravnej fáze práce, je ochotná s nimi komunikovať.
Opakované oživovanie témy odvolaného predsedu súdnej rady
L. Berdisová sa na schôdzi venovanej voľbe novej predsedníčky aj napriek výhradám M. Kosovej opakovane vracala k odvolaniu Jána Mazáka z funkcie predsedu Súdnej rady SR a napadala samotný návrh na odvolanie. Kosová sa pred členmi súdnej rady pokúsila vysvetliť, prečo dostáva práve takéto „čudné“ otázky.
Andrej Majerník ako bývalý člen súdnej rady podľa nej veľmi ťažko znášal, že nehlasovala za to, aby Berdisová figurovala v databáze členov výberových komisií na výber sudcov. Vytkla mu, že to explicitne povedal v rozhovore pre Denník N, kde naznačil, že pri výbere použila nerovnaký meter, na čo však sama nemala možnosť reagovať, preto reaguje teraz. Upozornila na memorandum prijaté 15. decembra 2020, ktoré vytyčuje, aké predpoklady majú spĺňať osoby, ktoré majú budúcich sudcov vyberať. Oproti minulosti, kedy tieto osoby prechádzali len formálnou voľbou, musia dnes na základe memoranda absolvovať vypočutie. A práve fakt, že bola Berdisová vypočutá, Majerník verejne namietal, hoci pred necelými štyrmi rokmi za memorandum sám hlasoval.
Kosová vtedy položila Berdisovej otázku, či by prijala pozvanie akejkoľvek politickej strany, odpoveď Berdisovej znela „asi by ma viaceré nepozvali,“ čo je podľa Kosovej diskvalifikačný moment. „Vy ste v tej odpovedi povedali oveľa viac, ako ste si mysleli, podľa mňa. Lebo keď sama seba vnímate, že niektoré politické strany by vás ako odbornú garantku nikam nepozvali, ako vás potom majú vnímať sudcovia, ktorí, keď vidia tie fotografie s politickou stranou a tú spoluprácu a vidia, nazvime to teoreticky, liberálne alebo progresívne strany, a vy ich idete skúšať…, tak za mňa je veľké riziko, že títo sudcovia sa nastavia tak, že aj keď majú konzervatívne videnie sveta, budú odpovedať tak, ako očakávajú, že vy by ste chceli,“ komentovala Kosová.
„Pastva pre mediálny svet“
Viacerí členovia Súdnej rady SR vytkli podpredsedovi Jánovi Gandžalovi, že nezasiahol, keď Berdisová opakovane rozvíjala vlákno otázok, ktoré sa netýkali témy voľby predsedu. „Pán podpredseda, ja by som chcela vzniesť námietku, že si nevykonávate svoje povinnosti ako predsedajúceho riadne, nakoľko sa téma diskusie netýkala priamo kolegyne Kosovej, ale bola vlastne, ľudovo povedané, zmanipulovaná alebo znásilnená, aby sme tu oživili tému, ktorá bola uzatvorená právoplatným uznesením súdnej rady,“ zaznelo od sudkyne Dzudzíkovej Jelínkovej. Tá ironicky poznamenala, že chápe, že bolo potrebné poskytnúť aj pastvu pre mediálny svet a odkloniť sa od vecnej diskusie.
Gandžala námietky voči spôsobu vedenia zasadnutia nekomentoval, uznal však náročnosť úlohy predsedu súdnej rady, ktorú v medzičase osobne otestoval. Ocenil odbornosť, nadhľad a nezaujatosť sudkyne Kosovej a vyjadril jej podporu s tým, že ju vníma ako „osobu, ktorá nemá problém vecne komunikovať s ďalšími zložkami verejnej moci, to znamená s predstaviteľmi parlamentu, ak to bude potrebné, alebo s predstaviteľmi vlády a ministerstva bez ohľadu na to, aké je aktuálne nastavenie týchto jednotlivých zložiek moci.“
